
.
Husák vo Vianočnej dohode r. 1943: Slovensko bude súčasťou Československa
V septembri 1943 sa v Bratislave začali tajne stýkať bývalí agrárnici Jozef Lettrich, Ján Ursíny, jeho švagor Matej Josko a komunisti Gustáv Husák, básnik Laco Novomeský a Karol Šmidke. Prví traja tvorili tzv. občiansky blok, druhí komunistický. Stretnutia vyvrcholili v decembri 1943 v spísaní tzv. Vianočnej dohody a vytvorení ilegálnej Slovenskej národnej rady. Jej cieľom bolo zjednotiť slovenský odboj proti vláde vtedajšej Slovenskej republiky na čele s prezidentom Jozefom Tisom. Písomnú podobu Vianočnej dohody pripravili právnici Jozef Lettrich a Gustáv Husák. Stojí v nej tiež, že Slovensko bude po vojne súčasťou demokratického Československa. Jozef Lettrich v pamätiach napísal, že vďaka Vianočnej dohode prestali slovenskí komunisti s dovtedajšími úvahami pripojiť Slovensko k Sovietskemu zväzu:
Vianočná dohoda mala veľký politický význam. Zjednotením vedenia domáceho odboja sústredila roztrieštené sily a zaručila spoločný úspech. Vyjasnila názory na základné otázky odboja i oslobodeného života. Zaviazala slovenských komunistov opustiť plány na pripojenie Slovenska k Sovietskemu zväzu a akceptovať obnovenie Československej republiky ako spoločný politický cieľ.
.
Husák v tajnej správe pre Moskvu r. 1944: Slováci sa chcú stať súčasťou ZSSR
Lettrich síce píše, že Vianočná dohoda zaviazala slovenských komunistov opustiť plány na pripojenie Slovenska k ZSSR, no oni túto myšlienku v skutočnosti neopustili. Husák, Novomeský a Šmidke na týchto plánoch ďalej pracovali. Svedčí o tom tajná správa zo 7. júla 1944, ktorú pod názvom O vývoji a situácii na Slovensku vypracoval Husák, Novomeský so Šmidkem ju schválili a 4. augusta 1944 ju Šmidke osobne doniesol do Moskvy. Píše sa v nej okrem iného, že Slovensko sa chce stať súčasťou Sovietskeho zväzu. Dokument bol slovenskej verejnosti dlho neznámy, publikovali ho až v auguste 1969 v periodiku Nové slovo. Keďže Lettrich zomrel v exile v novembri 1969, čiže krátko po publikovaní materiálu, nestačil už naň reagovať, teda ani na fakt, ktorý vyvracal jeho predpoklad, že slovenskí komunisti po spísaní Vianočnej dohody naozaj odstúpili od myšlienky pripojiť Slovensko k ZSSR (Zväzu sovietskych socialistických republík). V Husákovej tajnej správe poslanej r. 1944 do Moskvy sa píše:
Prečo máme hľadať spásu v Benešovi, keď osvedčený recept je u Stalina? Nik nehľadá oslobodenie od Čechov, väčšina ho vidí hmatateľne od Rusov. Staré slavianske tradície na Slovensku znova ožili, a to v krajšej a reálnejšej forme. Rusi sú naši najväčší a najsympatickejší bratia, pomôžu aj nám dostať sa na vlastné nohy. (...) Chceme byť súčiastkou ZSSR. (...) Keby bola daná možnosť hlasovaním rozhodnúť, kde chcú Slováci štátoprávne patriť, aspoň 70 percent hlasovalo by za pripojenie k ZSSR, snáď 20 percent za novú ČSR, zbytok je v strachu zmätený.
.
Príchod Šmidkeho so správou do Moskvy; Stalin mal iné plány
Snaha Husáka a spol. o pripojenie Slovenska k ZSSR nenašla v Moskve ohlas. Vedenie Komunistickej strany Československa na čele s Klementom Gottwaldom, ktorý žil v exile v Moskve, prijalo po stretnutí so Šmidkem 23. augusta 1944 iné stanovisko - postavenie Slovenska v budúcom demokratickom Československu bude po dohode českým národom vychádzať zo zásady „rovný s rovným“. Formulácia „rovný s rovným“ sa nachádzala aj vo Vianočnej dohode. Gottwald musel vychádzať aj z československo-sovietskej zmluvy o priateľstve, spojenectve a povojnovej spolupráci, ktorú podpísali 12. decembra 1943 počas oficiálnej návštevy československého prezidenta Edvarda Beneša v Moskve. Pre globálnu stratégiu Stalina nemala Husákova snaha význam.
.
Slováci o sebe hlasovali opačne, ako to Husák prezentoval Moskve
V r. 1946 sa v Československu konali voľby. Demokratická strana, sformovaná počas Slovenského národného povstania, na čele ktorej bol Jozef Lettrich, získala na Slovensku 62 percent hlasov, komunisti 30 percent. Teda výsledok bol takmer diametrálne odlišný, ako boli vyfabulované „odhady“ Husáka, ktoré poslal r. 1944 do Moskvy (podľa neho by vtedy za pripojenie k Stalinovmu Sovietskemu zväzu hlasovalo vyše 70 percent Slovákov a za obnovenie Československa na čele s Edvardom Benešom 20 percent Slovákov). Československí komunisti, vrátane slovenských, reagovali na výsledky slovenských volieb rýchlo. Komunistická strana Československa, ktorá v Česku vo voľbách zvíťazila, sa dohodla s inými českými stranami, výsledkom čoho bola tzv. Tretia pražská dohoda z júna 1946, ktorá obmedzila právomoci Slovenska. Slovenskí komunisti, vrátane Gustáva Husáka, s tým súhlasili. Následne boli komunisti stále agresívnejší, až prišiel február 1948 a v Československu urobili prevrat. Lettrich emigroval. Ako však v pamätiach napísal, o osude československej demokracie sa nerozhodlo v Prahe, ale v Moskve, a nie v r. 1948 ale už v roku 1945.
.
Dáta, úryvky, kontext: J. Lettrich: Dejiny novodobého Slovenska; J. Jablonický: O vzniku Slovenskej národnej rady a vojenského ústredia; M. Macháček: Gustáv Husák





