Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3

Jánošík najprv viedol vojenský život, potom vyše roka oberal na cestách ľudí o majetok. Žil bezstarostne, až ho chytili.

Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3
Bytčiansky zámok - jediná doteraz stojaca stavba, v ktorej Juraj Jánošík preukázateľne pôsobil. Slúžil tu ako cisársky vojak.
Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Dobové záznamy o Jánošíkovi

O Jurajovi Jánošíkovi sa zachovali súdne spisy – obžaloba, obhajoba, vypočúvanie, teda otázky vyšetrovateľa a Jánošíkove odpovede, aj rozsudok. Taktiež o jeho najbližšom druhovi Tomášovi Uhorčíkovi. Na ich základe sa dá urobiť Jánošíkov životopis bez folklórnej, či literárnej fikcie.

 

Mladý Jánošík viedol vojenský život

Narodenie Juraja Jánošíka sa datuje do r. 1688. Jeho rodiskom bola Terchová, ktorá patrila Strečnianskemu panstvu. Už od mladosti začal viesť vojenský život – najskôr vo vojsku grófa Františka II. Rákociho, ktorý r. 1703 vyhlásil boj vládnucim rakúskym Habsburgovcom a vtrhol s ozbrojenými oddielmi z poľského exilu do Uhorska. V snahe vybudovať veľkú armádu deklaroval, že každý, kto vstúpi do jeho radov, bude oslobodený od poddanských povinností. Pripojil sa k nemu aj mladý Jánošík. Rákocimu sa spočiatku darilo, obsadil veľkú časť Uhorska a na sneme r. 1707 detronizoval Habsburgovcov. V r. 1708 však prišiel zvrat a vojenské porážky. Jánošík od Rákociho odišiel, hoci nevedno presne kedy, a vrátil sa do Terchovej. No čoskoro začal slúžiť vo vojsku cisára Jozefa I., čiže opäť vojenský život, aj keď nie na bojovom poli, ale v strážnej službe na Bytčianskom zámku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 

Jánošík stretol Uhorčíka, jeho život sa obrátil

Jánošík mal na Bytčianskom zámku strážiť aj väzňa Tomáša Uhorčíka z Predmiera (dnes časť Turzovky), ktorý so svojimi spoločníkmi prepadával ľudí a oberal ich o majetok. Väzeň Uhorčík a strážca Jánošík sa spriatelili. Zakrátko Jánošíka rodičia vykúpili z vojenskej služby a on sa k nim vrátil do Terchovej. Uhorčík niekedy v tom čase z väzenia ušiel, nevie sa ako, a onedlho Jánošíka vyhľadal. Začala sa ich nezvyčajná koexistencia. Úradmi hľadaný Uhorčík zmenil spôsob života, zanechal riskantné kriminálne prostredie, niekedy r. 1711 sa usadil ďaleko od rodných Kysúc – v Klenovci v Malohonte, zmenil si meno na Martin Mravec, oženil sa a našiel si prácu pastiera a dokonca aj hajdúcha. Mladý, vojensky skúsený Jánošík zas prevzal vedenie Uhorčíkovej skupiny a začal prepadávať na cestách ľudí. Medzi prepadmi sa často zdržiaval v Klenovci u Uhorčíka.

SkryťVypnúť reklamu

 

Jánošík začal s prepadmi v septembri 1711

Ako Jánošík pred súdom uviedol, s prepadmi s Uhorčíkovou skupinou začal okolo Michala, teda 29. septembra, 1711. Uhorčík sa na samotných akciách obyčajne nezúčastňoval, len výnimočne. Jánošík zastavoval na cestách často ozbrojené osoby alebo s ozbrojeným sprievodom, pri svojich akciách však nikoho nezabil ani nezranil, čo je pozoruhodné. Obžaloba mu síce pripisovala zabitie farára z Domaniže, no on to odmietol, čo súd prijal. V rozsudku v dobovej úradnej slovenčine sa píše iba to, že „sa zdá, že bol prítomný“ pri tom, ako farára postrelili Jánošíkovi ľudia. Farár zomrel až o niekoľko týždňov. Peniaze ulúpené pri prepadoch Jánošík zvyčajne prepil, viackrát požičal, veci si niekedy nechal, niekedy ukryl, predal alebo rozdal.

SkryťVypnúť reklamu

 

Krátke uväznenie Jánošíka na jeseň 1712

Na Demetera, teda 26. októbra, 1712 Jánošíka aj Uhorčíka (ako Martina Mravca) uväznili v Hrachove v Malohonte kvôli istému prepadu. O krátky čas ich však pustili, lebo na inkriminovaný čas mali alibi. Vyplýva z toho, že Jánošík nebol v tom čase známa hľadaná osoba, hoci už mal za sebou vyše desiatky prepadov, a to od baróna Pavla Révayho, cez zemanov, bývalých kuruckých veliteľov Jána Radvanského, či Alexandra Ottlyka, až po rôznych kupcov, či iných zámožnejších ľudí.

 

Jánošíkov prepad pod Tatrami koncom r. 1712

Po prepustení z väzenia v Hrachove išiel Jánošík na Liptov, kde si pri potoku medzi Važcom a Východnou počkal s niektorými svojimi druhmi na koč manželky rakúskeho dôstojníka Schardona a obrali ju. Ulúpené veci si Jánošík ukryl pod skalu, pušku z lupu si nechali jeho ľudia. Ako pri neskoršom výsluchu povedal, pri prepade bol prítomný aj jeden valach, ktorý bol zároveň prievozníkom a ktorý tiež vedel o Jánošíkovej skrýši. Práve on vraj neskôr Jánošíkov lup zo skrýše tajne vzal. Liptovskí hajdúsi potom našli niektoré veci nemeckého dôstojníka u niekoľkých gazdov v Štrbe. Dôstojníkovej manželke ani nikomu, kto bol s ňou, sa nič nestalo. Bol to typický spôsob Jánošíkovho prepadu – bez krvi.

SkryťVypnúť reklamu

 

Jánošík trávil začiatok r. 1713 na liptovských salašoch

Jánošík žil bezstarostne ešte niekoľko mesiacov po prepadnutí p. Schardonovej. Istý čas zostal na Liptove. Vyšetrovateľom potvrdil, že „toho roku“, teda zrejme začiatkom r. 1713, medzi Važcom a Štrbou obral o víno kupcov, ktoré vypil so spoločníkmi. Následne chodil po liptovských salašoch. Najskôr bol na veľkobobroveckom, potom na liptovskojánskom,  liptovskorevúckom, kde zarezali jednu ovcu, ako povedal, na dolnom a hornom likavskom, kde zarezali po jednej ovci, na porubskom zarezali tri ovce, na hybskom jednu, na važeckom salaši dve. Potom išiel znova do Klenovca, tam ho u Uhorčíka vystopovali a obidvoch zobrali do Liptovského Mikuláša, kde ich súdili a popravili. Jánošíka v marci a Uhorčíka v apríli 1713.

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

727 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

59 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
SkryťZatvoriť reklamu