<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Katarína Králiková</title>
    <link>https://blog.sme.sk/katarinakralikova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Nielen Remarque mal troch kamarátov</title>
      <description>Na vysokej škole som mala najprv asi 150 kamarátov. Toľko nás tuším prijali do prvého ročníka v roku 2002. Po prvom semestri kamarátstva typu všetci sme je jedna veľká rodina a tak musíme spolu piť aspoň trikrát do týždňa, sa naše kamarátstvo akosi obmedzilo len na heslo kto neohovára, nie je in. V tomto smere som nechcela byť in a zrazu som zistila, že sa môj okruh kamarátov zúžil na troch ľudí: Milo, Sandra a Cynik.</description>
      <guid isPermaLink="false">2e5b0064-92b7-400b-83ce-f012be725889</guid>
      <pubDate>Sat, 12 Apr 2008 21:05:46 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/katarinakralikova/lifestyle/nielen-remarque-mal-troch-kamaratov</link>
    </item>
    <item>
      <title>Mama je niekto ako ja</title>
      <description>Ráno prichádza sťa slnko do mojej izbyZlatými lúčmi ma jemne pohladíPred ňou vylievam si žiaľ, vravím túžbyOna vždy mi len správne poradí</description>
      <guid isPermaLink="false">78fd5aaa-b5f4-40e5-87da-5cf0075625d2</guid>
      <pubDate>Fri, 07 Mar 2008 14:44:15 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/katarinakralikova/poezia/mama-je-niekto-ako-ja</link>
    </item>
    <item>
      <title>O smutnej kamarátke a peknom tričku</title>
      <description>Pomooooooc....Tak sa začínal mail, ktorý mi dnes ráno poslala kamarátka z vysokej školy. Najprv som si myslela, že ide o nejaký prípad, ktorý má na starosti v advokátskej kancelárii v Čechách a chce ma požiadať o pomoc. To chvíľku počká, pomyslela som si, najprv si vybavím každodennú pracovnú korešpondenciu. Pomooooc....zablikalo mi na monitore o päť minút znova. Asi je to súrne. Začala som čítať niekoľkoriadkový e-mail.</description>
      <guid isPermaLink="false">c74747f1-acfa-4277-a9d3-decd6e0baf2c</guid>
      <pubDate>Mon, 11 Feb 2008 07:04:33 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/katarinakralikova/lifestyle/o-smutnej-kamaratke-a-peknom-tricku</link>
    </item>
    <item>
      <title>Farebná Kanada</title>
      <description>A toto je kto? vyhŕkne dosť zarazene otec pri pohľade na fotografiu usmiateho tmavého chlapca s vycereným bielučkým chrupom. Ja len tak nedbalo odpoviem, že môj kamarát, ale keď si ďalej prezeráme fotografie z môjho zaoceánskeho pobytu, fotografia milého černoška sa tam objaví viackrát. Často sme obaja ochotne pózovali pred objektívmi našich kamarátov priateľsky sa objímajúc.</description>
      <guid isPermaLink="false">7883178a-44d1-4033-b7b6-9daa12c261ba</guid>
      <pubDate>Thu, 29 Nov 2007 17:15:26 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/katarinakralikova/spolocnost/farebna-kanada</link>
    </item>
    <item>
      <title>Domov sú zlomky šťastia</title>
      <description>Kúsok láskyKúsok šťastiaZa náruč bozkov pre mamu</description>
      <guid isPermaLink="false">a47cc41f-b907-4ea9-8342-991438764562</guid>
      <pubDate>Tue, 13 Nov 2007 10:37:21 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/katarinakralikova/poezia/domov-su-zlomky-stastia</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nanuk bez kalórií</title>
      <description>Je utorok trištvrte na šesť a ja som lenivá. Ako vagón za sebou ťahám záplavu dôležitých aj tých menej dôležitých povinností, spokojne sedím na gauči, tlačím do seba už asi tretí nanuk a listujem si v časopise.</description>
      <guid isPermaLink="false">70cacd65-6f48-47b0-a6b5-55164f932340</guid>
      <pubDate>Wed, 07 Nov 2007 11:58:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/katarinakralikova/spolocnost/nanuk-bez-kalorii</link>
    </item>
    <item>
      <title>Raz zarobím toľko peňazí, že nebudem musieť robiť nič</title>
      <description>Včera som bola na obede s bývalým spolužiakom. Pred polrokom začal pracovať v jednej advokátskej kancelárii a odvtedy sme sa nevideli. Ako štvaná zver by sa dalo nazvať jeho súčasné životné rozpoloženie. Aj teraz zhltol polievku, posťažoval sa na ten pos... život, na nikdy nekončiacu prácu advokátskeho koncipienta, na frajerku, ktorá ho tlačí do svadby, na hnusnú zelenkastú farbu stien v byte, do ktorého sa majú o týždeň nasťahovať, zasníval sa, že raz si zarobí toľko peňazí, že nebude musieť ani slamku preložiť a už ho nebolo...</description>
      <guid isPermaLink="false">cc573dfa-7e80-4832-a4ee-4696aae8cdd5</guid>
      <pubDate>Sat, 13 Oct 2007 17:45:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/katarinakralikova/spolocnost/raz-zarobim-tolko-penazi-ze-nebudem-musiet-robit-nic</link>
    </item>
    <item>
      <title>Keď je láska chybou v programe</title>
      <description>Dočítala som Matkinovu knihu Láska je chyba v programe a spomenula som si na Monalízu. Génius je chyba v programe. Vôbec sa jej nehodí, že ho miluje. Mala celkom iný program. Na leto, na budúci rok, na celý život. Mala ísť so sestrou na tradičnú baterky dobíjajúcu dovolenku. Hneď po štátniciach mala s Andy, slečnou akčnou, vymetať diskotékové bary v jednom z hlučných prímorských letovísk a dosýta sa vynadívať na bronzových krásavcov. Mala mať proste bezproblémové, tak trochu povrchné a rozkošne lenivé leto.</description>
      <guid isPermaLink="false">a59bc09f-6d31-4fbe-a665-a92d46e777a1</guid>
      <pubDate>Wed, 10 Oct 2007 01:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/katarinakralikova/proza/ked-je-laska-chybou-v-programe</link>
    </item>
    <item>
      <title>Môj stav šťastia</title>
      <description>Milujem nedeľné popoludnia, keď svieti slnko. Vtedy si sadnem na terasu pijem kávu a aspoň hodinu nič neriešim...naozaj nič. Robota, vzťahy, môj anorektický vzhľad, problémy kamarátov - všetko mám niekde...úplne na háku. Sedím a nemyslím. Len nasávam. Nie, nemajte obavy, nie som alkoholička, nehľadajte pre mňa skupinu s terapeutom, aj keď na stretnutí anonymných alkohlikov som už bola. Ale o tom niekedy inokedy. Tak teda sedím a nasávam tú krásnu atmosféru.</description>
      <guid isPermaLink="false">2778f7c8-928b-4f21-a2b5-f12dc2343f6e</guid>
      <pubDate>Tue, 09 Oct 2007 23:45:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/katarinakralikova/lifestyle/moj-stav-stastia</link>
    </item>
    <item>
      <title>Keď nevieme vyznať lásku</title>
      <description>Bola mladá a pekná, ale ona si to vôbec neuvedomovala. Práve to bolo na nej to najokúzľujúcejšie čaro. Volali ju aj šarmantne hlúpučká, no ona to slovné spojenie nenávidela. Chcela viac, nechcela byť v očiach iných len tou hlúpou Barbie s veľkými modrými a naivnými očami. Nebavili ju muži, ktorí sa tvárili, že pre ňu spravia všetko na svete, stačí sa len milo usmiať. Nebavili ju muži, ktorí jej nosili ruže každý deň, ktorí jej neváhali poslať stovky kvetov z veľkej diaľky len kvôli chvíľkovému očareniu, ktorí z ruží tvorili srdcia, prehadzovali ich za plot jej domu, posielali ich do kaviarní, do ktorých často chodievala a celému svetu kričali o láske k nej.</description>
      <guid isPermaLink="false">88ed23b9-def6-490e-a3f3-85aff957e41b</guid>
      <pubDate>Tue, 09 Oct 2007 22:48:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/katarinakralikova/proza/ked-nevieme-vyznat-lasku</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
