reklama

Slovenské povstanie r. 1848 trvalo 10 dní, bolo len v okolí Myjavy

Povstanie bolo 18.-28. septembra 1848. Potom prišli len výpravy slovenských dobrovoľníkov pod rakúskym velením.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Záber Jozefa Hurbana z r. 1849, jeho autorom je srbský fotograf Anastas Jovanovič. Podobizeň je v majetku Slovenskej národnej knižnice v Martine. Hurban bol predsedom Slovenskej národnej rady, teda politickým vodcom Slovenského povstania r. 1848.
Záber Jozefa Hurbana z r. 1849, jeho autorom je srbský fotograf Anastas Jovanovič. Podobizeň je v majetku Slovenskej národnej knižnice v Martine. Hurban bol predsedom Slovenskej národnej rady, teda politickým vodcom Slovenského povstania r. 1848. 

.

Ako vznikla myšlienka slovenského povstania

Ideologicky povstanie viedli Jozef M. Hurban a Ľudovít Štúr, vojensky Čech Bedřich Bloudek a dvaja ďalší Česi – František Zach a Bernard Janeček. Bloudek o vzniku myšlienky zorganizovať povstanie vo svojich spomienkach napísal:

Keď som ako nadporučík na konci júna r. 1848 čestne opustil službu v kniežacom hohenzollernsko-liechtensteinskom prápore, išiel som, nadostač opatrený peniazmi, vďaka stálej priazni Jeho Osvietenosti kniežaťa Liechtensteina, v polovici júla do Záhrebu, kde Jeho Excelencia barón Jelačič chystal sa na vojnu. Ale bán bol práve odišiel na prehliadky do Slavónie a do Sriemu a ja, čakajúc na neho, zoznámil som sa so slovenskými vodcami Hurbanom a Štúrom. Celý uhorský juh zmietalo mocné rozčúlenie; do hlavného mesta Chorvátska prichádzali denne nové prápory, aby pochodovali ďalej na Drávu: vojna s Uhorskom bola istá. A tu sme sa rozhodli, nasledujúc príklad verných a odvážnych Chorvátov, urobiť v záujme Rakúska pokus o diverziu v Karpatoch.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

.

18. september 1848 – začiatok povstania

Povstanie sa začalo 18. septembra 1848, keď skupina asi 500 ozbrojených ľudí - politicky vedená tzv. Slovenskou národnou radou, teda Hurbanom, Štúrom a Michalom M. Hodžom (ten zakrátko povstalcov opustil) - prešla z Moravy na Slovensko. Organizovali sa vo Viedni. V skupine boli Slováci, Česi, Nemci, či Chorváti. Každý mal vlastný odev, zovňajškom neboli ujednotení. Opäť Bedřich Bloudek: 

Prekročili sme hranice a o 11. hodine v noci sme prišli na Myjavu za svitu radostných ohňov, nakladených pospolitým ľudom, ktorý sa nasledujúceho dňa v zástupoch staval do zbrane a dobrovoľne privážal živobytie, zatiaľ čo uhorské vrchnosti vyzývali znivočiť nás, a preto zbierali vojská.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

.

19. september 1848 – prejavy Hurbana a Štúra na slovenskej pôde

J. M. Hurban vo verejnom vystúpení na Myjave povedal, že Maďari vypovedali poslušnosť cisárovi a kráľovi Ferdinandovi, preto sa Slováci v boji proti nim pripojili k Chorvátom a Srbom. Mikuláš Dohnány, autor knihy História povstania slovenského z r. 1850, priniesol aj približné znenie vystúpenia Ľudovíta Štúra na Myjave:

My v tomto slávnom okamihu sa za nezávislých od Maďarov vyhlasujeme; všetku poslušnosť maďarskému národu, jeho vláde a ministerstvu vypovedáme a ktokoľvek by v okrese moci našej ešte i ďalej v dákom spojení s maďarským národom, s jeho vládou a ministerstvom trval, toho za nepriateľa a zradcu nášho považujeme, ktorého podľa toho ani zaslúžený trest neminie!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

.

20. september 1848 – Hurban ochorel

Jozefovi M. Hurbanovi, predsedovi SNR, teda hlavnému vodcovi povstania, sa od augusta 1848 vracala choroba sprevádzaná zimnicou, čo mu bránilo plnohodnotne viesť povstanie. Dňa 20. septembra 1848 manželke oznámil:

Nediv sa, že Ti sám nepíšem; chcem Ti aspoň na vedomie dať, ako sme vrazili do zeme našej. Prešli sme hranice v pondelok večer... Pokračovali sme doteraz bez krvi, ktovie ale, či to tak dlho bude. My sme už všetku poslušnosť  ministerstvu a stoliciam vypovedali a ľud to s veľkou radosťou prijal. Ja som včera pre náramné napnutie pri rečiach, ktoré som k ľudu držal, tak sa zoslabil, že som si hneď ľahnúť musel...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

.

21. september – ovládnutie Brezovej pod Bradlom

Povstalci prišli z Myjavy do Brezovej pod Bradlom, kde sa k nim pridalo mnoho ďalších dobrovoľníkov. S Myjavčanmi ich bolo už niekoľko tisíc. Hurban v spomienkach napísal:

Štúr bol vo dňoch 20.-28. septembra sám duša celého povstania. Ja ležal chorý v zimnici a v niektoré dni, keď horúčosti nesmierne búrili vo vnútornostiach mojich, neznal som nič o svete, potom zas vláčil som sa po biede (...).

.

22. september – prvý boj

Dňa 22. septembra 1848 došlo k prvému ozbrojenému boju. Na Brezovú vpadli uhorské, resp. maďarské  gardy, ale aj cisárske oddiely, čo povstalci nepredpokladali, lebo sami vyhlásili vernosť cisárovi. Z niekoľko tisíc povstalcov len necelá tisícka mala strelné zbrane, ostatní boli vyzbrojení sekerami, cepmi, kosami a podobne. Slováci napokon útok odrazili. Mikuláš Dohnány o 22. septembri napísal:

Z troch strán bol vypočtovaný útok na Brezovú v deň tento. Národná rada o všetkom mala dobré správy. Bola teda prihotovená k odrazeniu útoku, trebárs strelnou zbraňou ozbrojených nemala od tisíc bojovníkov viacej.  Ľudu bolo vyše 8000 hláv, najviac iba zbraňou sedliackou  ozbrojených. Celé batalióny záležali z kosinárov, cepárov, sekerníkov, ktorí medzi stotinami  strelnou zbraňou ozbrojenými rozpostavovaní boli. Zo všetkých troch strán odrazený bol útok víťazne.

.

23.-25. september 1848

Boje v Brezovej pod Bradlom 22. septembra 1848 si vyžiadali aj prvých slovenských mŕtvych, ktorých následne pochovali. O situácii po 22. septembri Mikuláš Dohnány napísal:

Prešlo pár dní v pokoji; Národná rada pokračovala v organizácii národných bojovníkov, rozposielala vyjednávateľov po obciach, zbierala ľud a neprestávala od cvičenia vojenského. Mládež, dôstojníci, i sám ľud, všetko bolo činné a ochotné. Počet bojovníkov vzrastal.

.

26. september – neúspešný postup na Senicu

Dňa 26. septembra sa povstalci vydali na Senicu, ktorú chceli získať. Boli tam však rozmiestnené dobre pripravené nepriateľské jednotky, z čoho dostali niektorí sedliaci, ktorí sa pridali k povstalcom, strach a rozutekali sa. Týmto sa narušil celý slovenský postup a napokon sa z polcesty vrátili naspäť, takže k žiadnej bitke nedošlo. Mikuláš Dohnány o tom napísal:

Návrším nad Prietržou položeným, hájom borovým vyšlo bojovníctvo slovenské a dokonale v tri voje rozdelené postupovalo k Senici. Nepriateľa, na strelnú zbraň seba prevyšujúceho, videlo s úžasom rozvinovať svoju silu. Znak maďarského strachu boli výstrely z prílišnej diaľky dávané. To povedomie našich, že ľudstva síce mnoho majú, ale strelnej zbrane v poťahu na nepriateľa až príliš málo (niečo vyše 500 pušiek mali naši tisícovia), na ducha veľmi nevýhodne pôsobilo. Pochody a výviny v kolónach umelecky zostavených, necvičených týchto synov prírody, boli obtiažne a myseľ i telo unavujúce. Zach by bol s ľudom len trochu cvičeným — iste už samým manévrovaním — senického nepriateľa rozprášil. Plán jeho sa zlomil na dakoľko stotinách cepmi ozbrojených sedliakov, ktorí nemajúc dôvery v svoju zbraň, z najzadnejších koncov zošikovaných krídel utekať počali, čím zmätok do celku uvedený bol.

.

27. september – postup na Starú Turú a požiar mesta

Dňa 27. septembra vyrazili slovenskí povstalci na Starú Turú. V dôsledku útoku však napokon celé mesto zhorelo. Úryvok zo spomienok účastníka slovenského povstania Karola Bórika:

Na vŕšku, juhozápadne od Starej Turej, videli sme nepriateľa rozloženého a na boj pripraveného. Aby sme ho mohli napadnúť od boku, dostal som rozkaz s jedným oddielom povstalcov obísť nepriateľa cez dolinu Rudník a napadnúť ho zľava. Nepriateľské oddiely, zložené z riadneho vojska a gardy, vidiac, že sú z dvoch strán napadnuté, dali sa na útek bez všetkého poriadku, takže sa nezastavili ani v Starej Turej, ale ju zapálili a bežali ďalej na Lubinu a Nové Mesto. Národná rada ešte pred výpravou na Starú Turú rozhodla, aby sa povstalci po skončení výpravy utiahli na Moravu, a preto sme utekajúceho nepriateľa neprenasledovali. (...) Zo Starej Turej sme odišli v noci a po poldruhahodinovom pochode sme prišli na myjavské kopanice zvané Poriadie, ležiace pod horami Javoriny, a tu sme aj prenocovali. 

.

28. september 1848 - koniec povstania

Dňa 28. septembra 1848 sa slovenskí povstalci stiahli zo Slovenska opäť na Moravu. Povstanie sa skončilo. Trvalo 10 dní.

.

Výpravy slovenských dobrovoľníkov pod rakúskym velením 1848/9

Po 10-dňovom septembrovom slovenskom povstaní, ktoré sa obmedzilo len na okolie Myjavy, sa Hurban, Štúr a ďalší rozhodli v rokoch 1848-49 organizovať už len výpravy slovenských dobrovoľníkov začlenených do rakúskej armády pod rakúskym vojenským velením. Začali sa v decembri 1848, slovenský dobrovoľnícky zbor rozpustili v novembri 1849.

Reálna fotografia Ľ. Štúra z r. 1849 od A. Jovanoviča (obr. č. 1), grafika, ktorú na základe tejto fotografie urobil český výtvarník F. Kolář (obr. č. 2) a maľba, ktorú na základe tejto grafiky vyhotovil r. 1872 slovenský maliar J. B. Klemens (obr. 3)
Reálna fotografia Ľ. Štúra z r. 1849 od A. Jovanoviča (obr. č. 1), grafika, ktorú na základe tejto fotografie urobil český výtvarník F. Kolář (obr. č. 2) a maľba, ktorú na základe tejto grafiky vyhotovil r. 1872 slovenský maliar J. B. Klemens (obr. 3) 

.

Zdroje: M. Dohnány: História povstania slovenského; S. Štefanovič: Slovenské povstanie z r. 1848/49; Rok 1848 v pamätiach súčasníkov, ed. K. Goláň

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu