reklama

Vrah so schizofréniou kresliaci víly: Viktoriánske maľby víl

Víla sem, víla tam: Prečo sa víly stali formou úniku pred jednotvárnosťou života Viktoriánskych ľudí? Viac v článku!

Vrah so schizofréniou kresliaci víly: Viktoriánske maľby víl
Červienka v zajatí (1864) (Zdroj: John Anster Fitzgerald )
Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Ľudí počas Viktoriánskej doby uchvátili správy o nadprirodzene – duchovia, mýty či spiritualita sa stali predmetom ich záujmu. Prečo ich však nevysvetliteľné natoľko fascinovalo?  

Vília banda útočiaca na netopiera (1860)
Vília banda útočiaca na netopiera (1860)  (zdroj: John Anster Fitzgerald)

Príchod priemyselnej revolúcie priniesol okrem technologického a vedeckého pokroku aj nové problémy. Zlé pracovné podmienky, detská práca, ničenie prírody či bezcieľny život boli len niektoré z nich. 

Preto nadprirodzeno v ľuďoch vzbudzovalo prirodzený záujem - išlo o formu úniku pred problémami doby a všedným životom.  

Kultúra prechádzala zmenami – od vynálezu fotografie až po meniaci sa vzťah ku drogám či sexu. Rástol záujem o literatúru, divadlo a balet, ktorých príbehy sa častokrát týkali nadprirodzených bytostí - napríklad víl. Najobľúbenejšie boli diela Williama Shakespeara.  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

To všetko bolo zdrojom inšpirácie terajších maliarov, ktorí hľadali spôsob ako reagovať na všadeprítomnú industrializáciu. Vznikol tak žáner tzv. Vílích obrazov.  

Víla držiaca list a sediaca na slimákovi nad ružou (1817-29)
Víla držiaca list a sediaca na slimákovi nad ružou (1817-29)  (zdroj: Amelia Jane Murray)

Maliar so schizofréniou: Richard Dadd 

Najkomplikovanejším maliarom žánru je Richard Dadd. Maľoval už od detstva, väčšinou ilustrácie obľúbených kníh - najmä tých od Shakespeara. Zaujímal sa o alchýmiu, čo ho v roku 1842 priviedlo až do Egypta. 

Ťažko povedať, čo sa odohralo na tejto ceste, ale Richarda to poznamenalo do konca života. Prvé náznaky, že niečo nie je v poriadku, zaznamenal v listoch: “... často ležím v noci a napadajú mi tak divoké predstavy, že niekedy pochybujem o jasnosti mojej mysle...”  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Spiaca Titania (1841)
Spiaca Titania (1841) (zdroj: Richard Dadd )

Po návrate z Egypta netrvalo dlho, kým sa začali šíriť reči o jeho čudnom správaní. Prestal sa stretávať s priateľmi, myslel si, že ho niekto sleduje a konzumoval len vajíčka a pivo.  

Richardova paranoja vyvrcholila zavraždením vlastného otca. Polícii neskôr povedal, že zabil muža, ktorý predstieral, že je jeho otec. Rozkázal mu to boh Osiris pomocou hviezd. Pokračoval, že bol vyvolený zabijak a syn Slnka.  

Dadd strávil zbytok života v ústave pre ľudí s mentálnymi poruchami – psychiatri dnes predpokladajú, že trpel formou schizofrénie, rovnako ako jeho traja súrodenci. 

Puk (1841)
Puk (1841) (zdroj: Richard Dadd )

Jeho najznámejším dielom je Veľdielo vílinho drevorubača (The Fairy Feller’s Master-Stroke). Rušná scéna je zakrytá steblami trávy, čo sťažuje schopnosť orientovať sa v obraze.   

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Obraz je plný symbolov - napríklad postava v nižšej časti obrazu sa snaží pomocou kladiva rozlúsknuť orech, ktorý Dadd často využíval ako symbol svojho detstva. 

Dadd namaľoval široké spektrum postáv, vrátane kráľovnej a kráľa víl zo Shakespearovho Sna noci svätojánskej - Titaniu a Oberona. Niektorí preto predpokladali, že išlo o scénu z príbehu. Dadd však k obrazu napísal báseň, v ktorej poprel akýkoľvek jeho význam – vyzval ľudí, aby si zmysel našli sami.  

Veľdielo vílinho drevorubača (1855)
Veľdielo vílinho drevorubača (1855)  (zdroj: Richard Dadd )

Shakespeare ako hlavná inšpirácia 

Shakespearove diela sa stal hlavným zdrojom inšpirácie mnohých maliarov, vrátane trojice Paton - Turner - Landseer.

Joseph Noel Paton sa ako jeden z mála maliarov žánru zaujímal o škótske a keltské mýty a folklór.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Medzi jeho najznámejšie diela patria Zvada medzi Oberonom a Titaniou (The Quarell of Oberon and Titania) a Zmierenie Oberona a Titanie (The Reconciliation of Oberon and Titania).  

Zvada medzi Oberonom a Titaniou (1849)
Zvada medzi Oberonom a Titaniou (1849) (zdroj: Joseph Noel Paton )

Ide o scény zo Sna noci svätojánskej - Titania a Oberon sa hádajú o vlastníctvo ľudského dieťaťa. Vo Zvade je pár obklopený mnohými postavami, ktoré medzi sebou bojujú, zbližujú sa či robia rôzne “huncútstva”. Medzi Titaniou a Oberonom je odstup, ktorý naznačuje napätie.  

Naopak v Zmiernení stojí pár v objatí, ktoré značí harmóniu.  

Prvý obraz zaujal aj spisovateľa Lewisa Carolla, ktorý v ňom napočítal až 165 postáv.

Zmierenie Oberona a Titanie (1847)
Zmierenie Oberona a Titanie (1847) (zdroj: Joseph Noel Paton )

Joseph Mallord William Turner namaľoval Jaskyňu kráľovnej Mab, ktorá bola pôrodnou babicou víl. Mab pomocou snov odhaľovala skryté želania - možno aj preto je krajina hmlistá, akoby sme sa my sami ocitli vo sne.

 Jaskyňa kráľovnej Mab (1846)
Jaskyňa kráľovnej Mab (1846) (zdroj: Joseph Mallord William Turner)

Aj Edwin Landseer, známy pre svoje obrazy zvierat a najmä psov, dostal zákazku na scénu zo Sna noci svätojánskej. Landseer sa ani tu nevzdal svojej záľuby maľovať zvieratá, a preto v obraze nájdeme zajace a hlavu osla na mužskom tele. Niektorým sa nepáčilo príliš realistické zobrazenie osla – tvrdili, že znevažuje celkové fantazijné dielo.

Scéna zo Sna noci svätojánskej (1850)
Scéna zo Sna noci svätojánskej (1850) (zdroj: Edwin Landseer)

Víla Fitzgerald  

John Anster Fitzgerald nezískal svoju prezývku “víla Fitzgerald” len tak. Víly boli hlavným motívom jeho obrazov. Narozdiel od ostatných nemaľoval scény zo Shakespearových diel, ale vytváral vlastné imaginácie.  

Červienka v zajatí (1864)
Červienka v zajatí (1864) (zdroj: John Anster Fitzgerald )

Fitzgeraldove chaotické scény sú plné farieb, najmä červenej, modrej a fialovej. Nezabúdal ani na zvieratá. Maliar si dal záležať na detailoch, pomocou ktorých rozprával príbeh.  

Jeho diela zobrazujú každodenný život víl - ich stretnutia s ľuďmi, oslavy, prácu... Maliar dokázal vytvoriť alternatívny svet nadprirodzených bytostí.  

Vílí milenci pozorujúci bielu myš (cca 1860)
Vílí milenci pozorujúci bielu myš (cca 1860)  (zdroj: John Anster Fitzgerald)

Existujú teórie, že Fitzgeraldovi pri tvorení “pomáhali” drogy. Vo Viktoriánskom období sa často užívalo ópium, ktoré maliar pravdepodobne užíval. Historici sa domnievajú, že práve ópium mohlo podnietiť Fitzgeraldovu bizarnú a divokú fantáziu.  

Vílí obľúbenec (1860-65)
Vílí obľúbenec (1860-65)  (zdroj: John Anster Fitzgerald )

Maliarky a vílie obrazy  

V žánre vílích obrazov nájdeme aj zopár maliarok a ilustrátorok, aj keď podstatne menej než ich mužských kolegov. Dôvodom bola doba, v ktorej ženy neboli mužom rovnocenné, a preto boli ukrátené o mnohé príležitosti. 

Našlo sa však niekoľko žien, ktoré dokázali maľovať a kresliť aj napriek nepriaznivosti doby.  

Amelia Jane Murray pochádzala z ostrova Man. Detailné zobrazenia prírody, prostredia a zvierat svedčia o tom, že Amelia ostrov podrobne poznala. Zdrojom jej inšpirácie bol aj manxský folklór, ako sa nazýva kultúra ostrova.  

Víla mávajúca s magickým prútikom nad rozbúreným morom
Víla mávajúca s magickým prútikom nad rozbúreným morom  (zdroj: Amelia Jane Murray )

Aj Eleanor Vere Boyle milovala prírodu, ktorá nesmela chýbať v žiadnej z jej ilustrácií. Aj keď bola jednou z prvých žien, ktorej diela boli známe verejnosti, kvôli statusu jej rodiny nemohla mať výstavy ani sa ilustrovaním živiť.  

Víly sa v jej dielach objavili pri ilustrovaní Andersenových Rozprávok, konkrétne Palculienky - samotný spisovateľ vyjadril obdiv nad jej obrázkami: “Žiadna z mojich kníh nevyzerala tak nádherne, ako táto.”  

Scéna z Palculienky (1872)
Scéna z Palculienky (1872) (zdroj: Eleanor Vere Boyle )

Na konci žánru  

Poslední maliari tohto žánru sú Richard Doyle a Arthur Rackham. 

Richard Doyle, strýko spisovateľa Arthura Conana Doyla, bol ilustrátorom detských kníh a karikaturistom. Bol však známy svojou nespoľahlivosťou - ilustrácie opakovane dodával neskoro, ak vôbec.  

Spolupráca s Doylom bola náročná - raz tvrdil, že kresby nemohol dodať načas, nakoľko nemal doma ceruzky.  

Víťazný pochod vílieho kráľa (1870)
Víťazný pochod vílieho kráľa (1870) (zdroj: Richard Doyle )

Posledným oficiálnym umelcom žánru je ilustrátor Arthur Rackham. Rovnako ako jeho predchodcovia, aj on ilustroval Shakeaspeara.  

Rackham sa venoval najmä detským rozprávkam a legendám. Svoje postavy zobrazoval najprv detsky, v neskorších dielach aj magické postavy boli realistickejšie - pravdepodobne sa inšpiroval secesným umením.  

Ďalšia časť lesa (1908)
Ďalšia časť lesa (1908) (zdroj: Arthur Rackham )

Ktoré diela vás zaujali najviac? Dajte vedieť v komentároch!  

Zdroje:

http://www.tate.org.uk/learn/online-resources/glossary/f/fairy-painting

Richard Dadd and the Fairy Feller’s Master-Stroke | American Journal of Psychiatry

(52) The Symbolism of Richard Dadd | Peter Ogwen Jones - Academia.edu

Victorian Fairy Painting

Fairy Paintings - Magical Examples of the Victorian Fairy Painting Era

https://www.artpassions.net/rackham/rackham.html

Katarína Chudá

Katarína Chudá

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  171x

Písmená, slová a vety o umení Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu