Čo o Jurajovi Jánošíkovi hovoril žalobca, čo obhajca a aký bol rozsudok

Písmo: A- | A+

V spisoch zo súdneho procesu s Jurajom Jánošíkom 16. a 17. marca 1713 v Liptovskom Mikuláši sú stanoviská jeho žalobcu aj obhajcu a je tam aj rozsudok. Sú to vlastne jeho malé čiastočné životopisy.

Bytčiansky zámok - jediná doteraz stojaca stavba, v ktorej Juraj Jánošík preukázateľne pôsobil. Slúžil tu ako cisársky vojak.
Bytčiansky zámok - jediná doteraz stojaca stavba, v ktorej Juraj Jánošík preukázateľne pôsobil. Slúžil tu ako cisársky vojak. 

Žalobca 16. marca 1713 o Jurajovi Jánošíkovi
Obžalobu proti Jurajovi Jánošíkovi vypracoval prokurátor Alexander Čemický, ktorý v dobovom úradnom slovenskom jazyku o obžalovanom povedal, že bol už tretí rok zbojníckym kapitánom a so svojimi druhmi zastavoval v Trenčianskej, Nitrianskej, Turčianskej, Liptovskej, Oravskej a iných stoliciach, dokonca aj v Sliezsku, na horách aj na cestách kupcov a iných ľudí a oberal ich o veci. Pri dedine Fačkov chcel ozbíjať aj jedného farára, ktorého, keď sa ten bránil, smrteľne postrelil. Okrem toho, povedal prokurátor, Jánošík bol kuruc, teda proticisársky povstalec. Preto pre neho žiadal trest smrti. Úryvok z prejavu žalobcu (podľa prepisu Andreja Melicherčíka):

Kterak predepsaný (...) již od tretího roku, nevedúce, jakým diabelským duchom povzbudeným a nadchnutý byvše, neostýchajíce se a k zavrhnuvše jak prikázaní božské, tak též i zemského práva zákazy a pokuty, zbojníckym vudcem stavše sa a tovarišov svých rovne zbojníkov k sebe pritovarivšivše v okolitých slávnych stolicách, totižto v Trenčianskej, Nitrianskej, Turčianskej, Liptovskej, Oravskej a v jiných, áno, i v Slezsku, po horách a lesoch, áno i na slobodných cestách kráľovských a na vodách zbojníckym a tolvajským spúsobem dobrých a statečných lidí, jak kupeckých, tak též i jiných pocestných zastavovať a mnohých takových spravedlivých ľudí zbíjať a ze všeckého zberať, áno i raniť a mordovať, a čo více, v nekterých mestečkách a dedinách s takovými svými tovarišmi tojvajskými i ve dne (k tomu více, že on je kuruc) statečných ľudí oberať neostýchal se, jakožto napríklad též okolo Fačkova prepadnuvše na jednoho pána plebana a jeho zbíjať chtejíce, který bránivše se mu, tohože pána plebana tak smrtedlne ranil, že z takovej rany i umrieť musel. (...) A ponevačže zemské práva mnohé (...) prísne zakazují takové zločinstvo, a kterí by se bezbožní takových skutkov dopustili, se prikazuje, aby takoví zbojníci a lotrovia na hrdle prísne boli potrestaní, menovite pak takoví obzvláštni zbojníci kolom, kolesom aneb hákom mají trestaní býti, a to na príklad jiných zločincov, aby se takového zločinství vystríhali. 

Obhajca o Jurajovi Jánošíkovi
Žalobca Alexander Čemický ešte po svojej reči žiadal mučenie Juraja Jánošíka, aby prezradil svojich komplicov a to, kam dal nazbíjané veci. Obhajcom Juraja Jánošíka bol Baltazár Palugyai, ktorý po vystúpení žalobcu odmietol, že by Juraj Jánošík zavraždil pri Fačkove farára, čo je obžalovaný ochotný aj odprisahať. Potom obhajca v reakcii na tvrdenie Čemického o Jánošíkovi povedal, že od kurucov odišiel a býval s bratom v Terchovej. Potom sa obžalovaný prihlásil do cisárskeho vojska, slúžil na Bytčianskom zámku, kde strážil aj uväzneného zbojníka Tomáša Uhorčíka, ktorému preukázal nejaké dobrodenia. Rodičia však Jánošíka z vojenskej služby vykúpili. Následne sa Uhorčík dostal z väzenia von, vyhľadal Jánošika v Terchovej a nahovoril ho na zboj. Jánošík však zboj oľutoval a chcel sa vrátiť domov, ale mal strach a neodvážil sa. Preto si obhajca myslí, že by obžalovaný nemal byť mučený, ako to chce žalobca. Obhajca žiadal od súdu milosť pre Jánošíka, ktorý ho ubezpečil, že sa napraví a preto aj žiada, aby ho oslobodili. Úryvok zo súdnych spisov o reči obhajcu Baltazára Palugyaia (z latinčiny preložil A. Melicherčík):

V mene čulého Juraja Jánošíka, ako ináč spomínaného obžalovaného, vystúpil urodzený Baltazár Palugyai s dovolením slávneho úradu a za osobnej prítomnosti tohože obžalovaného, keď predostrel, čo podľa práva predostrieť má a vyhradil si, čo si vyhradiť má, odmieta proti nemu navrhnutú žalobu, týkajúcu sa vyslovenej vraždy, čo je odhodlaný stvrdiť zložením prísahy. Pokiaľ ide o ostatné body obžaloby, uvádza, že sa obžalovaný vrátil od zlovestných kurucov do slávnej župy Trenčianskej, do dediny Terchovej, kde býval i so svojím bratom. Potom sa prihlásil do vojska najposvätnejšieho Veličenstva a zostal na Bytčianskom hrade, kde bol vtedy väznený akýsi zločinec Tomáš Uhorčík, ktorému tenže obžalovaný urobil mnohé dobrodenia. Keď potom obžalovaného jeho rodičia od vojenskej povinnosti vykúpili, ďalej doma zostal. Keď sa však menovaný Tomáš Uhorčík z väzenia vyslobodil, súc pamätlivý dobrodení menovaného obžalovaného, šiel za ním do Terchovej a odviedol ho z tejže dediny, sprisahal ho, s ním šiel a k nemu sa pripojil. Pretože obžalovaný bol takouto prísahou zaviazaný, bol tiež nútený ho nasledovať, neskôr však pamätlivý svojej prísahy, ako teraz sám priznáva, robil zbojstvá. Potom však, ako tenže obžalovaný svoju vinu priznal, ľútosťou vedený, chcel sa vrátiť domov, ale zo strachu sa svoj úmysel neodvážil uskutočniť. Preto platí i preňho také spravodlivé riešenie, keď sám všetko dobrovoľne pred slávnym úradom vyznal, že nemôže byť podrobený mučeniu (...) a keďže aj ináč sú poľahčujúce okolnosti, žiada si od slávneho úradu milosť, uisťujúc, že svoj život celkom napraví. Preto žiada, aby ho z pút a z väzenia oslobodili, sprostili obžaloby a prepustili na slobodu.

Výsek z dobovej rytiny. Ako asi mohla vyzerať poprava Juraja Jánošíka.
Výsek z dobovej rytiny. Ako asi mohla vyzerať poprava Juraja Jánošíka. 

Dňa 17. marca prišlo mučenie a rozsudok
Súd rozhodol o tom, že Juraja Jánošíka treba podrobiť najskôr ľahšiemu, potom ťažšiemu mučeniu, aby prezradil svojich druhov a to, kam dal nazbíjané veci. Po mučení 17. marca 1713 vyniesli rozsudok. Vraždu farára Jurajovi Jánošíkovi nepripísali, len to, že to urobili jeho ľudia. Jeho meno tiež trocha pozmenili. Za mnohonásobný zboj ho napokon odsúdili na popravu napichnutím na hák. Rozsudok:

Poneváč predepsaný Ďuro Janošak, zavrhnuvše prikázaní jak božské tak též i zákon krajinský, predo dvema roky dal sa na zbojstvo a vúdcem aneb hajtmanem takovým se učinil, který s tovariši svými na cestách zastavujíce mnohých lidí o statek, áno i jako se z jeho vlastného vyznania zdá, jeho tovariši, kdy on též bol prítomný, pána patera z Domaniže postrelili a bezbožne zamordovali. Tak též i jinších, jako jest predepsané, zlých skutkov se dopustil. Potom pre takové veliké zlé účinky a prikázaní prestúpení má byť na hák na levem boku prehnaný a tak na príklad jinších takových zločincov má byť zavesený.

Faksimile rozsudku nad Jurajom Jánošíkom v dobovom úradnom slovenskom jazyku
Faksimile rozsudku nad Jurajom Jánošíkom v dobovom úradnom slovenskom jazyku 
Skryť Zatvoriť reklamu