https://blog.sme.sk/katarinahajkova blog.sme.sk blog@sme.sk sk Je zaujímavé sledovať vývoj ľudských duší, bez toho, aby som sa na ne pozrela zblízka. Všetko vie byť tak priehľadné a tak tajomné. Smutné a úžasné... Impresia je dôkazom života. Neprežívaného, prežitého! Neklam! Moja jemnosť sa dokáže spojiť s krutosťou tohto sveta a momentálnej duševnej dimenzie. Dokonalosť. Neklamem. 2ca2a516-98c4-4e55-9a34-d7aa9c3003e2 Sat, 25 Aug 2012 12:06:48 +0000 https://blog.sme.sk/katarinahajkova/nezaradene/no-svet-nie-krasny-ale-vlastny Niektorí ľudia, medzi ktorých patrím aj ja, sa niekedy dajú ovplyniť snami, ktoré sa im snívajú a o ktorých snívajú. Niekedy im možnože prikladáme priveľký význam, ale nakoniec to poväčšine celkom dobre vypáli. Dnes do rána sa mi snívalo o vlastných vlasoch. A pre takéto sny o konkrétnostiach dokážem urobiť veci, možno bláznivé, ale ako nápady výborné. :) b3b35293-5517-401f-98ff-6da8b4349ddd Fri, 24 Aug 2012 14:32:19 +0000 https://blog.sme.sk/katarinahajkova/nezaradene/takto-sa-striha Vždy som ich obdivovala, vysvetľovala, obhajovala. Moje verné, veriace a nepochopené lásky. Moje impresie, vďaka ktorým tu som a budem kdekoľvek. Záblesky ohňostrojov fantázie aj dusivé prílivy tmavých odtieňov. Jeden tón, bodka, čiara, slovo, úsmev, slza. Držím sa ich - ony ma povedú do diaľky. Za ruku. Za dušu. afd6619b-ca5f-4e42-b246-fd2642a6bd84 Fri, 24 Aug 2012 07:31:03 +0000 https://blog.sme.sk/katarinahajkova/nezaradene/moje-male-impresie Takmer normálna existencia. Neobyčajná a výrazná, s hnedými očami. Akoby bola z Paríža, vravia si. Vyzerá zaujímavo, tak neslovensky, ale aj tak sa k nej nepriblížia. Lenže Všetci si neuvedomia jedno - povedal si to takmer každý človek v jej živote. Aj taký, o ktorom dúfala v obrátenie sa v odvahu, pretože odvaha je to jediné, v čo na tomto svete verí. 97192997-4fc9-458b-832d-a06818d30a54 Thu, 23 Aug 2012 20:25:15 +0000 https://blog.sme.sk/katarinahajkova/nezaradene/dievca-s-hnedymi-ocami Túžila sa ho ešte raz dotknúť. Znova. Vedela, že by neprestala; vedela, že neprestane. Držala ho v náručí, v objatí, aj keď s ňou nebol. Cítila ho pri uchu, počula tlkot jeho srdca. Videla trblietanie sa v jeho smutných očiach, aj keď bol vzdialený. Vtedy sa bála. Jeho, o neho, sama seba, vôbec, čo príde alebo nepríde. Držala sa slepej nádeje na všetko dobré, aj keď si priala, aby boli aj zlé veci, ktoré ich zocelia ešte viac k sebe - prišli aj tie - ani sa nenazdala. b09ee335-1148-4b74-8e72-8ed777a583d8 Wed, 22 Aug 2012 20:24:59 +0000 https://blog.sme.sk/katarinahajkova/lifestyle/princ