.
Okupácia Slovenska Nemcami
Bezprostredným dôvodom vypuknutia Povstania bolo začatie obsadzovania Slovenska nemeckou armádou v utorok 29. augusta 1944. Odbojná skupina slovenských dôstojníkov pod vedením veliteľa pozemných vojsk v Banskej Bystrici pplk. Jána Goliana sa chystala následne vyhlásiť celonárodné povstanie, obnovu demokratického Československa a pridanie sa v boji proti nemeckému nacizmu k Spojencom. No nepristúpili k tomu hneď – tento krok mal celodenný vývoj – až do predpoludňajších hodín v stredu 30. augusta.
.
Vyhlásenie ministra obrany Čatloša
Golian sa o obsadzovaní Slovenska Nemcami dozvedel popoludní 29. augusta. O 15.15 nariadil svojim spriazneným dôstojníkom po celom Slovensku najvyššiu pohotovosť. To, že nevyhlásil rovno povstanie, sa dáva do súvislosti o očakávaným prejavom ministra obrany Ferdinanda Čatloša v rozhlas o 19. hodine. O Čatlošovi Golian vedel, že pripravoval vlastný plán prevratu v armáde a pridanie sa k Sovietom. Čatlošov prejav však sklamal – privítal nemecké jednotky a vyhlásil, že Slovensko obsadzujú preto, aby „obnovili pokoj a poriadok“. Ihneď po Čatlošovom prejave však Golian nemohol vyhlásiť povstanie – v budove veliteľstva pozemných síl v Banskej Bystrici sa začali diať veci, ktoré nikto nepredpokladal. Ich aktérmi boli „prorežimní“ plukovníci Ondrej Zverin a Viliam Kanák.
.
„Zmiznutie“ šéfa armády Turanca na ceste do Bystrice
Ešte predpoludním 29. augusta dal Golian tajne zatknúť na ceste do Banskej Bystrice hlavného veliteľa slovenskej armády gen. Jozefa Turanca. Turanec sa mal stretnúť v Banskej Bystrici s plukovníkom Ondrejom Zverinom, ktorý tam prišiel z Trenčína. Keď Zverin zistil, že Turanec „zmizol“, uvedomil si, že „sa niečo deje“. Jeho tušenie potvrdzoval fakt, že na veliteľstve pozemných vojsk v Banskej Bystrici stretal ľudí, „ktorí tam nemali čo robiť“. K Zverinovi sa pridal plukovník Viliam Kanák a začali konať. Najskôr zatkli Jaroslava Krátkeho, ktorý u nich vzbudzoval podozrenie. Mali dobrý odhad – Jaroslav Krátky bol dlhodobo tajnou spojkou Goliana s exilovou vládou v Londýne. Zverin s Kanákom boli aj v kancelárii u Goliana, a to dosť dlho, no čo sa tam presne dialo, sa nevie. Do kancelárie ku Golianovi v tom čase prichádzal aj Rudolf Fraštacký, ďalšia Golianova spojka s exilom a inými odbojovými skupinami. Ondrej Zverin dal Fraštackého hneď pri jeho príchode zatknúť a prehľadať. Fraštacký o tom v spomienkach napísal:
Hneď po mojom príchode k Markovičovcom (rodina v Banskej Bystrici, u ktorej sa zdržiaval) snažil som sa spojiť s pplk. Golianom. Na moje veľké prekvapenie mi telefonicky oznámil, že je veľmi zaujatý a požiadal ma, aby som zavolal neskoršie. Hovoril so mnou veľmi vyhýbavo až neochotne. Pri druhom rozhovore s ním som nadobudol presvedčenie, akoby sa niečoho obával, bol nesvoj, ale aj napriek tomu ma požiadal, aby som prišiel na veliteľstvo pozemného vojska, ktoré bolo situované na Hronskom nábreží pri peknej lipovej aleji. Pri rekapitulácii toho, čo sa mi hneď po prekročení prahu budovy veliteľstva stalo, predpokladám, že náš rozhovor bol odpočúvaný alebo už bol Golian pod dozorom. Do budovy som vstúpil už skoro na súmraku a presne vchodom, ktorý mi Golian určil. Hneď v tom okamihu ku mne pristúpili plukovníci Kanák a Zverin, ktorí na mňa pri vchode už zrejme čakali. Vyzvali ma, aby som dal ruky hore a urobili mi osobnú prehliadku. Vzápätí mi našli obálku so správami, lebo som ju nemal nijako dôkladnejšie uschovanú, nepredpokladajúc takéto privítanie.
.
Zasiahol pplk. Mirko Vesel: Zverin bol postrelený do brucha
V týchto chvíľach rázne vstúpil do diania pplk. Mirko Vesel, ktorý bol členom Golianovej konšpiračnej siete. Keď Vesel videl, ako Zverin a Kanák prehľadávajú Fraštackého, začal rozhodne konať. Povstalecký politik Ján Ursíny, člen ilegálnej Slovenskej národnej rady, ktorý sa s Veselom stretol na druhý deň ráno v budove veliteľstva v Banskej Bystrici, o Veselovom večernom zásahu 29. augusta proti Zverinovi a Kanákovi napísal:
Vesel zbehol dolu na strážnicu budovy, opýtal sa chlapcov, či chcú Nemcom pomáhať a či nie. Keď povedali, že nie, vyzval ich, aby si vzali zbrane, vraj idú zatknúť nemeckých pomáhačov. Keď prišli pred Golianovu kanceláriu, Kanák a Zverin ešte stále prekutávali Fraštackého. Tu Vesel zvolal: „Plukovník Kanák a plukovník Zverin, v mene Československej republiky vás zatýkam!“ Vojakom dal rozkaz: „Chlapci, berte ich!“ Plukovník Kanák sa nebránil, ale plukovník Zverin chcel ujsť. Stráž na neho vystrelila a prestrelila mu brucho.
.
Jablonický: Po zatknutí Zverina a Kanáka vyhlásil Golian povstanie
Zaistený Rudolf Fraštacký bol v čase streľby v miestnosti strážnice. O udalostiach ďalej napísal: „Dvere sa náhle otvorili a do miestnosti vkročil rozčúlený pplk. Mirko Vesel so zbraňou v ruke a vliekol za sebou raneného plk. Zverina, ktorého položil na lôžko. Zverinova rana do brucha bola veľká a silne krvácal.“ Heslo Golianovej skupiny, ktorým sa malo začať povstanie, bolo „Začnite s vysťahovaním“. Disidentský historik Jozef Jablonický k tomu dodal: „Po zaistení Zverina a Kanáka mohol Golian a jeho spolupracovníci bez prekážok odosielať heslo ´Začnite s vysťahovaním´ do jednotlivých posádok. Heslo platilo od 20. hodiny 29. augusta, ale bolo vydané až po tejto hodine.“
.
Pplk. Vesel prišiel k Šrobárovi na Donovaly spísať výzvu k národu
Po vyhlásení povstania Golianom v utorok 29. augusta večer odišiel pplk. Mirko Vesel a ďalší dvaja dôstojníci na Donovaly, kde sa v tom čase nachádzal bývalý minister Vavro Šrobár, ktorý sa tiež podieľal na prípravách povstania. Na Donovaloch bol Šrobár u svojho priateľa Ludvíka Nábělka, ktorý mal za manželku sestru Mirka Vesela. Spoločnosť na čele so Šrobárom skoncipovala proklamáciu k slovenským vojakom a proklamáciu k slovenskému národu. Šrobár vo svojich spomienkach napísal, že Veselova skupinka ho zobudila po jednej hodine v noci:
Prišli na Donovaly za mnou preto, aby dostali informácie, čo ďalej, že sú vojaci a o politickej stránke veci že potrebujú presné rozkazy a smernice pre najbližšie dni. Porada trvala do 6. hodiny ráno. Bol už jasný deň, keď dôstojníci sadli do auta, aby oznámili národu a svetu, že slovenský národ povstal so zbraňou v ruke proti vláde, proti Nemcom a za obnovu Československej republiky.
.
Pplk. Vesel prečítal výzvu k slovenským vojakom v rozhlase
Keď sa pplk. Mirko Vesel vrátil ráno 30. augusta z Donovál do Banskej Bystrice, na veliteľstve pozemných vojsk sa stretol s politikmi Jánom Ursínym a Jozefom Stykom, členmi ilegálnej Slovenskej národnej rady. Zavolali aj Goliana a iných a v úzkom kruhu definitívne upravili texty proklamácií k vojakom a k národu. Dohodli sa, že o 11. hodine dopoludnia ich zverejnia v rozhlase. Vojenskú časť prečítal Mirko Vesel a proklamáciu k slovenskému národu Jozef Styk. K tomu Ursíny v spomienkach napísal: „Keď vyhlásenia odzneli, povedal som: ´Kocky sú hodené, Bože môj, pomáhaj!´“
.
Dáta, úryvky, kontext: Šrobár: Význam Slovenského národného povstania, 1946; Fraštacký: Zo Slovenska cez Freya, 1976; Ursíny: Spomienky na Slovenské národné povstanie, 1994; Jablonický: Povstanie bez legiend, 2024
