Cez víkend som si pozrel seriál BBC Najväčšia európska rieka – Dunaj s Joannou Lumley. Fascinujúce putovanie naprieč krajinami, ktoré Dunaj spája, nie rozdeľuje. Medzi nimi aj Slovensko – krajinu, ktorú Joanna s jemným úsmevom nazvala „malá krásna krajina“. V jej rozprávaní sa objavilo ticho, pokora a pôvab našich miest, riek a ľudí – obraz, ktorý zahraničný divák možno nečaká, no o to silnejšie v ňom zostáva.
Joanna sa zastavila pri pamätníku obetiam komunizmu na sútoku Dunaja a Moravy v bratislavskom Devíne. Tam, kde voda spája dva svety, kedysi stála hranica, ktorá ich delila. Ľudia pozerali na druhý breh a videli slobodu, no nemohli k nej prejsť.
Vtedy som si uvedomil, že ostnaté drôty, ktoré si s totalitou zvykáme spájať s väzeniami či koncentračnými táborami, sa po druhej svetovej vojne natiahli znova. Nie na okraji zla, ale okolo celých štátov. Niektorí ich stočili, iní natiahli – a ľuďom zobrali slobodu, hlas, možnosť rozhodovať o sebe.
Tie drôty oddeľovali nielen krajiny, ale aj rodiny, sny a odvahu. Oddeľovali pravdu od klamstva, život od strachu. A keď ich po roku 1989 niekto prestrihol, mnohí sme si možno neuvedomili, že otvorili nielen hranice, ale aj dvere do zodpovednosti. Preto si musíme pripomenúť, že sloboda nie je samozrejmosť.
Vážme si tých, ktorí prestrihli drôty koncentračných táborov. Vážme si tých, ktorí prestrihli drôty okolo našich hraníc. A vážme si aj tých, ktorí svojím životom, postojom a odvahou neprestávajú prestrihávať drôty v nás – tie neviditeľné, ktoré nás zväzujú strachom, pohodlnosťou či ľahostajnosťou.
Dnes vidíme nové „drôty“ – v podobe strachu, manipulácie či ľahostajnosti. Aj tie musíme prestrihávať. Sloboda sa obnovuje nielen otvorením hraníc, ale aj každodenným rozhodnutím vidieť pravdu, chrániť odvahu a niesť zodpovednosť za svoj život.
Zostaňme strážni. Sloboda nie je dar – je výsledkom rozhodnutí a odvahy. Strážiť ju znamená konať, nie čakať. A nech sa na Dunaji už nikdy neodrážajú tiene drôtov, ktoré kedysi brali slobodu. Nech v jeho prúde vidíme len odraz odvahy a slobodného života, nie tieň minulosti.
