<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Karolína Kašparíková</title>
    <link>https://blog.sme.sk/kasparikova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Nielen soľ nad zlato</title>
      <description>Jeden by si naivne myslel, že žijeme v blahobyte, nič nám nechýba, všetko dokážeme vyrobiť, sme maximálne sebestační, rýchlokurzom prežitia na opustenom ostrove prechádzame už v pôrodných cestách a dokážeme sa o seba postarať. Lenže stačí silnejší vietor, elektrina spraví ťuk a sme naspäť v jaskyni.</description>
      <guid isPermaLink="false">f2933ecf-fde6-4cb4-aaaf-7dd2dfae2aa6</guid>
      <pubDate>Fri, 12 Apr 2013 11:01:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kasparikova/nezaradene/nielen-sol-nad-zlato</link>
    </item>
    <item>
      <title>Stvorenie propagandy</title>
      <description>Na počiatku bola tma. I riekol Goebbels: „Buď svetlo!“ A bola ešte väčšia, zvaná propaganda. S veľkým P, prirodzene. A Goebbels videl, že to, čo stvoril, bolo dobré. Ako pre koho, zabudol dodať.</description>
      <guid isPermaLink="false">f705ce38-1d59-4ae5-bd32-d4d64e042822</guid>
      <pubDate>Thu, 28 Mar 2013 10:00:54 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kasparikova/spolocnost/stvorenie-propagandy</link>
    </item>
    <item>
      <title>"Chlieb" náš každodenný</title>
      <description>Ó, mojej matky reč je krásota, je milota, je láska, rozkoš svätá... Je – vidím, cítim – prameň života... Môj pokrm drahý, moja čaša zlatá a moja odev, ktorej neviem ceny...</description>
      <guid isPermaLink="false">7d417c6f-8691-4942-a89e-a362d20307a7</guid>
      <pubDate>Thu, 28 Mar 2013 04:45:09 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kasparikova/nezaradene/chlieb-nas-kazdodenny</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dáma na kolejích</title>
      <description>Dnešek je první den zbytku mého života. Na první slyšení zní tahle věta poněkud černě. Ale když se nad ní člověk zamyslí, je to neotřesitelný, nezvratný a nádherně prostý fakt. Neříká vůbec nic o tom, jak dlouhý ten zbytek bude, definuje pouze dnešek. A dá se říct každý den, znova a znova, a pořád to bude ta sama nádherně prostá pravda.</description>
      <guid isPermaLink="false">791bda77-b028-46e6-8f11-051a618a2d0f</guid>
      <pubDate>Wed, 27 Mar 2013 10:07:59 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kasparikova/nezaradene/dama-na-kolejich</link>
    </item>
    <item>
      <title>Prví budú z posledných</title>
      <description>Sedával v poslednej lavici. Nikdy neprejavil záujem o to, čo sa deje okolo neho. Nevnímal, keď mu iní dohovárali. Nikdy sa neprihlásil, do školy chodil len sporadicky. Bol šedý priemer. Bol dokonca taký lenivý, že sa mu nechcelo odpisovať, ani keď mu hrozil reparát. A dnes?</description>
      <guid isPermaLink="false">94b5b6d0-bf78-4799-9c39-c47bbff87bb7</guid>
      <pubDate>Thu, 09 Mar 2006 04:43:29 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kasparikova/spolocnost/prvi-budu-z-poslednych</link>
    </item>
    <item>
      <title>VYKOĽAJENÍ: pozor na Priateľky (-u)!</title>
      <description>Takže ďalší film (dobre začínam tento týždeň – druhý deň, druhý „kinohit“). VYKOĽAJENÍ – hrajú: krásny Clive Owen a okukaná Anistonka. Čo môžem povedať jedným slovom – som z toho filmu trošku VYKOĽAJENÁ. Dej filmu – obyčajný americký stereotyp, zápletka – takmer klišé – on, ona, obaja zadaní, náhodné stretnutie, hotelová izba... a jedeš – príde problém.</description>
      <guid isPermaLink="false">b53a17f3-3974-43f3-83fa-a6d8effee1ca</guid>
      <pubDate>Tue, 07 Mar 2006 21:00:42 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kasparikova/kultura/vykolajeni-pozor-na-priatelky-u</link>
    </item>
    <item>
      <title>HOSTEL: Skúste sa nepozvracať...</title>
      <description>Išla som na ten Hostel, lebo som ho chcela vidieť. Však vieš, ako je to s tou zlou reklamou – bola som zvedavá, na čo tí kritici toľko nadávajú. Tak už to viem. Nedá sa to slovami opísať. Ako hovoria bratia Česi – nelze popsat, nutno vidět. Myslela som si, že som dosť výrečná, ale moja slovná zásoba je dostatočne chudobná, pretože k tomuto nemá čo povedať a škála mojich pocitov je tiež asi v rozsahu čajovej lyžičky, keďže pocity sú zajedno so slovnou zásobou.</description>
      <guid isPermaLink="false">6fa80324-a497-4873-8cbd-b5f66c8cb7ea</guid>
      <pubDate>Tue, 07 Mar 2006 20:48:09 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kasparikova/kultura/hostel-skuste-sa-nepozvracat</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
