Vec, o ktorej chcem písať satýka mojich dojmov z momentu, kedy sa žena stáva súčasťou celku, ktorý máurčité nepísané pravidlá, možno stereotypy, fungujúce bez toho, aby si točlenovia uvedomovali. Vstup do skupiny preto pre citlivejšieho jedinca môžebyť, a dovolím si povedať, že aj je, náročný. Zvlášť ak do skupinyvstupujete ako žena, priateľka stáleho člena a interne už vaše pohlaviezastúpené je. Spoliehať sa na inteligenciu a slušnosť sa síce môžete, aleči to pomôže....???
Prvú skupinu u mňa tvoria„stálice“ a v momente vášho vstupu na scénu prichádza na rad čosi ako snaha o zadefinovanie jasných hranícteritória, ktoré už od „nepamäti“ patrí oným členkám. Jednoducho, krátkoa stručne, ste nová a „ona“ pozná toho vášho predsa dlhšie a lepšie,a on na základe toho určite dá prednosť jej. (ak si všimne zvláštnesprávanie, nepôjde za ňou, aby sa jej opýtal, čo to má znamenať, ani jej jasnenevysvetlí, že ona je kamarátka, ale partnerka ste vy. Nie, príde za vamia vy budete tá, ktorá sa „nevhodne“ správa). V určitých momentochmôžete mať pocit, že tam pre „ňu“ ani nie ste, prípadne iba zahrievatestoličku, ale sama sa dlho neohrejete. Stále ešte je tu šanca, že stretnutiezvládnete, ak by ten váš na jej hru nenaletel. Komu by ale nelichotilapozornosť? Nič zlé predsa nerobí. Je to iba kamarátka. Tak sa pýtam, ktorákamarátka sa takto správa, ak vezmeme do úvahy, že kamarátom má ísťo šťastie ich kamarátov, teda šťastný partner kamaráta rovná sa šťastnýkamarát. Alebo sa mýlim?
Ďalšia, pre mňa negatívnejšia,skúsenosť, je stretnutie so ženou „členkou“ a zároveň frajerkou čimanželkou člena. Chalani sa obyčajne správajú priateľsky a myslím, že tonie je iba tým, že „prijímajú“ novú ženu. Je pre nich prirodzené takétosprávanie, pretože vy pre nich nepredstavujete ohrozenie. Ich polovičky to užvidia inak a ak sa vám pozdravia ako prvé, čo by logicky hádam mali,môžete si gratulovať. Spravidla vám totiž dajú dosť jasne najavo, kto je kto.Budú vás s prehľadom ignorovať, budú sa rozprávať s tým vašíma vy sa tomu budete, ak nechcete byť za „nenormálnu“ iba ticho prizerať.Je totiž samozrejmé, že neviete to, čo ony, že nepoznáte dejiny skupiny, krásnesa pred vami môžu rozprávať o veciach, o ktorých vy nemáte ani šajnu,správať sa akoby ste mali 10 rokov, hoci reálne máte viac, všetko iba preto,že, aspoň z môjho pohľadu, ste nová, čo môže ľahko znamenať ohrozeniezabehaného postavenia oných žien. Čo ma ale zaráža úplne najviac je fakt, že anina sekundu nezaváhajú a nezamyslia sa nad tým, ako by asi bolo im na vašommieste.
Vyrastala som medzi chalanmia často krát som sa presvedčila, že ženy vedia byť veľmi zlé, že dokážuublížiť inej žene bez uvedomenia si vlastnej zraniteľnosti.
Našťastie stále ešte existujú ajtaké, ktoré vám otvoria cestu a pustia vás dnu, a ktorým nebudetezazlievať nejaké to hihi-haha s vaším priateľom, pretože nebude určené ibajemu, ale vám obom. Za také ženy vďaka.
