Ako sa evanjelický líder Krman dostal r. 1729 do žalára, kde r. 1740 aj zomrel

Písmo: A- | A+

Daniel Krman bol za svojho života najväčšou autoritou medzi slovenskými evanjelikmi.

Pozoruhodná podoba. Na rytine (vľavo) z r. 1678 je senický evanjelický farár Štefan Pilárik (nar. 1615). Na maľbe (vpravo), ktorá visí v evanjelickom kostole na Myjave postavenom r. 1785, je miestny farár Daniel Krman (nar. 1663).
Pozoruhodná podoba. Na rytine (vľavo) z r. 1678 je senický evanjelický farár Štefan Pilárik (nar. 1615). Na maľbe (vpravo), ktorá visí v evanjelickom kostole na Myjave postavenom r. 1785, je miestny farár Daniel Krman (nar. 1663). 

ZAČIATOK KRMANOVHO PRÍPADU:

Daniel Krman sa narodil r. 1663, keď sa ešte väčšina Slovákov hlásila k evanjelickej konfesii. Kvôli rekatolizácii sa však pomer neustále menil viac v prospech katolíkov. Na začiatku prípadu jeho žalárovania r. 1729, keď mal už 66 rokov a bol evanjelickým superintendentom (biskupom) a zároveň myjavským farárom, bolo, že prijal do evanjelickej cirkvi moravského katolíka Václava Mlynářa. Historik Ľudovít Szimonidesz napísal, že prvá vierohodná správa o tom sa objavila r. 1730 v časopise Hamburgerische Correspondent. Zdrojom informácií bol superintendentov syn Matej Krman. Úryvok z práce historika Szimonidesza:

V liste a pamätnom spise (...) rozpráva Matej Krman, že 1. júna 1729 objavil sa na Myjave istý Moravan Václav, katolíckeho náboženstva, a ponosoval sa, že ho posadol diabol. Darmo sa obrátil o pomoc k svojim kňazom. Odmietli ho a vyhrážali sa mu, že ho dajú zbiť. Pobral sa teda so svojím nešťastím k myjavskému evanjelickému farárovi, superintendentovi Krmanovi. D. Krman mu spočiatku nedôveroval a chcel ho tiež odmietnuť. Potom si to však rozmyslel. Venoval záležitosti deň, postil a modlil sa a z Václava vyhnal diabla. Václav dojatý k slzám ďakoval za pomoc a žiadal Krmana, aby mu prislúžil Večeru Pánovu, ba aby ho prijal do evanjelickej cirkvi. Krman mu predbežne nevyhovel; neskoršie mu aj v tom urobil po vôli.

KRMANA ZATKLI:

Po prestúpení Václava Mlynářa na evanjelickú vieru ho prišli úradníci s pomocou vojakov na Myjavu zatknúť. Myjavčania sa však vzbúrili a zatknutého Mlynářa vyslobodili. Následne úrady nariadili zatknúť aj myjavského evanjelického farára Daniela Krmana, lebo vraj podnecoval vzburu. Krman sa dostavil do Bratislavy, kde ho internovali na hrade. V tom čase bol biskup Krman najväčšou autoritou medzi uhorskými, teda aj slovenskými evanjelikmi.

ZATKNUTIE KRMANA SA MOHLO PRIPRAVOVAŤ:

Historik Ľudovít Szimonidesz napísal, že príchod Moravana Václava Mlynářa za Danielom Krmanom na Myjavu mohla byť pripravená pasca s cieľom odstrániť ho:

Východisko celej udalosti je také fantastické, že nemôžeme sa ubrániť podozreniu, či to všetko nebola objednaná a nastrojená hra na zahubenie Krmanovo. K tomuto podozreniu vedie nás aj to, že evanjelická cirkev sa vo všeobecnosti nezaoberá vyháňaním diablov. V katolíckej cirkvi viera v démonov v tej dobe a napotom bola taká živá, že podnes ostali v ich obradných knihách úpravy, vzťahujúce sa na vyháňanie diabla. Mlynářovo diabolstvo je teda typickou katolíckou chorobou. K tomu Mlynář je ani nie Myjavec ani z okolia Myjavy, ale Moravan. Jeho príchod ku Krmanovi bol teda v každom ohľade podozrivý.

KRMANA VYPOČÚVALI:

V decembri 1729 Daniela Krmana na Bratislavskom hrade vypočúvali. Bol zatknutý pre údajné podnecovanie vzbury na Myjave, keď tam zatýkali Václava Mlynářa. Krmanova výpoveď sa zachovala v archívoch. Parafrázuje ju historik Ľudovít Szimonidesz:

O zatknutí Mlynářa nevedel, lebo vtedy už spal. Zobudil sa len na viacnásobný krik a hluk. V trme-vrme vyrozumel len toľko, že strážmajster dal povel k streľbe, čím ľud sa len popudil proti vojakom, ktorí sa pred presilou ľudu utiahli do svojho príbytku; ale aj tam boli napadnutí rozbúreným davom, ktorý hádzal oblokom na vojakov hrudy a kamene. Keď to videl vyslanec stolice Ján Nagy, vyviedol Mlynářa za ruku von; tento sa vybral so slzami v očiach, spolu i so svojou manželkou na faru ku Krmanovi.

KRMANA OBVINILI I Z ĎALŠÍCH VECÍ:

K obvineniu Daniela Krmana z podnecovania vzbury r. 1729 pridali aj ďalšie, napr. rôzne urážky katolíckej cirkvi, ktorých sa vraj dopustil v minulosti. Opäť historik Ľudovít Szimonidesz:

Urážky tie boli: Katolícku cirkev menoval bludnou, kráľa Štefana diabolským, Jána Nepomuckého vyhlasoval za smilníka a jeho jazyk za psí; o katolíckych farároch tvrdil, že oblátky robia zo psieho mlieka, a navádzal k odpadlíctvu mnohých Čechov a Moravanov.

KRMAN VRAJ AKO 9-ROČNÝ ZAPRÍČINIL SMRŤ ÚRADNÍKA:

Skompletizovaná žaloba proti Danielovi Krmanovi obsahovala niekoľko bodov. Okrem toho, že r. 1729 údajne podnietil vzburu proti zatknutiu Václava Mlynářa a v minulosti viackrát urazil katolícku cirkev, najabsurdnejším obvinením Krmana bolo, že r. 1672, teda, keď mal 9 (!) rokov, a bol vraj farárom na Turej Lúke, spôsobil údajne smrť vysokého úradníka, ktorý bol zastrelený pri ľudovej vzbure. Farárom tam však v tom čase bol Krmanov otec, ktorý sa volal tiež Daniel, no v žalobe sa jednoznačne tvrdilo, že farárom bol jeho vtedy 9-ročný syn.

KRMAN ÚDAJNE PRED SMRŤOU KONVERTOVAL:

Daniela Krmana odsúdil súd r. 1731 z údajných zločinov obsiahnutých v žalobe na doživotie. Vo väzení na Bratislavskom hrade aj zomrel. Niekoľko hodín pred smrťou vraj prestúpil na katolicizmus. Povedali to dvaja jezuiti, ktorí za ním prišli do cely. Žiadny iný svedok údajnej konverzie nebol. Krmanova rodina to označila za lož. Historik Gustáv Viktory o tom napísal:

V piatok 23. septembra krátko po poludní vypovedali z hradného územia Krmanovu manželku, ktorá sa dovtedy smela zdržiavať v Krmanovej komôrke ako jeho opatrovnica. Ráno 24. septembra sa rozchýrilo, že Krman zomrel. S chýrom o Krmanovej smrti sa rozšírila zvesť, že Krman pred smrťou konvertoval, o čom sa i vtedy i neskôr veľa diskutovalo. Na dosiahnutie propagačného a psychologického účinku na evanjelikov a katolíkov ani nebolo potrebné, aby Krman skutočne katolizoval. Stačilo iba rozšírenie chýru, o ktorého pravdivosti alebo nepravdivosti sa verejnosť nemohla presvedčiť. Úmysel využiť takýto účinok Krmanovej konverzie vidieť aj na usporiadaní Krmanovho pohrebu, ktorý bol 26. septembra 1740. Pohrebné obrady vykonal v Dóme sv. Martina v Bratislave pätikostolný biskup gróf Žigmund Berényi. Pri zvukoch smútočnej hudby uložili truhlu s Krmanovým telom do krypty, ktorá je pred hlavným oltárom.

Podpis Daniela Krmana
Podpis Daniela Krmana 

Zdroje:

Ľ. Szimonidesz: Proces s Danielom Krmanom, 1940

G. Viktory: Život Daniela Krmana ml., 1969

Skryť Zatvoriť reklamu