.
Don Juan verí len tomu, že „2+2=4“. Nečakane uvidí, ako sa pohla socha
Francúzsky dramatik Molière napísal a predviedol r. 1665 hru Don Juan, ktorý klame a zvádza ženy. „Nie je nič sladšie, než zdolať odpor krásnej ženy,“ dodáva protagonista a tvrdí, že „všetka slasť lásky spočíva v zmene“. Tento španielsky šľachtic podvádza všeobecne, napr. aj otca. Verí iba tomu, že „dva a dva sú štyri“. Jeho sluha Sganarel o ňom skonštatoval, že „neverí ani na nebesia, ani na svätých, ani v Boha, ani v žiadnu nadprirodzenú moc“. Donovi Juanovi „nič nie je sväté“. V jednom momente dokonca sluhovi prikáže, aby pozval na večeru náhrobnú sochu muža, ktorého niekedy sám zabil. Sluha to považuje za „bláznovstvo“, no urobí to. Následne však socha nečakane prikývne. Keď to Sganarel povie pánovi, ten sochu tiež pozve na večeru a tá znova prikývne. Krajný skeptik Don Juan na to zareaguje, že sa mohli stať „obeťou klamu“, „lomeného“ svetla, alebo „opar“ im „zastrel zrak“. Socha však na večeru naozaj príde, čo síce sluhu Sganarela vydesí, no Don Juan na to len povie, že ich „nemôže nič priviesť do rozpakov“. Sochu pohostia a tá Dona Juana zas pozve na večeru k sebe. Don Juan to prijíma a o soche, ktorá sa hýbe a hovorí, neskôr Sganarelovi povie:
Je v tom niečo, čomu nerozumiem, ale nech je to čokoľvek, nemôže to ani presvedčiť môj rozum, ani otriasť mojimi názormi.
.
Don Juan „zjaveniu“: Nič ma nemôže zastrašiť
K Donovi Juanovi neskôr príde „prízrak zahalenej ženy“, či „zjavenie“, ktoré ho varuje, že ak sa chce „dočkať Božieho milosrdenstva, zostáva len okamih“. Ak sa nebude na mieste kajať, „je o jeho záhube rozhodnuté,“ vraví zjavenie. Don Juan povie, že ho nič nemôže „zastrašiť“ a chce zjavenie bodnúť kordom, aby sa presvedčil, „či je to telo alebo duch“. Zjavenie v tom okamihu zmizne. Sluha Sganarel svojho pána vyzýva, aby sa pred „toľkými dôkazmi“ vzdal. Don Juan odpovie, že nie je taký „slabý, aby sa kajal“. Neskôr sa Don Juan znova stretá so sochou, ktorá ho vyzve, aby s ňou išiel večerať, ako sľúbil, a aby jej podal ruku. Don Juan to urobí a vtedy mu socha povie, že „zatvrdnutosť v hriechu“ a „odmietanie nebeskej milosti“ otvára cestu „Božiemu hnevu“. Vzápätí Dona Juana zasiahne mohutný blesk, otvorí sa zem, pohltí ho a z miesta vyšľahnú vysoké plamene. Je koniec.
.
Molière Dona Juana pre nepriateľské útoky stiahol
Jeden z Molièrových kritikov označil dielo za „školu ateizmu“. Ďalší vyzývali na potrestanie autora. Molière preto hru už po 15 reprízach z repertoáru stiahol. Za jeho života sa už nehrala. (citáty podľa českého prekladu S. Kadleca)
