Francisci v r. 1848/9: Najprv „burič“ čakajúci popravu, potom veliteľ dobrovoľníkov

Dňa 6. novembra 1848 čakal uväznený „burič“, básnik Francisci rozsudok smrti a popravu. No prišiel zvrat.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Ján Francisci ako veliteľ slovenských dobrovoľníkov na reprezentatívnej dobovej maľbe Petra Bohúňa
Ján Francisci ako veliteľ slovenských dobrovoľníkov na reprezentatívnej dobovej maľbe Petra Bohúňa 

.

Aktívny mladý Francisci

Ján Francisci, rodák z Hnúšte v Gemeri, patril k tým študentom evanjelického lýcea v Bratislave, ktorí prijali nové myslenie učiteľa Ľudovíta Štúra a v slovenskom ľude, vtedy ešte poddanskom, videli hodnotu a v jeho tvorbe krásu. Francisci ešte ako 20-ročný lyceista zorganizoval r. 1842 rozsiahle zapisovanie slovenských ľudových rozprávok, ktoré napokon vyústilo u Pavla Dobšinského - neskoršieho Francisciho žiaka - do ich epochálneho knižného vydania. Keď v marci 1844 odišla skupina lyceistov z Bratislavy do Levoče – na protest proti odvolaniu ich učiteľa Štúra – už vyštudovaný, 22-ročný Francisci prišiel do Levoče za nimi ako učiteľ. Popri levočskom lýceu im organizoval samoštúdium v novej, Štúrovej slovenčine a podporoval ich literárnu tvorbu v nej. V Levoči sa k Franciscimu pridali aj miestni študenti, napr. budúci básnik, vtedy 17-ročný Ján Botto, či 18-ročný Pavol Dobšinský.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

.

Francisci inicioval Žiadosti slovenského národa

V marci 1848 vypukla v Uhorsku revolúcia, snem zrušil poddanstvo, vyhlásil slobodu slova, či zhromažďovania. Gemerčan Francisci a ďalší Slováci však chceli aj zákonnú slobodu slovenského slova, preto inicioval s priateľom Štefanom Daxnerom z Tisovca Žiadosti slovenského národa. Vo Vlastnom životopise Francisci píše:

Marcové zákony hneď po ich potvrdení kráľom boli s veľkým nadšením a veľkou okázalosťou po celej krajine vyhlasované. V Gemerskej stolici bolo tým účelom v Rimavskej Sobote na rínku pred stoličným domom vydržiavané dňa 1. mája valné stoličné zhromaždenie, na ktorom rečené zákony čítali stoličný notár Július Draskóczy a Daniel Győry, asesor stoličného súdu. Tam boli sme prítomní i ja, ešte ako patvarista viceišpána Fáyho, i Štefan Daxner už ako advokát. Kým pozornosť početného obecenstva bola zaujatá čítanými zákonmi, my odišli sme trochu nabok a poradili sme sa, že bude dobre a treba, aby popri jednotlivých, po rozličných stranách vydržiavaných zhromaždeniach vydržiavala sa celonárodná slovenská porada, na ktorej uzavrelo by sa vyhotoviť celonárodné žiadosti Slovákov a tie predložiť i snemu i novoustrojenému ministerstvu i kráľovi. Za miesto držania porady uzhovorili sme Liptovský Sv. Mikuláš a za deň 10. máj 1848.

SkryťVypnúť reklamu

.

Zatknutie Francisciho

V septembri 1848 vtrhli z Moravy na Slovensko ozbrojené oddiely slovenských dobrovoľníkov vedené Jozefom M. Hurbanom a Ľudovítom Štúrom. Chceli iniciovať celoslovenské povstanie, no nepodarilo sa im to a po pár dňoch sa opäť stiahli na Moravu. V Uhorsku následne vyhlásili stanné právo, v dôsledku ktorého v októbri v Plešivci na Gemeri zatkli aj Francisciho. Pri jeho vyšetrovaní vypovedal ako svedok napr. aj evanjelický farár v Nandraži Karol Jakobei, ktorý hovoril aj o vzťahu hurbanovcov a Francisciho. Úryvok zo záznamu Jakobeiho výpovede, ktorý publikoval historik Daniel Rapant:

SkryťVypnúť reklamu

Minulého mesiaca súc v rodinných záležitostiach spolu s manželkou v Brezne prišla práve správa, že Slováci vtrhli (hurbanisti na Myjavu) a tak napredujú, že dnes-zajtra budú už tu. V Brezne sa každý bál, a tak aj svedok ešte ten istý deň odišiel na Polhoru. To bolo 25. septembra. V Polhore sa usalašil v hostinci, kam čoskoro na večer, prichádzajúc z poľovačky, vošli erárny banský úradník Móric Kellner (jeho sestru Kornéliu si vzal za manželku M. M. Hodža) a ešte dvaja Kellnerovci, jeden praktikant a jeden peštiansky fiškál, ako aj ešte jeden mladík, ktorých svedok nepozná, a keď medzi nami prišla reč na túto vec, Móric Kellner sa len smial a povedal, že on o tomto vpáde už dávno vedel, a na počudovanie svedkovo, keďže svedok sa o tomto chýre dozvedel len odpoludnia v Brezne, odpovedal Kellner: mám spôsob sa to dozvedieť. Nato potom vytiahol Kellner list, z ktorého slovensky čítal, že cieľom slovenského pohybu je odstrániť aristokraciu, vziať jej majetky a tretinu z nich venovať vláde, dve tretiny obrátiť na úhradu potrieb krajiny. (...) Ďalej hovoril Móric Kellner týmito slovami: „Nuž teda teraz sa nebojíme, všetko robíme verejne, lebo tu sú Slováci; mne, hoci som oznámený vláde, nemôžu nič urobiť, mám dosť svojich ľudí, na ktorých stačí mi len zahvízdať a môžem sa v lese ubrániť. Práve zajtra budeme mať zhromaždenie s tisoveckými, ktorí držia so mnou; čakáme na Štefana Daxnera a Jána Francisciho. (...).“

SkryťVypnúť reklamu

.

Francisci: 6. novembra sme čakali popravu

Uväznení Francisci a ďalší sa v Plešivci dostali pod štatariálny súd, od ktorého očakávali trest smrti. Vo Vlastnom životopise Francisci uviedol:

Už 5. novembra bolo počuť na dvore kresať. Kresali šibeničné stĺpy, neznám koľko, pre nás. Boli tam už aj kat aj kňazi, ktorí nás mali k smrti pripravovať. (...) Dňa 6. novembra mala byť sčiastky očakávaná, sčiastky s ustrnutím obávaná exekúcia štatariálneho výroku. Národa i zo slovenských i z maďarských strán stolice bolo veľmi veľké množstvo. Na dvore boli postavené dva rady gardy, pomedzi ktoré nás veľkým dvorom mali viesť zo zadnej budovy stoličného domu do prednej, kde náhly súd zasadal; ku mne prišiel hajdúch-temničiar a s farizejsky skrúšenou tvárou mi povedal: „Prosím za odpustenie, ak by som nebol tak slúžil, ako ste si boli žiadali. Ináče nech Pán Boh bude milostivý vašej úbohej duši.“

.

V deň očakávanej popravy zmenili štatariálny súd na riadny

Dňa 6. novembra popoludní však nečakane doplnili štatariálny súd na riadny, ktorý Francisciho odsúdil na dva roky a 360 dní samotky. Na celé tri roky vraj preto nie, lebo toľko väzeň na samotke nemohol byť. Odstúpenie od plánovanej popravy Francisci pripisuje tomu, že maďarské revolučné vojská prehrali krátko predtým, 30. októbra, v dôležitej bitke pri Schwechate, situácia a nálada v krajine sa zmenili a poprava by mohla mať pre jej strojcov neočakávané dôsledky. Francisciho po rozsudku odviezli do väzenia v Pešti, v januári 1849 však Rakúšania Pešť dobyli a Francisci sa dostal na slobodu.

.

Francisci veliteľom slovenských dobrovoľníkov

Ján Francisci sa ešte v januári 1849 spojil so slovenskými dobrovoľníkmi z tzv. zimnej výpravy, ktorí sa práve nachádzali pri Trnave. Slovákom velil Čech Bernard Janeček, ktorý Francisciho vymenoval za svojho náhradníka. Už vo februári sa však Janeček úplne vzdal velenia a odovzdal ho Franciscimu, ktorý podliehal, tak ako predtým Janeček, rakúskemu veliteľovi Baltazárovi Šimuničovi. Vzhľadom na vtedajšie úspechy maďarských vojsk sa Rakúšania aj so slovenskými dobrovoľníkmi vedenými Franciscim v apríli stiahli do Skalice, kde sa pripravovala nová, letná slovenská výprava. Na jej čelo sa postavil rakúsky dôstojník Henrik Lewartowski. Už v máji od neho dostal Francisci ponuku, aby sa v hodnosti kapitána stal veliteľom slovenského práporu. Francisci ponuku prijal. Dňa 13. augusta 1849 maďarskí revolucionári kapitulovali. Porazila ich ruská armáda, ktorá prišla Rakúšanom na pomoc. Slovenský prápor existoval do 21. novembra 1849, kedy ho slávnostne rozpustili.

Scéna slávnostného rozpustenia jednotky slovenských dobrovoľníkov v Bratislave pred budovou dnešného úradu vlády. Za autora kresby sa považuje svedok udalosti Viliam Pauliny-Tóth.
Scéna slávnostného rozpustenia jednotky slovenských dobrovoľníkov v Bratislave pred budovou dnešného úradu vlády. Za autora kresby sa považuje svedok udalosti Viliam Pauliny-Tóth. 

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

67 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
SkryťZatvoriť reklamu