Pamätáte si, ako koncom októbra zasypali mediálny priestor správy, že na Madagaskare je hladomor, ktorý je vôbec prvým, ktorý je spôsobený zmenou klímy?
Správu vtedy vypustila do sveta OSN prostredníctvom jej organizácie World Food Programme (WFP). OSN sa spoľahla na vyjadrenie referentky programu v hlavnom meste Madagaskaru Alice Rahmounovej, ktorá “odhalila” takúto príčinu.
Následne k spájaniu potravinových problémov s klimatickou zmenou prispela aj ďalšia medzinárodná organizácia Amnesty International. Téme sa na Slovensku venoval rozsiahlo aj Denník N.
Lenže ono je to trochu inak. Vlastne veľmi inak.
Najnovšia štúdia medzinárodného kolektívu výskumníkov však tvrdí, že zmena klímy nie je hlavným spúšťačom problémov s nedostatkom potravín na juhu Madagaskaru (štúdiu v pdf nájdete tu).
Podľa autorov z iniciatívy World Weather Attribution (WWA), ktorej členmi sú také popredné inštitúcie, ako je napríklad Imperial College London, holandský meteorologický inštitút či Princetonská univerzita, sú rozhodujúcimi faktormi najmä chudoba, zlá infraštruktúra, ale aj prirodzené zmeny počasia. Klimatická zmena zohráva v tomto prípade len minimálnu úlohu.
Autori štúdie uvádzajú, že hoci klimatická zmena mohla mierne zvýšiť pravdepodobnosť nízkeho úhrnu zrážok, aktuálne sucho je najmä prejavom prirodzenej premenlivosti počasia. V južnej oblasti Madagaskaru sa totiž občas vyskytujú roky, v ktorých je veľmi nízky úhrn zrážok. V tomto prípade v sezónach 2019/20 a 2020/21 napršalo len 60 % zrážok z dlhodobého priemeru.
Problémom je chudoba
Hlavnou príčinou krízy je chudoba. Madagaskar síce nepatrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta, má napríklad vyššie HDP ako Arménsko, či Nikaragua, ale veľmi chudobný juh krajiny. A ten je zároveň chudobný aj na úhrn zrážok.
Podľa Amnesty International viac ako 90 % populácie v postihnutom južnom regióne žije pod hranicou chudoby. Táto vysoká miera chudoby komplikuje miestnym komunitám možnosti vyrovnať sa s akýmkoľvek dlhším obdobím sucha, najmä ak je poľnohospodárstvo a pastierstvo v regióne, od ktorého je krajina závislá, „živené“ len dažďom.
Podľa iniciatívy WWA pandémia COVID-19 tento problém ešte viac prehĺbila a spôsobila zničujúci vplyv na príjmy domácností a prístup k jedlu. Veľký podiel malo aj zamorenie škodcami.
O zmene klímy informujme pravdivo
Klimatická zmena je bezpochyby veľký globálny problém, ktorý má vplyv aj na zraniteľnosť regiónov. Zmena v distribúcii zrážok z dlhodobého hľadiska prispeje k zhoršeniu situácie v rokoch, kedy naprší menej.
Tento jav však nemá kľúčový vplyv na vznik problémov s nedostatkom potravín. Situácia na Madagaskare ukazuje, že prioritou opatrení pre adaptáciu na zmenu klímy na celom svete musí byť znižovanie chudoby.
O zmene klímy treba informovať poctivo. Mnohé prestížne organizácie podľahli pokušeniu prifarbiť problém zmeny klímy pred strategickou konferenciou COP26 a Madagaskar bol dobrou príležitosťou.
OSN hovorí dokonca o hladomore, no v samotnej správe uvádza, že v rámci jej potravinového programu poskytuje každý mesiac potravinovú podporu pre 750 tisíc ľudí, ktorí žijú v južnom Madagaskare.
Téma globálneho otepľovania by nemala mať výnimku z poctivej a vecnej argumentácie.
Veľmi ľahké je vypustiť informáciu o tom, že zmena klímy spôsobuje hladomor a falošne tým prispievať k šíreniu globálnej paniky.
O to ťažšie sa potom vyvracajú mýty. Poctivé argumenty bývajú oveľa zložitejšie a o mesiac už nikoho nezaujímajú.
Radovan Kazda
FB stránka: https://www.facebook.com/kazdaradovan