reklama

Sexuálne násilie a krutá Slovenská realita

Blog o sexuálnom násilí na základe skutočnej udalosti, spôsobe jeho vyšetrovania OČTK a súdnom pojednávaní.

Sexuálne násilie a krutá Slovenská realita
Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Predmetom blogu je téma sexuálneho násilia páchaného na ženách a spôsob jeho vyšetrovania na základe skutočnej udalosti. Autor sa oboznámil s kompletným vyšetrovacím spisom a všetkými podaniami v rámci vyšetrovania a súdneho konania.

V rámci prebiehajúcej rekodifikácie Trestného zákona, ex minister Karas tvrdí, že sex bez súhlasu nie je možno kvalifikovať ako znásilnenie, pretože by sa to v rámci vyšetrovania ťažko preukazovalo. Toto tvrdenie je minimálne v nižšie popísanom prípade absurdné.

Predmetom tohto článku je reálna skúsenosť ženy ( poškodená), ktorá bola obeťou násilného trestného činu zo sexuálnym motívom v kombinácii s nebezpečným prenasledovaním.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V rámci objektívnosti je potrebné uviesť, že poškodená mala pred predmetnými udalosťami s páchateľom dobrovoľný mimopartnerský pomer, čo je nepochybne morálne odsúdenia hodné.

Keď sa tento dobrovoľný pomer rozhodla ukončiť páchateľ sa jej začal vyhrážať, že pokiaľ s ním nebude pokračovať v sexuálnych aktivitách, zabezpečí fyzickú likvidáciu jej partnera, jeho deti, a ďalším blízkym osobám poškodenej ublíži do takej miery, že skončia na invalidnom vozíku.

Autor, na rozdiel od OČTK ( vyšetrovateľ a prokurátor ) a sudcu, považuje akýkoľvek sexuálny akt bez súhlasu za trestný čin znásilnenia podľa § 199 TrZ. a sexuálneho násilia § 200 TrZ.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Páchateľ začal poškodenú proti jej vôli vyhľadávať v mieste jej trvalého, prechodného bydliska, pracoviska a na rôznych miestach, kde na základe sledovania vedel, že sa nachádza. Neustále ju obťažoval telefonátmi a správami.

Vyhrážky páchateľa vyvolali u poškodenej takú mieru obavy o život a zdravie jej blízkych, že sa nakoniec podvolila požiadavke páchateľa a pristúpila na nedoborovoľné sexuálne aktivity. Strach a psychický nátlak vyvíjaný na poškodenú bol natoľko veľký, že sa nedokázala efektívne brániť ani riešiť túto situáciu prostredníctvom polície (nesúďme poškodenú za jej neschopnosť túto sitáciu riešiť, nikto z nás nemá predstavu o jej psychickom rozpoložení a neprešiel v jej topánkach ani krok).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vzhľadom k tomu, že požiadavky, vyhrážanie a prenasledovanie poškodenej zo strany páchateľa sa stupňovalo až do takej miery, že už nebola schopná danú situáciu ďalej zvládať, rozhodla sa poškodená oznámiť celú vec polícii a podať trestné oznámenie.

Vyšetrovateľovi predložila nezvratné dôkazy o konaní páchateľa, na základe čoho bolo vznesené obvinenie podľa §360a TrZ. Nebezpečné prenasledovanie ( skutok 1 ) a § 189 ods 1. TrZ. Vydieranie. ( skutok 2 )

Na základe rozhodnutia prokurátora bol páchateľ zatknutý a predvedný do CPZ, následne mu bolo vznesené obvinenie a z páchateľa sa stal obžalovaný.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že skutky, z ktorých bol obvinený v skutku 2. sa udiali na základe “dohody” s poškodenou a to v zmysle, že nenaplní svoje vyhrážky, pokiaľ sa mu táto bude sexuálne podvoľovať.

Poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že sex, ktorý si od nej opakovane vynucoval obžalovaný, nikdy nebol z jej strany dobrovoľný, o čom predložila OČTK nezvratné dôkazy vo forme zvukových nahrávok a správ, v ktorých mu opakovane vysvetľuje, že sa nejedná z jej strany o dobrovoľný akt, ale o akt na základe vyhrážok.

Pozrime sa teda, čo hovorí zákon č. 300/2005 Z. z.Trestný zákon o § 189 Vydieranie.

Vydieranie § 189 Tr.Z.

(1) Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.

Tento paragraf sa vzťahuje k nazvime to všeobecenému vydieraniu, ktoré však neobsahuje sexuálny motív vydierania.

Konanie obžalovaného však malo jednoznačne sexuálny motív o čom hovorí § 189 TrZ. ods2 pís. c) z osobitného motívu. § 140 TrZ. Osobitný motív písm. f) so sexuálnym motívom.

Vydieranie § 189

(2) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1.

c) z osobitného motívu, § 140 TrZ. Osobitný motív písm. f) so sexuálnym motívom.

OČTK sa napriek predloženým dôkazom a výpovedi poškodenej vôbec nezaoberal tým, že sex s obvineným bol nedobrovoľný a bez súhlasu poškodenej, k čomu sa v konečnej výpovedi aj obžalovaný priznal (výpoveď obžalovaného po podaní žiadosti na uzatvorenie Dohody o vine a treste v ktorej sa priznáva len k vydieraniu o prezradení mimopartnerského pomeru za účelom dosiahnutia sexuálneho styku).

Poškodená prostredníctvom právneho zástupcu dva krát žiadala o zmenu právnej kvalifikácie skutku podľa §199 TrZ. Znásilnenie a §200 Tr.Z Sexuálne násilie. Pri druhej žiadosti sa vyšetrovateľ pýtal poškodenej prečo žiada o zmenu právnej kvalifikácie, keď počas vyšetrovania daný akt nenazvala znásilnením. Na túto otázku poškodená uviedla, že celý čas tvrdí, že sex bol nedobrovoľný, čo opakovane vo výpovedi uvádza, bez jej súhlasu a ona ho považuje za znásilnenie bez ohľadu na formuláciu jej vyjadrení a že nedobrovoľný sexuálny akt a znásilnenie považovala za rovnaký výraz. Vyšetrovateľ požiadavkou poškodenej dvakrát zamietol bez zdôvodnenia a k zmene právnej kvalifikácie nedošlo.

Takže OČTK nielen že nesprávne kvalifikoval trestný čin podľa § 189 TrZ. ods.1, správna kvalifikácia mala bezpochyby byť podľa § 189 TrZ. ods2 pís. c) z osobitného motívu. § 140TrZ. Osobitný motív f) so sexuálnym motívom, ale sa vôbec nezaoberal otázkou znásilnenia a sexuálneho násilia. Navyše dozorujúci prokurátor sa vyjadril, že nie je naplnená skutková podstata trestného činu znásilnenia a sexuálneho násilia, pretože v konaní obžalovaného absentuje fyzické násilie.

Pozrime sa, čo hovorí Trestný zákon § 199 TrZ. a § 200 TrZ.

Znásilnenie

(1) Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.

Sexuálne násilie

(1) Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.

Zákonná úprava však nikde neuvádza, že Znásilnenie a Sexuálne násilie je výlučne potencované fyzickým násilím. V prípade poškodenej sa bez akýchkoľvek pochybností jednalo psychické násilie spôsobené vyhrážkami obžalovaného, čo prokurátor formalisticky abstrahoval.

Prokurátor počas vyšetrovania abstrahoval práva poškodenej ustanovené v Trestnom poriadku, Zákon č. 301/2005 Z. z. a to najmä:

§ 2, ods.5. Prokurátor v trestnom konaní zastupuje štát. Ak tento zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „medzinárodná zmluva“) alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak, prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel.

§ 2, ods.10. Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Vyšetrovanie bolo teda ukončené s právnou kvalifikáciou § 360 TrZ. a Nebezpečné prenasledovanie ( skutok 1 ) a § 189 ods 1. TrZ. Vydieranie. ( skutok 2 )

Po skončení vyšetrovania páchateľ požiadal o konanie o dohode o vine a treste, kde uviedol:

“ Je pravdou, že od Septembra 2021 som ju kontaktoval aplikáciou Viber proti jej vôli, sledoval som ju v mieste jej trvalého bydliska, prechodného bydliska a na adrese jej pracoviska. Taktiež som sa jej vyhrážal v jej byte s tým, že poviem, jej priateľovi o našom vzťahu a a vyžadoval som od nej sex raz za týždeň, pričom som jej povedal, že to neurobím ak na to pristane. Svoje konanie veľmi ľutujem a do budúcna nechcem, aby sa niečo také opakovalo, pričom som si uvedomil, že som urobil chybu, a že som jej ublížil svojim konaním. Týmto spôsobom sa jej za to chcem ospravedlniť. Predmetné skutky a svoje konanie ľutujem, pričom uvádzam, že s poškodenou nie som v žiadnom konatkte a nebudem ju obťažovať ani do budúcna, nakoľko mi narobila len problémy”

K vyššie uvedenej výpovedi je potrebné uviesť, že počas celého vyšetrovania páchateľ k svoju vinu popieral, skutok neoľutoval a odvolával sa na akúsi “dohodu” s poškodenou. Zároveň je dôvodné sa domnievať, že priznanie páchateľa v rámci konania o dohode o vine a treste je účelové, aby si zabezpečil zníženú trestnú sadzbu, najmä vo vyjadrení “s poškodenou nie som v žiadnom kontakte a nebudem ju obťažovať ani do budúcna, nakoľko mi narobila len problémy” (podaným trestným oznámením).

Zároveň je nepochopiteľné, že OČTK napriek nezvratným dôkazom nezmenili právnu kvalifikáciu trestného činu, keďže nespochybniteľným motívom konania páchateľa bolo sexuálne uspokojenie, k čomu sa aj priznal.

Vzhľadom k tomu, že poškodená nesúhlasila s právnou kvalifikáciou skutkov na nej páchaných a to najmä skutkov týkajúcich sa nedobrovoľnej súlože, podala voči dohode o vine a treste námietky, doručené sudcovi Okresného súdu. Je potrebné uviesť, že dohoda o vine a treste je uzatváraná medzi prokurátorom a páchateľom a poškodená v tomto procese nemá prakticky žiadne práva.

V rámci schvaľovania dohody o vine a treste na súdnom pojednávaní, sa sudca námietkami poškodenej vôbec nezaoberal (sudca ani nemal vedomosť o tom, že námietky boli podané, táto informácia mu bola priamo na pojednávaní podaná súdnou zapisovateľkou), napriek tomu, že súd má v zmysle § 334 ods1. Trestný zákon č. 301/2005 Z. z. povinnosť skúmať právnu kvalifikáciu skutku, čo sa v tomto prípade nestalo, aj napriek tomu, že poškodená podala námietky voči dohode o vine a treste a to aj pre nesprávnu právnu kvalifikáciu, vzhľadom k tomu, že OČTK sa s jej námietkami nevysporiadali.

Okresným súdom bola schválená Dohoda o vine a treste napriek zjavnej neprávnej kvalifikácii trestného činu ustálenej OČTK. Páchateľ za opakované znásilnenie a sexuálneho násilie resp. vydieranie zo sexuálnym motívom dostal podmienenčný 16 mesačný trest.

Poškodená sa prostredníctvom právneho zástupcu obrátila na Ústavný súd, kde namietala okrem iného nesprávnu právnu kvalifikáciu.

Vyjadrenie Ústavného súdu

III.1. K námietke o nesprávnej právnej kvalifikácii:

6. Ústavný súd už v judikatúre ustálil, že vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana individuálnych subjektívnych práv oznamovateľa trestného činu, resp. poškodeného (I. ÚS 68/2012, III. ÚS 459/2021). Úprava tejto problematiky v Trestnom poriadku tieto zásady neporušuje a žiadne právo jednotlivca na odsúdenie inej osoby za spôsobený trestný čin v ústavnej rovine zakotvené nie je (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky II. ÚS 2108/17). Ústavou zaručené subjektívne právo fyzickej alebo právnickej osoby na to, aby bola iná osoba trestne stíhaná, resp. aby určité konanie bolo právne kvalifikované ako konkrétny trestný čin, neexistuje (II. ÚS 139/2018, I. ÚS 539/2017).

7. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namietala nesprávnu právnu kvalifikáciu stíhaných skutkov so zameraním na osobitný motív podľa § 140 písm. f) Trestného zákona, ako aj na posúdenie skutkov ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona a sčasti ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona.

8. Ako už ústavný súd uviedol, vymedzenie trestného činu, resp. jeho právna kvalifikácia je vecou štátu, konkrétne orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Sťažovateľka v procesnom postavení poškodenej podľa § 46 Trestného poriadku má právo robiť návrhy na vykonanie dôkazov, ich doplnenie, predkladať dôkazy, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, len čo sa týka nároku na náhradu škody. Na podporu uvedeného ústavný súd poukazuje na § 307 ods. 1 písm. c) a ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého poškodený môže podať odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, resp. preto, že takýto výrok chýba alebo je nesprávny. Poškodený však nemôže podať odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku o vine a treste, ktoré zahŕňajú aj právnu kvalifikáciu skutku. Toto oprávnenie má iba obvinený (resp. jeho príbuzní) a prokurátor. Z uvedeného je tak zrejmé, že sťažovateľka sa nemôže domáhať zmeny právnej kvalifikácie v riadnom súdnom konaní a ani v konaní o dohode o vine a treste obvineného, keďže jej procesné postavenie je zo zákona limitované len vo vzťahu k nároku na náhradu škody.

9. K porušeniu uplatnených práv sťažovateľky preto nemôže dôjsť z dôvodu, že okresný súd sa nevysporiada s jej návrhom na zmenu právnej kvalifikácie, keďže na takéto konanie zo strany okresného súdu nemá právny nárok. Z uvedeného dôvodu preto ústavný súd v tejto časti ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoÚS“) ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd vo svojom odôvodnení priamo konštatuje, že poškodená subjektívne hodnotí na nej opakovane páchaný trestný čin znásilnenia a sexuálneho násilia resp. vydierania zo sexuálnym motívom, čo je absurdné odôvodnenie vzhľadom k tomu, že poškodená predložila OČTK nezvratné dôkazy o tom, že násilie na nej páchané bolo výlučne zo sexuálnym motívom, k čomu sa páchateľ v rámci vyšetrovania aj priznal.

Ústavný súd priamo konštatuje, že znásilnenie a sexuálne násilie, resp. vydieranie zo sexuálnym motívom páchané na poškodenej zo strany páchateľa je jej subjektívny názor.

Osobne teda nerozumiem ako môže byť vynútená súlož bez súhlasu a znova opakujem pod hrozbou fyzickej likvidácie a ťažkom ublížení na zdraví blízkym osobám poškodenej subjektívnym názorom, keďže tento skutok sa bez akýchkoľvek pochybností stal, teda je to objektívny skutok.

Ústavný súd ďalej v zamietnutí ústavnej sťažnosti konštatuje:

“Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana individuálnych subjektívnych práv oznamovateľa trestného činu, resp. poškodeného”

Je neuveriteľné, že podľa právneho názoru Ústavného súdu, účelom trestného stíhania je “ochrana celospoločenských hodnôt”.

Doteraz som bol presvedčený, že úlohou trestného stíhania je mimo iné správna právna kvalifikácia trestného činu zo strany OČTK (čo sa nestalo), Okresný súd sa námietkami poškodenej k právnej kvalifikácii nezaoberal a Ústavný súd konštatuje, že účelom trestného stíhania je ochrana celospoločenských hodnôt a nie individuálnych subjektívnych práv poškodenej. Nie je zrejmé akú ochranu celospoločenských hodnôt má na mysli Ústavný súd. Celospoločenská hodnota je snáď ochrana práv poškodenej a nie páchateľa, dúfam, že sa nemýlim.

Zásadnou otázkou je ako mala poškodená vnímať nedobrovoľnú súlož a iné sexuálne praktiky, inak ako objektívnu skutočnosť? Kde v konaní obžalovaného je subjektívne posudzovanie právnej stránky poškodenou, vzhľadom k tomu, že sexuálne násilie, iné sexuálne praktiky a vydieranie so sexuálnym motívom boli vyšetrovaním preukázané.

Je potrebné tiež poznamenať, že Ústavný súd rozhodol za 12 dní, bez toho aby si dal vôbec námahu oboznámiť sa z vyšetrovacím spisom.

Ďalšími návrhmi poškodenej a to náhrada nemajetkovej ujmy a doživotný zákaz priblíženia sa pre rozsiahlosť nebudem zaoberať. Je však potrebné uviesť že v rámci konania o Dohode o vine a treste sa s požiadavkou na náhradu nemajetkovej ujmy ani prokurátor ani sudca nevysporiadali, napriek tomu, že bola riadne a včas uplatnená a odkázali poškodenú na civilné konanie.

Čo sa týka doživotného zákazu priblíženia, Ústavný súd konštatoval, že:

Ústavný súd k tejto časti uvádza, že obvinenému bol podmienečne odložený výkon trestu odňatia slobody s určením skúšobnej doby. Odsúdený je povinný v rámci skúšobnej doby viesť riadny život, ktorý spočíva najmä v dodržiavaní právneho poriadku, nedopúšťania sa priestupkov, trestných činov a podobne. Pokiaľ dá odsúdený svojím konaním a správaním najavo, že uložený odklad výkonu trestu odňatia slobody neplní svoj účel (napríklad bude opätovné prenasledovať a kontaktovať sťažovateľku), môže súd rozhodnúť, že sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil a nariadi výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Toto vyjadrenie považujem za alibistické a formálne. Doživotný zákaz priblíženia žiadnym spôsobom nenarúša kvalitu života odsúdeného, zároveň však poskytuje poškodenej ochranu po skončení podmienečného odsúdenia.

Komentár autora:

V Trestnom zákone sú uvedené paragrafy, postihujúce sexuálne násilie, prečo však OČTK a Súd tieto vôbec nevzali v úvahu je nepochopiteľné. Nesprávnou právnou kvalifikáciou poškodili oprávnený záujem poškodenej na spravodlivé vyšetrovanie a súdny proces, na druhej strane obžalovanému poskytli neoprávnenú výhodu v trestnej kvalifikácii páchaného skutku

Je nepochybné, že trestný čin Znásilnenia a Sexuálneho násilia resp. vydieranie zo sexuálnym motívom je nebezpečným trestným činom páchaným zväčša na ženách. Odborná literatúra uvádza, že iba 20% znásilnených žien sa odhodlá podať trestné oznámenie a z toho iba 6% páchateľov je za tieto trestné činy aj odsúdených.

V zmysle vyššie uvedeného vyjadrenia Ústavného súdu k jeho úlohe v ochrane celospoločenských hodnôt, správna kvalifikácia sexuálnych trestných činov a sexuálneho násilia predstavuje celospoločenský problém pretože aj na základe tohto posúdenia trestného činu k nej viditeľne nedochádza.

V tomto prípade, ako bolo vyššie uvedené, konanie páchateľa bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, avšak právna kvalifikácia ostala bezo zmeny.

Počkáme si na to ako to dopadne v parlamente a snáď nova ministerka spravodlivosti Dubovcová, bude mať kvalifikovanješí názor.

Osoby a obsadenie

- kpt. Ing. Jozef Somoši - vyšetrovateľ

- JUDr. Lukáš Derco – prokurátor

- JUDr. Jozef Mikluš – sudca Okresného súdu

- JUDr. Robert Šorl – sudca Ústavného súdu

- JUDr. Peter Straka - sudca Ústavného súdu

-JUDr. Martin Vernarský - sudca Ústavného súdu

Karol Kováč

Karol Kováč

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  8x

nespravodlivosť neznášam Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu