Donald Trump a Vladimir Putin dnes hovoria o voľbách na Ukrajine –
o voľbách, nie o vojne a mieri.
Nie o dronoch, raketách a bombách, ktoré padajú na mestá.
Nie o civilistoch, ktorí sa skrývajú v krytoch, ani o vode a elektrine, ktoré je potrebné zachraňovať.
O demokracii – bez toho, aby pomenovali realitu, v ktorej sa Ukrajina dnes nachádza.
Jeden sa hrá na obrancu demokracie. Druhý ju nielenže pochoval, ale nikdy ju ani neuznával. Pre jedného je demokracia marketing, pre druhého nepriateľ. Akoby bol proti nej odjakživa štepený. Obaja však veľmi dobre vedia, že voľby uprostred bombardovania nie sú prejavom slobody. Sú pozvánkou k chaosu.
Ak by mali skutočný záujem o demokraciu na Ukrajine, prestali by hovoriť o urnách a voľbách a začali by hovoriť o mieri. Pretože bez mieru nie sú voľby – sú len kulisou. A bez bezpečia neexistuje slobodná voľba.
Tam, kde nie je bezpečia, nerozhoduje slobodná vôľa, ale strach. Nátlak. Propaganda.
Vojak v prvej línii nedrží v ruke volebný lístok. Nie preto, že by nechcel voliť, ale preto, že nemôže. Drží pozíciu, bráni hranicu života a budúcnosti. Nesie zodpovednosť, ktorá presahuje jeho vlastný osud. A ak by mal odísť, aby si splnil „občiansku povinnosť“, nebola by to demokracia, ale odtrhnutosť od reality.
Nie som proti voľbám na Ukrajine. Som proti tomu, aby sa z nich robila zbraň. Ukrajina dnes nerieši, koho si zvolí. Rieši, či prežije zajtrajšok. Vodu. Elektrinu. Zranených. Mŕtvych. Deti v krytoch. A vojaci v prvej línii riešia jediné: aby front nepadol a aby budúcnosť Ukrajiny priniesla demokraciu, ktorá bude mať skutočný zmysel.
Z pohodlia kancelárií sa o slobodných voľbách hovorí ľahko. Demokracia sa nedá nadiktovať zvonku – a už vôbec nie vtedy, keď na ňu padajú bomby a drony.
Preto dnes ľuďom na Ukrajine nie je odoberané právo rozhodovať teraz.
Dnes chránia mier a slobodu, v ktorej sa raz voliť bude dať.
A každý, kto dnes hovorí o urnách, ale mlčí o mieri,
nehovorí o demokracii –
len jej dáva fasádu.
