Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková predložila návrh novely trestného zákona, ktorý možno pripomienkovať do 21. decembra.
Súčasťou tohto návrhu je aj ustanovenie (§ 361a), podľa ktorého bude potrestaný ten, kto “vyrobí alebo rozširuje nepravdivú informáciu, ktorá je spôsobilá vyvolať nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta, ohroziť životy alebo zdravie ľudí alebo ovplyvniť obyvateľstvo pri jeho rozhodovaní o závažných otázkach celospoločenského významu alebo sa dopustí iného obdobného konania”.
Treba pripomenúť, že aj súčasné platné znenie trestného zákona už trestá za šírenie poplašnej správy, ktorá je nepravdivá. Nový návrh upresňuje definíciu poplašnej správy a rozširuje o vyššie zmienený paragraf o šírení nepravdivej informácie.
K tomuto návrhu sa už objavuje pomerne veľa hlasov nesúhlasu z rôznych strán.
Demagógov nezastaví
Som za to, aby masívne šírenie hrubých klamstiev malo lepšiu zákonnú obranu. Samozrejme, s eliminovaním rizík, že by takéto znenie úpravy bolo zneužiteľné proti slobode slova nad rámec šírenia nebezpečných lží. Verím, že sa podarí presadiť spoľahlivé znenie.
Moja poznámka však smeruje k záveru, že za väčší problém než šírenie nepravdivých informácií považujem demagógiu a tento boj proti nej si budeme musieť vybojovať sami.
Demagógovia, teda ľudia, ktorí falošne argumentujú, totiž nepotrebujú šíriť nepravdivé informácie.
Najpodlejšie dezinformácie, ktoré môžu ohroziť životy alebo zdravie ľudí alebo ovplyvniť obyvateľstvo pri jeho rozhodovaní o závažných otázkach celospoločenského významu, sa opierajú často o pravdivú informáciu. Teda nie nepravdivú, ktorú upravuje tento návrh.
Skúsení demagógovia a dezinformátori poznajú praktiky, akými podať ľuďom celkom zmätočný impulz pre ich rozhodovanie aj na základe toho, že nepodajú nepravdivú informáciu, alebo dokonca aj s použitím pravdivých informácií. Ich výsledkom je nepravdivý úsudok.
Existuje veľmi veľa spôsobov falošnej argumentácie, ktorými sa dá vyhnúť šíreniu nepravdivých informácií. Demagógovia ich podávajú tak, že zámerne spájajú celkom nesúvisiace predpoklady a fakty do mylných záverov.
Stačí si prečítať pár príspevkov z rozpravy v parlamente od tých najskúsenejších demagógov. Alebo študovať z ich statusov, či iných výstupov.
Dva príklady
Poslanec Ľuboš Blaha, ktorý bezpochyby patrí k najagresívnejším demagógom, pred týždňom v rozhovore pre konšpiračný web zjem aj vlek povedal: “Moja manželka dostala covid … mala dva dni chrípkové stavy. Neuveríte, ale dala si ivermektin a do desiatich minút jej bolo dobre”.
Ako tým ovplyvňuje verejnú mienku?
Predpokladajme, že pravdou č. 1 je, že dotyčná osoba mala ochorenie covid-29 a užila ivermektín. Za pravdu č. 2 považujme to, že sa po desiatich minútach cítila dobre. No to, že ozdravela vďaka chemickému účinku ivermektínu, z tých predpokladaných pravdivých predpokladov vôbec nevyplýva.
Účinku tejto drogy totiž odporuje mnoho štúdií. V skutočnosti mohlo ísť o placebo efekt v spojení s tým, že užila drogu v čase, kedy bolo ochorenie už na ústupe. Nehovoriac o tom, že žiaden liek nedokáže zapôsobiť na vírusové ochorenie tak, že do desiatich minút sa jeho prijímateľ má dobre.
Časť verejnosti však prijala informáciu, že ich obľúbený politik, ktorému dôverujú, chváli účinok ivermektínu. Na základe jeho demagógie.
Neskôr v rozhovore zo seba vypálil, že “prezidentka je v Komárne a rieši reďkovky a zeleniny, lebo tu umierajú ľudia a kolabujú nemocnice”.
Pravdou č. 1 je, že pani prezidentka Zuzana Čaputová bola na návšteve Komárne a v rámci viacerých stretnutí navštívila aj trhovisko. Pravdou č. 2 je, že v dôsledku ochorenia covid-19 zomierajú ľudia a veľmi sa zvýšil nápor na nemocnice. No lžou je, že prezidentka navštívila trhovisko, LEBO zomierajú ľudia. A tiež je lžou to, čo sa demagóg snažil naznačiť, len sa mu zjavne zaplietol jazyk: že prezidentka NAMIESTO angažovania sa v pandemickej situácii navštevuje trhovisko. Lžou nie sú samotné predpoklady, ale jeho závery.
Tí, čo podliehajú demagógii, uverili lži, že prezidentka Čaputová sa neangažuje v probléme pandémie covid-19 a namiesto toho sa venuje nedôležitým veciam.
Smerujem k tomu, že na obranu proti proti rafinovaným, podlým demagógiám od podobných vplyvných a zákerných šíriteľov ako je poslanec Blaha (či poslanci Mazurek, Kotleba, Suja, Linhart… príkladov je veľa) táto úprava nepomôže.
Pomohla by, ak by sa za nepravdivú informáciu považovala aj nepravdivá kauzalita, či nepravdivý záver z pravdivých predpokladov. Teda falošná argumentácia, demagógia. Lenže to je veľmi vratká pôda na zneužitie, lebo demagógie, falošnej argumentácie, sa občas dopúšťa (hoci len ojedinelou a neúmyslenou slabosťou argumentácie) bezpochyby každý človek.
Demagógia má v súčasnosti už oveľa väčší a devastačný vplyv na spoločnosť, než primitívne šírenie lží. Ide zákerne pod kožu. Demagógovia to dobre vedia.
Na to, aby niektorých ľudí presvedčili, že účinnou liečbou covidu je ivermektín alebo bromhexin s vodkou, nepotrebujú klamať, že takýto postup je naozaj účinný.
Obranu proti takýmto lžiam však musíme zvládnuť aj bez novely zákona.
Ten si dáva za cieľ brániť sa proti priamym klamstvám a tento cieľ má dobré dôvody.