Vo chvíli, keď malý človiečik uzrie v zrkadle svoj obraz a začína poznávať „SVOJ“ svet, vlastnú podobu i jedinečnosť – nastane prvá etapa pochopenia bytia.
Naši dávni predkovia si svoj obraz prečítali v pokojných vodách jazierka a ich pocity sa určite podobali tým našim.
Ľudské bytosti si však jazierka mohli ťažko preniesť do svojich príbytkov – preto si začali zhotovovať akési odrážadlá obrazu. Dávne civilizácie ešte nemali dnešné technologické vymoženosti. Prvé zrkadlá boli zhotovené z kovových platní, viac či menej vyleštených a určite boli prístupné iba elite. Boli zhotovené z lesklých kovov - medi, bronzu, striebra či zlata.
Jedna zo starovekých legiend tvrdí, že ARCHIMEDES pri obrane SYRAKÚZ zapálil nepriateľské lode zrkadlami. Nedávne pokusy dokázali, že to bolo možné uskutočniť sústredením bronzových štítov obrancov mesta, ktorí slnečné žiarenie odrazili do jedného ohniska a tak mohli sústrediť 300 °C tepelnú energiu. Táto teplota stačí, aby zapálili drevenú loď aj na niekoľko desiatok metrov.
Kovové platne boli nahradené sklom, na ktoré bola zo zadnej strany nanesená tenká vrstva kovu, odrážajúca obraz.
Aj v našom meste už v stredoveku na prelome 14. – 15. stor. okrem sklárov a sklenárov už pôsobili aj „zrkadlári“ – ich označenie znelo „SPIGELER“.
Kovové povlaky v 19. storočí nahradil amalgán, ktorý síce nie je trvácny a tak zrkadlá zlacneli a zľudoveli. Aj tí chudobnejší mali aký - taký spigel, ktorý si priniesli z púte alebo jarmoku. Bohatšie rodiny mali oproti vchodu veľké zrkadlo s vyrezávaným dreveným rámom, dámy v kabelke schovávali strieborné pudrenky so zrkadielkom, elita si neváhala zadovážiť benátske zrkadlá s fazetou.
V Čermeli mal svoju fabričku PAUSZ TIVADAR, ktorý zamestnával zhruba 4-desiatky pracovníkov, ktorí sa venovali nielen rezaniu ale aj brúseniu skla a zrkadiel.
(V budove DIVÍZIE je centrálnou dvoranou GENERÁLSKA alebo aj zrkadlová sála).
Zrkadlá nás sprevádzajú od narodenia až do skonu. Ak sa rozbije je príčinou nešťastia. Po našom poslednom výdychu sa zakryjú látkou.
Čarovné zrkadlá mali svoje zakrivenie, Snehulienkina macocha mala zázračné, ktoré jej vyrátavalo jej poradie v súťaži krásy. Aj princezná Maruška sledovala počiny svojho otca – kráľa I. „JÁ“, potom, čo označila soľ nad zlato.
Po naštartovaní auta sa muži pozrú do spätného zrkadla, či sa môžu pohnúť a ako vyzerajú vodičky. Zrkadlá v ďalekohľadoch nám približujú ďaleké končiny vesmíru, a možno už nie je veľmi vzdialená doba, keď obrovské odrážadlá zavesené na ORBITE budú osvetľovať našu planétu a zásobovať ju energiou.
