reklama

Ostrolúcka písala o Štúrovi ako orlovi a o sebe ako lastovičke

Ostrolúcka bola prapraprapravnučka Radvanského, ktorému Sinapius venoval r. 1678 prvú knihu slovenských prísloví.

Ostrolúcka písala o Štúrovi ako orlovi a o sebe ako lastovičke
Adela Ostrolúcka
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

.

Ostrolúcki a Štúrovci

Adela Ostrolúcka (1824-53) bola dcérou Mikuláša Ostrolúckeho, zemana z Ostrej Lúky pri Zvolene. Jej strýko, Mikulášov brat Gustáv, bol zemanom v Zemianskom Podhradí pri Novom Meste nad Váhom. Evanjelickým farárom v Zemianskom Podhradí bol Samuel Štúr, brat Ľudovíta Štúra. Gejza Ostrolúcky, syn Mikuláša a brat Adely, študoval na lýceu v Bratislave a bol členom slovenskej literárnej spoločnosti, na čele ktorej bol učiteľ Ľudovít Štúr. Ostrolúcki a Štúrovci mali veľmi dobré vzájomné vzťahy, tento zemiansky rod patril k minimu uhorskej šľachty, ktorá sa ideologicky pripojila k Ľudovítovi Štúrovi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

.

Zachoval sa jediný list Adely

Je známy jediný list, ktorý písala Adela Ostrolúcka. Je z 3. marca 1850, v nemčine a podpísala ho ako „Adéle“. V tom čase bývala s matkou prechodne v Trnave, kde mal jej otec Mikuláš Ostrolúcky prácu. List adresovala strýkovi Gustávovi Ostrolúckemu do Zemianskeho Podhradia. Neposlala ho poštou, ale osobne dala Ľudovítovi Štúrovi, ktorý Alžbetu Ostrolúcku s Adelou neskoro večer v Trnave navštívil. Adela v liste pozdravovala aj rodinu Ľudovítovho brata Samuela, ktorý bol v Zemianskom Podhradí evanjelickým farárom.

.

Adela písala o Štúrovi ako o orlovi

Adela Ostrolúcka sa s matkou nasťahovala do bytu v Trnave len krátko pred odoslaním listu, preto Ľudovítovi Štúrovi svoje nové obytné priestory poukazovali, aby ich opísal strýkovi Gustávovi. Adela zároveň v liste dodala, že dúfa, že Štúr „zase všetko nezabudne“, lebo vraj „orol sa nezaujíma o bývanie lastovičiek“. Úryvok z Adelinho listu:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Wir haben H. v. Stur unsre ganze Wohnung gezeigt und ihm alles en detail erzählt damit er´s Ihnen wieder mit theilt - wenn er nur nicht wieder A l l e s vergisst - doch der Adler wird sich wohl wenig um die Wohnung und das Leben der Schwalben kümmern (...).

.

Adela o svojom konflikte s „kossuthistkou“

Aby Adela vystihla malomeštiacke spôsoby, s akými sa v Trnave stretla, teda zvedavosť, závisť, ohováranie, použila v nemeckom texte aj slovenčinu v Štúrovom pravopise: „tu každí vje, čo kto jedou“. Spomenula aj konflikt s istou „kossuthistkou“, teda stúpenkyňou Lajosa Kossutha, hlavného politického súpera Ľudovíta Štúra. Vraj keď táto žena hovorila niečo proti Slovanom, Adela útok odrazila:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Es war nähmlich die berüchtigte Kossuthianerin Major Fräss, welche gleich bei ihren ersten Besuch, mit dem sie der Mutter zuvorkam, den Helden Jelačič, die Regierung  und unsre Slawen mit aller Wuth  anfiel, - ich habe aber den Angriff mit gefüllten Bajonett tapfer abgeschlagen.

.

Štúr učil Adelu spisovnú slovenčinu a o Slovanoch

Ľudovít Štúr navštevoval Adelu Ostrolúcku vo Viedni, kde žila isté obdobia s matkou, učil ju spisovnú slovenčinu a rozprával jej o Slovanoch. Dával jej i čítať tvorbu slovenských básnikov, napr. aj od Janka Kráľa. Adela nečakane zomrela v marci 1853. Keď sa Samuelovi Štúrovi, bratovi Ľudovíta Štúra, narodilo v novembri 1853 dievčatko, otec jej dal meno po Adele Ostrolúckej. Malá Adela Štúrová bola teda neter Ľudovíta Štúra.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene spravuje aj expozíciu venovanú rodine Ostrolúckych. V zbierkach sa zachoval aj spinet, ktorý patril Adele Ostrolúckej.
Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene spravuje aj expozíciu venovanú rodine Ostrolúckych. V zbierkach sa zachoval aj spinet, ktorý patril Adele Ostrolúckej. 

.

Ostrolúcka mala pozoruhodných predkov

Adela Ostrolúcka mala pozoruhodných predkov. Jej praprapraprapradedo bol Juraj Radvanský, umučený na tzv. Prešovských jatkách r. 1687. Adelin prapraprapradedo bol Ján Radvanský, ktorému slovenský barokový spisovateľ Daniel Sinapius-Horčička venoval v úvode prvú knihu slovenských prísloví Neo-forum Latino-Slavonicum - Nový trh latinsko-slovenský. Ďalší potomkovia Adely Ostrolúckej: Ján Radvanský mal dcéru Alžbetu Radvanskú, ktorá sa vydala za Alexia Príleského zo Zemianskeho Podhradia. Mali syna Ľudovíta, ktorý mal dcéru Ester, vydatú Rottschützovú, a tá mala dcéru Ludoviku, ktorá sa vydala za Ľudovíta Ostrolúckeho. Mali syna Mikuláša, ktorý býval v Ostrej Lúke. Adela bola jeho dcérou.

.

Kto bol Juraj Radvanský, praprapraprapradedo Ostrolúckej

Juraja Radvanského zatkli r. 1687 pre údajný podiel na príprave nového povstania Imricha Thökölyho, ktorého predchádzajúce povstanie bolo porazené r. 1686. Radvanského dopravili do Prešova, kde vraj bolo centrum sprisahania a kde sa konal súd, ktorý neskôr dostal označenie Prešovské jatky. V Prešove Radvanského mučili, pálili, naťahovali na škripec, pričom mu trhali šľachy. Niekoľko dní ho nechali v krutých bolestiach vo väzenskej cele na zemi, nebol schopný už zrozumiteľne rozprávať, strácal vedomie. Pri mučení aj po ňom však vytrvale odmietal obvinenia z účasti na sprisahaní. Napokon vo väzení aj zomrel. Napriek tomu Radvanského mŕtvolu vyvliekli 22. apríla 1687 na popravisko, kat jej odťal hlavu a odrezal končatiny. Všetko vyvesili na výstrahu na verejné miesta. Takto o tom písal vtedajší prešovský učiteľ Ján Rezik v latinskom diele s názvom Laniena Eperiensis (Prešovské jatky); preklad Gustáv Pogány:

Lebo čo bolo najžalostnejšie — špinavé ruky katov a katových paholkov ho (mŕtveho Radvanského) vyvliekli z ohavných dier väznice, na vozík vyložili, a kým ostatní pešo šli na popravisko, jeho vyviezol šarha. Keď ho z voza sňali, položili na nosidlá a niesli na katovské lešenie, tu hodili ním ako červami žratým hoviadkom na klát, aby ho rozsekali. Takto ho zhanobiac, najsamprv mu odsekli pravicu, potom mu o vlasy katovi paholci priviazali povraz, za ktorý ho mali vytiahnuť a tak nastaviť, aby sa mu šija mečom dala preťať. A keď o povraz priviazané vlasy neuniesli ťarchu tela a sa odtrhli, spustili mu povraz až pod uši, tam hlavu previazali a tak postaviac telo, odťali mu hlavu. Hovoria, že sám poľný kat sa veľmi pohoršoval a hneval, že tak hnusne a špatne zachádzali s človekom prirodzenou smrťou už umrevším. Jeho rozsekané telo bolo také, aké býva dopoly upečené mäso.

.

Kto bol Ján Radvanský, prapraprapradedo Adely Ostrolúckej

Ján Radvanský, prapraprapradedo Adely Ostrolúckej, má pozoruhodné miesto v dejinách slovenského jazyka a literatúry. Práve jemu - ako 12-ročnému - venoval slovenský barokový spisovateľ Daniel Sinapius-Horčička prvú zbierku slovenských prísloví a porekadiel, ktorú vydal spoločne s latinskými sentenciami. Táto učebná pomôcka z r. 1678 má názov Neo-forum Latino-Slavonicum – Nový trh latinsko-slovenský. Mnohé príslovia zo Sinapiovej knižky sa de facto používajú doteraz:

Babku k babce, budú nohavice. Bližší košula než kabat. Co si navaril, to jez. Co slina na jazyk prinese. Darovanému koňovi netreba v zuby hledeti. Drž jazyk za zubami. Dva kohúti nemohú se na jedném smetisku znašeti. Dvakrát dáva, kdo rýchlo dáva. Hladný nepreberá. Hledá dne včerajšího. Chceš-li s vlky žiti, musíš s nimi vyti. Chudoba poctivosti netratí. Jak osobe posteleš, tak ležeti budeš. Jaká praca, taká placa. Tiché vody brehy podmývají. Toliko koža a kosti na ňem. Tolko hrniec po vodu chodí, až se rozbíja. Trafila kosa na kameň. Utopil by ho v lyžičce vody. Vezmi nohy na plece. Vlka spomíname a vlk tu. Vrana rada k vrane seda. Vrana vrane oči nevykluje. Zameť každý prvé pred svým domem. Žaden bez práce nejí koláče. Žaden sa učeným nerodí. Žadnemu pečené koláče do ust nepadají.

Vľavo titulná strana Sinapiovho diela Neo-forum Latino-Slavonicum, vpravo venovanie Jánovi Radvanskému, predkovi Adely Ostrolúckej.
Vľavo titulná strana Sinapiovho diela Neo-forum Latino-Slavonicum, vpravo venovanie Jánovi Radvanskému, predkovi Adely Ostrolúckej. 

Zdroje: Z. Sojková: List Adely Ostrolucké, 1960, D. Sinapius-Horčička: Neo-forum Latino-Slavonicum, 1988, J. Rezik: Katovské lešenie prešovské, 1931, P. Horváth: Rodokmeň a osudy rodiny Štúrovcov, 1988

Ešte niečo: Na začiatku utvárania základov chápania novodobého slovenského jazyka bol Sinapius (1640-88), resp. Zemepána Radvanského, slovenského evanjelika, r. 1687 umučili; telo rozštvrtili

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu