Amrita Sher-gil: škandalózny život indickej maliarky

Indicko-maďarská maliarka, ktorá zmenila vnímanie žien v umení. Prečítajte si o živote Amrity Sher-gil plnom škandálov!

Amrita Sher-gil: škandalózny život indickej maliarky
Autoportét ako žena z Tahiti (Zdroj: Amrita Sher-gil)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Nymfomanka, bisexuálka, “štetka” - tak opisovali indickú maliarku Amritu Sher-gil, ktorej boli spoločenské normy cudzie. Nebála sa vytŕčať z davu, a preto sa stala najdôležitejšou indickou maliarkou 20. storočia. Poukázala na trápenia Indov, najmä na problémy žien. A svojimi slobodomyseľnými názormi potrápila konzeratívne-zmýšľajúcich ľudí jej doby

Autoportét ako žena z Tahiti
Autoportét ako žena z Tahiti (zdroj: Amrita Sher-gil)

Nezvyčajná rodina 

Kto by čakal, že maďarská operná speváčka a sikhský aristokrat založia rodinu? Nezvyčajnosť bola maliarke súdená už od narodenia. Amrita Sher-gil sa narodila v roku 1913 v Budapešti, kde žila do 8 rokov. Až v roku 1921 prvýkrát navštívila Indiu. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Maľovať začala skôr - už v 5 rokoch. Motívmi sa stali maďarské rozprávky, príroda a sluhovia v ich dome. Rodičia ju v maľovaní podporovali, nakoľko spoznali jej talent. 

V Indii neostala dlho. Jej matka sa po romániku s talianskym sochárom rozhodla presťahovať do Florencie. Ako zámienku si vybrala Amritu a jej maliarsku budúcnosť - musí predsa vidieť diela starých renesančných majstrov! Spolu so sestrou ich zapísala do “elegantnej, ale nenávistnej” školy, ktorú Amrita odmietala navštevovať.

Trh v maďarskej dedine
Trh v maďarskej dedine (zdroj: Amrita Sher-gil )

Problémová študentka

Po roku sa vrátili naspäť do Indie, kde bola nútená chodiť do kláštornej školy. Amrita otcovi povedala, že je ateistkou a v škole napísala list, v ktorom opísala rímsko-katolícke náboženstvo ako fanatické a výstredné. Keď sa matke predstavenej dostal list do ruky, nebola nadšená. Amritu zo školy vyhodili

SkryťVypnúť reklamu

V šesťnástich začala Amrita navštevovať umeleckú školu v Paríži. Bola unesená parížskym spôsobom života - nebolo koncertu, výstavy, večierku či divadla, kde by sa neobjavila. Ostatní boli unesení jej nezvyčajným výzorom a sebavedomím. 

Matka s jej bohémskym životom nesúhlasila - chcela, aby sa Amrita vydala. Ona však na to mala iný názor, nechcela byť pripútaná k jednému mužovi: “Som vždy zamilovaná, ale nanešťastie pre druhú stranu, milovať aj prestanem, alebo skôr sa zamilujem do niekoho iného…” napísala v liste. 

Vo svojich listoch spomína, že vzťah so ženami je možno viac “čistý”. Ale vyhľadávala najmä mužských partnerov - čoho výsledkom boli 2 potraty, ktoré vykonal jej bratranec a budúci manžel. 

SkryťVypnúť reklamu

Nahota
Nahota  (zdroj: Amrita Sher-gil )


Indické umenie > renesancia 

“Bola veľmi bledá a v jej krásnych tmavých očiach bolo vidno únavu… Vyzerala, akoby odhadla svoj krutý osud, ktorý jej nachystali príbuzní, v ktorých rukách je len bezmocnou hračkou,” napísala do denníka 12-ročná Amrita. Už vtedy sa jej v hlave črtali obrazy, ktoré z nej spravili výnimočnú maliarku.

Neskôr tento motív naozaj namaľovala. V Neveste (The Bride), dokážeme rozpoznať krásne, ale unavené a smutné oči ženy. 

Nevesta
Nevesta (zdroj: Amrita Sher-gil )

Nástup do umeleckej školy v Paríži znamenal príchod akademickej tvorby - akty, portréty, zátišia… Zvrat nastal s obrazom Mladé dievčatá (Young girls). Ten získal zlatú medailu v parížskom Salóne a zaistil jej členskú pozíciu. V tej dobe bola najmladšou osobou, ktorú na pozíciu zvolili. 

SkryťVypnúť reklamu

Modernistický Paríž nevplýval na Amritinu tvorbu. Význam európskeho umenia bol pre ňu rozdielny - naučil ju milovať diela indických umelcov. Sama priznala, že bez príchodu do Európy by nikdy nespoznala pravú hodnotu indického umenia - ktoré, podľa jej slov, “je cennejšie ako celá renesancia…”

Mladé dievčatá
Mladé dievčatá (zdroj: Amrita Sher-gil )

Návrat do Indie 

“Európa patrí Picassovi, Matissovi a ostatným, India patrí iba mne,” zdôvodnila svoj návrat do Indie. Vedela, že umenie v Indii potrebovalo “nakopnúť”. Európa mala dostatok svojich umelcov.

Život Indov, ktorý bol úzko spojený s chudobou, bol pre Amritu fascinujúci - zachytávala každodenné činnosti, zvýrazňujúc emócie figúr na obrazoch. Muži z vrchov (Hill Men) a Ženy z vrchov (Hill Women) vyžarujú melanchonické tóny, ktoré mali zbúrať idealizovaný pohľad západu na “exotické” krajiny. 

Ženy z vrchov
Ženy z vrchov (zdroj: Amrita Sher-gil)


S touto myšlienkou namaľovala svoje najznámejšie dielo: Juhoindickú trilógiu. 

Nevestina toaleta (The Bride´s toilet), Brahmacharis a Juhoindickí dedinčania idúci na trhy (South Indian Villagers going to Market) sú považované za maliarkino najväčšie dielo. 

O Brahmacharis povedala, že bol najväčšou skúškou - nečudo, nakoľko využitie farieb v tomto obraze je dokonale premyslené. Amrita použila rozdielne odtiene pokožky, aby v kontraste s bielymi odevmi pôsobili jednotne. 

Brahmacharis
Brahmacharis  (zdroj: Amrita Sher-gil )

Sexualita, ženy a feminizmus  

Napriek želaniam rodičov sa Amrita vydala za svojho bratranca, doktora Viktora Egana. Cítila, že je jediný kto ju akceptuje a rozumie jej. 

O rok nato namaľovala Dve dievčatá (Two girls). Niektorí dielo prirovnávajú k obrazu Fridy Kahlo, Dve Fridy - akoby Amrita tiež rozdelila svoju identitu na 2 polovice, indickú a európsku. Iní ho pokladajú za “coming out” v maliarskom podaní. Maliarka mala vzťahy nielen s mužmi, ale aj so ženami. 

Dve dievčatá
Dve dievčatá  (zdroj: Amrita Sher-gil )


Ženy a ženské telá boli dôležitou súčasťou Amritinej tvorby. Ženy nezobrazovala len ako sexuálne objekty, ale dokázala ich oživiť emóciami. Pozornosť upriamila na ich psychickú stránku, nie fyzickú.

Vzdorovala tradíciám a vykonštruovaným rolám žien v spoločnosti - preto je obľúbenou maliarkou medzi prívržencami feminizmu. Samotná Amrita sa však nechcela radiť medzi feministky. 

Žena odpočívajúca na charpai (Woman resting on a Charpai) je dôkazom, ktorý hovorí za všetky ostatné obrazy. Nejde tu o “vyzývavú” polohu, ale subjektívne pocity ženy. Tie sú zvýraznené červenou farbou oblečenia. Paradoxom je ženina pasívnosť a aktívnosť - pasívne leží na charpai (posteľ), zatiaľ čo intenzívne vyjadruje svoje túžby. 

Žena odpočívajúca na charpai
Žena odpočívajúca na charpai (zdroj: Amrita Sher-gil )


Tajomná smrť

Nevieme, čo spôsobilo Amritinu smrť. Mala len 28 rokov, ale nepomohla jej ani Viktorova liečba. Jej matka si myslela, že ju práve Viktor usmrtil. 

Bola to nedbanlivosť? Ďalší potrat, tentoraz nepodarený? To sa už nedozvieme.

Krátky život Amrity Sher-gil bol plný zvratov a rebélie proti tradičným názorom. Či už išlo o prezentovanie východných krajín Európanom alebo znázorňovanie emócií žien, Amrita sa nebála vyjadriť svoje názory. 


Čo si myslíte o Amritiných obrazoch? Dajte vedieť v komentároch! 


Zdroje:

http://www.ijelr.in/2.2.15/91-99%20SAPTAM%20PATEL.pdf

https://www.grin.com/document/370260

https://www.nytimes.com/2018/06/20/obituaries/amrita-shergil-dead.html

Ananth, Deepak (2007). Amrita Sher-Gil: An Indian Artist Family of the Twentieth Century.

Katarína Chudá

Katarína Chudá

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  81x

Písmená, slová a vety o umení Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

727 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

59 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
SkryťZatvoriť reklamu