reklama

Desaťročie veľkého prenasledovania evanjelikov 1671-1681

V 17. storočí boli Slováci väčšinou evanjelici, no kráľ katolík. V r. 1671-81 sa snažil krajinu úplne katolicizovať.

Desaťročie veľkého prenasledovania evanjelikov 1671-1681
Uhorský katolícky prímas Juraj Szelepcsényi podľa jeho vlastného portrétu - bol aj rytcom. V r. 1674 bol predsedom súdu so stovkami evanjelických a kalvínskych kňazov a učiteľov.
Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

.

Slovensko v 17. storočí bolo prevažne evanjelické

Reformácia Nemca Martina Luthera, ktorej začiatok sa datuje rokom 1517, sa na Slovensku rozšírila relatívne rýchlo. Odhaduje sa, že koncom 16. storočia mohli byť Slováci až z 90 percent evanjelikmi. V 17. storočí sa však v Uhorsku začína rekatolizácia, na ktorej tesne spolupracovali vládnuci katolícki Habsburgovci a vysoký uhorský katolícky klérus. Najprv konvertovali jednotliví magnáti, ktorí na svojich rozsiahlych panstvách odstraňovali evanjelických kňazov a do kostolov povolávali katolíckych, aj keď boli takmer celé alebo úplne celé dediny či mestečká evanjelické. No v druhej polovici 17. storočia evanjelici stále prevažovali.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

.

Rekatolizácia po r. 1670 s pomocou vojska

Nová fáza rekatolizácie sa začala po r. 1670, keď odhalili sprisahanie šľachty proti cisárovi Leopoldovi I., ktoré dostalo označenie Wesselényiho podľa jeho iniciátora, palatína Františka Wesselényiho. Následne už väčšinou evanjelický život na Slovensku paralyzovali štátnymi prostriedkami. Celú krajinu obsadilo žoldnierske vojsko panovníka, ktoré sa voči okoliu správalo povýšene a surovo a obsadzovalo evanjelické kostoly, do ktorých nechávalo inštalovať katolíckych kňazov, hoci miestne obyvateľstvo bolo evanjelické. Voči vojsku však nemal kto zasiahnuť – bolo reálnym pánom situácie na mieste.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

.

Súhrnný súd s evanjelickými kňazmi r. 1674

Navyše, r. 1674 mimoriadny súd v Bratislave vedený hlavou uhorskej katolíckej cirkvi Jurajom Szelepcsényim odsúdil všetkých evanjelických a kalvínskych kňazov a učiteľov v krajine na trest smrti za údajnú vlastizradu, a to aj tých, ktorí sa na súd nedostavili. Rozsudok „milosrdný“ panovník Leopold I. zmenil na väzenie. Predseda súdu Szelepcsényi však dal obvineným možnosť odísť z krajiny alebo sa zrieknuť kňazskej, či učiteľskej činnosti. Mnohí tomu dali prednosť pred väzením. Všetci považovali obvinenie za vykonštruované s cieľom katolicizovať väčšinovo protestantskú celú krajinu. Súčasný biskup nitrianskej diecézy a cirkevný historik na rímskokatolíckej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Viliam Judák o tom nedávno napísal:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kým koncom 16. a začiatkom 17. storočia bolo Slovensko takmer úplne protestantské, v rokoch 1673-4 sa na území spravovanom Habsburgovcami takmer všade prestali slúžiť verejné evanjelické služby Božie.

.

PREHĽAD DESAŤROČIA PRENASLEDOVANIA EVANJELIKOV 1671-1681:

.

1671

Rakúsky cisár, uhorský kráľ Leopold I. nariadil zabrať evanjelikom kostoly v kráľovských mestách (Prešov, Banská Bystrica atď.); tieto mestá boli takmer úplne evanjelické. Krajina bola obsadená Leopoldovým žoldniermi. Vojsko zároveň po celej krajine zaberalo evanjelické a kalvínske kostoly a nechávalo do nich inštalovať katolíckych kňazov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

.

1671

Poprava 83-ročného českého nekatolíckeho exulanta Mikuláša Drabíka, ktorý žil v Lednici pri Púchove. Obvinili ho za to, že publikoval spisy o údajnom blížiacom sa konci vlády Habsburgovcov. Sťali ho v Bratislave, jeho telo aj spisy spálili. S Drabíkom vyšetrovali aj evanjelického biskupa z Ilavy Joachima Kalinku za údajné rozširovanie inkriminovaných spisov. Kalinka bol 10 mesiacov v domácom väzení v Bratislave. V r. 1672 ho pustili, lebo obvinenie sa nepotvrdilo. Viac v článku 83-ročného Drabíka sťali r. 1671 v Bratislave za vizionárske spisy; tie aj s telom spálili.

.

1672

Vojsko zabralo oba evanjelické kostoly aj evanjelické gymnázium v Bratislave. Miestni evanjelickí farári museli odísť do exilu. Viac v článku Ako prišli bratislavskí evanjelici r. 1672 o oba svoje kostoly aj o školu.

.

1672

Katolícky biskup Juraj Báršoň prišiel do Turej Lúky na Myjave odobrať evanjelikom kostol. Vyvolalo to nepokoje, pri ktorých zomrel človek z Báršoňovho sprievodu. O pár dní úrady obesili 12 turolúckych evanjelikov.

.

1673

V Senici bola katolícka procesia, zámerom ktorej bolo podľa miestnych evanjelikov odobrať im chrám, lebo v sprievode boli aj vojaci. Došlo k nepokojom, v dôsledku čoho zahynulo niekoľko vojakov aj katolícky kňaz. O mesiac prišlo do Senice vojsko, ktoré obesilo troch evanjelikov (kantora, organistu, zvonára), mesto aj evanjelický kostol vypálili. Z Uhorska ušiel do exilu senický evanjelický farár Štefan Pilárik. Viac v článku Exulant Pilárik dal postaviť v Nemecku kostol pre Slovákov a Čechov. Od r. 1679 stojí dodnes.

.

1673

V septembri predvolali na súd do Bratislavy vyše 30 evanjelických kňazov z rôznych častí krajiny a obžalovali ich z vlastizrady, za čo bol trest smrti. Vraj podporovali Wesselényiho sprisahanie. Všetci obvinenie odmietli ako falošné. Medzi nimi bol aj evanjelický biskup Joachim Kalinka a ďalší významní predstavitelia evanjelikov. Formálnemu rozsudku sa vyhli tak, že buď odišli do exilu, zostali doma, ale sa zriekli svojho duchovného povolania, alebo prestúpili na katolicizmus. Predsedom súdu bol ostrihomský arcibiskup, hlava uhorskej katolíckej cirkvi Juraj Szelepcsényi, ktorého poveril kráľ Leopold I. Viac v článku Vodcu evanjelikov Kalinku zavolali na popravu Drábika. Potom z neho chceli katolíka, 1671.

.

1674

V marci bol v Bratislave súhrnný súd s evanjelickými a kalvínskymi kňazmi, učiteľmi aj niektorými staršími žiakmi. Predvolaných bolo okolo 700 osôb, dostavilo sa vyše tristo. Boli obžalovaní z vlastizrady a podpory Wesselényiho sprisahania. Všetkých odsúdili na trest smrti a konfiškáciu majetku. Tí, ktorí sa nedostavili, boli odsúdení v neprítomnosti. Predsedom súdu bol opäť Juraj Szelepcsényi, ktorý podobne ako na predchádzajúcom súde ponúkol obvineným možnosť vyhnúť sa trestu výmenou za formálne písomné priznanie viny s možnosťou ísť do exilu, zrieknuť sa svojho duchovného alebo učiteľského povolania, alebo rovno prestúpiť ku katolíkom. Veľká väčšina ponuku prijala, ostala však necelá stovka odsúdených, ktorí to odmietli. Tí išli do väzení v rôznych častiach krajiny. Viac v článku V r. 1674 bola evanjelická cirkev v Uhorsku na pokraji zániku; odsúdili stovky jej kňazov.

.

1675

V marci odišlo z väzníc na galeje do Talianska 41 väzňov, evanjelikov a kalvínov, ktorí sa v septembri 1674 odmietli priznať k údajnej podpore Wesselényiho sprisahania. Tvrdili, že obvinenie je vyfabrikované s cieľom katolicizovať celú krajinu. Počas pešieho presunu v sprievode vojakov traja väzni v Taliansku utiekli, dvaja vyše 70-roční starci zahynuli na ceste od vyčerpania, šiesti zostali v jednom talianskom meste, lebo už nevládali. Na galeje do Neapola napokon 7. mája prišlo 30 väzňov, z nich na otrockých prácach zomreli šiesti od vysilenia a chorôb. Zvyšných 24 galejníkov vyslobodil 11. februára 1676 holandský admirál Michiel de Ruyter, ktorý sa práve nachádzal v oblasti a dohodol sa s miestnymi úradmi na ich prepustení. Viac v článku Slovenských a maďarských galejníkov oslobodil r. 1676 holandský admirál Ruyter.

.

1675

V júli vyrazila na galeje ďalšia skupina väzňov - bolo to 20 kalvínskych a evanjelických farárov a učiteľov. Uviazli však v meste Buccari v dnešnom Chorvátsku - dvaja sa vykúpili, desiati prestúpili na katolícku vieru a boli prepustení, traja zahynuli, piati sa dožili oslobodenia, keď im v máji 1676 udelil cisár milosť.

.

1678

V Uhorsku vypuklo protihabsburské povstanie pod vedením evanjelického šľachtica Imricha Thökölyho. Jeho vojsko ovládlo veľkú časť krajiny, evanjelikom sa vracali kostoly. Predchádzajúce krivdy vyústili aj do násilností povstalcov proti katolíkom.

.

1681

Cisár Leopold I. zvolal do mesta Šopron uhorský snem, kde protestantom ponúkol ústupky zo svojej rekatolizačnej politiky. Evanjelici a kalvíni tvrdili, že im od obsadenia krajiny vojskom r. 1670 zobrali vyše 800 kostolov. Cisár ponúkol protestantom obmedzený verejný bohoslužobný život - v každej stolici im povolil postaviť si dva kostoly (obmedzenie sa nevzťahovalo na stolice, ktoré boli vtedy v rukách povstalcov) a tiež v kráľovských mestách, ale len na predmestí. Boli to tzv. artikulačné kostoly. Na šopronskom sneme taktiež zrušili rozsudky z r. 1673 a 1674 a evanjelickí a kalvínski kňazi a učitelia sa mohli vrátiť z exilu domov.

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu