Alžbeta Karpišová
Popoluškovský syndróm
Skúsim dnes napísať po dllhej dobe absencie o pocite, s ktorým sa stretávam u viacerých ľudí, s ktorým sa neraz sama pasujem...
V tejto uponahlanej dobe, pokusi sa Vas zastavit Betule. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Skúsim dnes napísať po dllhej dobe absencie o pocite, s ktorým sa stretávam u viacerých ľudí, s ktorým sa neraz sama pasujem...
Žijem v Prievidzi, tak ako ďalších 55 000 ľudí. Život mnohých z nás je úzko spätý s Bojnicami. Cestujeme tie 3 kilometre, niektorí aj denne, za prácou, oddychom do kúpeľov, alebo sa len tak poprechádzať. A keď máme zdravotné problémy, lekár nás pošle do Bojnickej nemocnice. Preto je pre nás, dôležitá pravidelná a častá mestská hromadná doprava. Avšak, asi tak pred dvoma rokmi, nám zredukovali autobusy...
Akosi osudovo padáme do tých istých mlák...Volíme rovnaké typy ľudí ako bol Mečiar. Mali by sme si uvedomiť, že dosť bolo "rétoriky"! Nemali by sme sa nechať uniesť snami, mali by sme rozlíšiť fatamorgánu od skutočnosti. Snivosť v tejto oblasti nikdy nič dobré nepriniesla...
No to je novinka... V ohromení som si vypočula brata, že:"Zájdi do mesta kúpiť Loreal balzam na vlasy! a môžeš aj nejaké pivo." No a mne bolo divné, ako sa mi ten balzam míňa...
Je veľa spôsobov ako sa nezaľúbiť...Som v nebezpečenstve, lebo som spoznal(a) človeka, ktorý sa mi zdá akosi lepší než tí ostatní. Ako z toho von? 1. poučiť sa z minulosti: už som sa predsa neraz sklamal(a)! – no nemám toho už dosť? Poznám aké to je mať hlavu v oblakoch, zasnívať sa...Čo však robiť, keď to nevyjde? O tom sa nepíše. Nepoznám väčšie sklamanie, než sklamanie v láske...nebol(a) ten pravý(á), opustil(a) ma, oklamal(a) ma a ja som mal(a) srdce na dlani...
Veta, ktorú poznáme z úst známych osobností, či už Lasicu, Satinského, alebo Markoviča. Uchyľovali sa k nej vtedy, keď už k danej situácii ani oni, skúsení humoristi, nenachádzali slová. Aj ja ju musím použiť na príhodu, ktorá sa mi stala cez víkend, veď sami posúďte...
To je otázka!...V 21. storočí si ju kladie čoraz viac ľudí... Oplatí sa ešte vôbec ísť s niekým do vzťahu?...
Je to na neuverenie...No sú ľudia, postihnutí túžbou pracovať. I keď práca je veľmi potrebná - nič netreba preháňať. Stále sa naháňať za novými pracovnými príležitosťami, spoznávať nových ľudí, nikdy nezostať sám so svojimi myšlienkami. Len robiť, robiť a zhromažďovať..., že ho to baví...
Sedím a premýšľam. O tom čo bolo si nič nenamýšľam. Čo bolo, bolo. Už sa to nevráti...