Slovenské rozprávky sú plné zverstiev a krvi - prenášali skúsenosť pokolení

V rozprávkach je odtínanie rúk, sťahovanie z kože, zabíjanie detí - krutosti, ktoré kedysi ľudia ozaj zažívali.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)
Hromadná poprava účastníkov povstania Gašpara Piku na Orave r. 1672
Hromadná poprava účastníkov povstania Gašpara Piku na Orave r. 1672 (zdroj: National Széchényi Library)

.

Zapisovanie slovenských rozprávok

Slovenské rozprávky sa začali zoširoka zapisovať po r. 1840. Priekopníkom bol evanjelický farár v Revúcej Samuel Reuss, od neho túto činnosť preniesol na svojich spolužiakov na lýceu v Bratislave Ján Francisci, ktorý sa s farárovou prácou oboznámil počas návštevy u neho cez prázdniny r. 1842. Takto v priebehu niekoľkých rokov desiatky ľudí zapísali stovky dovtedy len ústne odovzdávaných rozprávok z celého Slovenska, hlavne z Gemera. Ich najznámejším knižným editorom bol potom jeden zo zberateľov Pavol Dobšinský.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Samuel Reuss (vľavo) začal zoširoka zbierať slovenské rozprávky ako prvý. Ján Francisci (vpravo) sa ním r. 1842 inšpiroval a zorganizoval rozsiahle zapisovanie rozprávok desiatkami nadšencov. Autorom oboch obrazov je Peter Bohúň, vlastní ich SNG.
Samuel Reuss (vľavo) začal zoširoka zbierať slovenské rozprávky ako prvý. Ján Francisci (vpravo) sa ním r. 1842 inšpiroval a zorganizoval rozsiahle zapisovanie rozprávok desiatkami nadšencov. Autorom oboch obrazov je Peter Bohúň, vlastní ich SNG. 

.

Množstvo ľudskej krvi v rozprávkach

Rozprávky boli plné krásnych príbehov, poézie, myšlienok, ľudských túžob, ale aj zachovaných dávnych zvykov, predstáv, či aj brutálnych krvavých scén. Napríklad Laktibrada stiahol z kože dievča, jej mäso zjedol, kosti obhrýzol. Vlkolak nožom podrezal hrdlo dvom deťom, ich matke odťali ruky. V rozprávke Za zlatým jabĺčkom chlap zbavil dievča krvi, jej telo posekal na kusy a tie rozvešal. A množstvo ďalších príkladov.

.

Krvavé 17. storočie na Slovensku v dobovej spisbe

Slovenské rozprávky sa pred ich zapísaním v 19. storočí odovzdávali ústne z pokolenia na pokolenie aj storočia. Čo bolo v nich odpozorované zo skutočného života a čo vklad rozprávača - ak si odmyslíme fantazijné prvky - sa jasne určiť nedá, no rozprávkové krvavé výjavy sú podobné skutočným z dávnejšej slovenskej minulosti, najmä z obdobia 150 až 200 rokov pred záznamami rozprávok - verejnými surovými popravami a masakrami ľudí počas rôznych ťažení sa vyznačuje predovšetkým 17. storočie, o čom doboví spisovatelia zanechali dostatočnú literatúru. Napríklad prešovský učiteľ Ján Rezik priniesol svedectvo tzv. Prešovskom krvavom súde z r. 1687, kde odtínali hlavy i ruky, telá štvrtili a rozvešiavali, alebo senický farár Štefan Pilárik (1615-93), ktorý zaznamenal prípady sťahovania z kože, rezania žien zaživa aj ich pálenie.

SkryťVypnúť reklamu

.

UKÁŽKY Z LITERATÚRY 17. STOROČIA

Ján Rezik:

Tu ho za viac hodín tak neľudsky rozpínali, piekli, driapali a trápili, že ho táto krutosť všetkých síl pozbavila, lebo neušetrili ho ani jedného spôsobu mučenia, akým bývajú trestaní otcovrahovia, kráľovrahovia a akých zločincov si len predstaviť možno. (...) Takto ho zhanobiac, najsamprv mu odsekli pravicu, potom mu o vlasy katovi paholci priviazali povraz, za ktorý ho mali vytiahnuť a tak nastaviť, aby sa mu šija mečom dala preťať. A keď o povraz priviazané vlasy neuniesli ťarchu tela a sa odtrhli, spustili mu povraz až pod uši, tam hlavu previazali a tak postaviac telo, odťali mu hlavu. (...) Jeho rozsekané telo bolo také, aké býva dopoly upečené mäso.

SkryťVypnúť reklamu

.

Ján Rezik:

Keď im ruky už boli odsekli, hlavy odťali a ich krv široko sa roztiekla po lešení, prešovský kat (lebo vojenský hlavy odtínal) ich so svojimi paholkami nožom a sekerou rozštvrtil a, vyhodiac na sane, na ktorých Andreja Keczera viezli k smrti, tak povešal na šibenice na spomenutom mieste, aby každá časť odsúdencovho tela na jednom kríži visela, hlava však aby bola pribitá železným klincom o šibenicu. Časť vnútorností zostala — nevedno, či z nedopatrenia katov a či úmyselne — na hrozne skrvavenom lešení, a keď odsúdených vyviezli k šibeniciam, stala sa pokrmom susedovho psa. Krv psi zlízali, ako v jatke, a čo stiekla pod lešenie, zhanobili nečisté svine.

SkryťVypnúť reklamu

.

Štefan Pilárik:

Čoskoro sa začalo ohavné neslýchané prznenie a znásilňovanie žien a panien. (...) Nešetrili a nenechali na pokoji ani tie, čo mali rodiť. Toto sa nedá oplakať ani žalovať trpkými slzami: Keď nejaká samodruhá mala rodiť a dieťa ešte len prichádzalo na svet, vyrvali tieto hrozné medvede takéto dieťa násilím, mrštili ho o zem alebo o skalu, vrhli sa na prsia rodičky, vycicali mlieko až do krvi, napokon odrezali prsia, odhodili a pripaľovali rozžeraveným železom alebo uhlíkmi.

.

Štefan Pilárik:

V Turej Lúke niektorých nabodli na kôl, zaživa strhli z nich kožu, niektorých rozštvrtili, lámali v kolese, niektorým zviazali a poviazali dozadu ruky a nohy, a tak ich zaživa obesili uprostred dediny na šibenicu. Niektorých mučili rozžeravenými železnými obručami, niektorým vbili pod rebrá železné háky a vyzdvihli ich na vysokých žrdiach dohora, iným pripravili neslýchané a nepomysliteľné muky.

.

UKÁŽKY ZO SLOVENSKÝCH ROZPRÁVOK

Vlkolak:

Tu starý žobrák vstane, vkradne sa do svetlice, kde kráľovná s dvoma deťmi spala, vytiahne ostrý nôž a nebožiatkam deťom hrdielka popodrezáva. Nôž strčí pod hlavnicu kráľovnej a zase sa potichučku vykradne do svojho kúta. Ráno sa kráľovná prebudí. Samô prvô jej bolo na kolísku pozrieť a tu vidí nebožiatka deti v krvi. (...) A ten žobrák sa ohlási: „Nič,“ povedá, „len jej kážte ruky po lakte odťať; tie deti jej treba v plachte na chrbát priviazať a potom ju dajte mne do moci, ja budem vedieť, čo mám s ňou urobiť.“ (...) „Ach, otec, zmilujte sa, darujte mi život,“ prosila sa biedna dcéra a spínala k nebu okyptené ruky.

.

Laktibrada:

O polnoci príde Laktibrada a volá: „Na piaď chlap, na piaď chlap, na lakeť brada; otvor mi, otvor mi, dievčička mladá!“ Ona sa zľakla a skryla sa za pec do kúta. Tu Laktibrada dvere vylámal a stal si naprostred chyže a zase tak kričal. Potom ju chytil a z kože ju vytriasol. Mäso z kostí poobhrýzal a kožu zavesil na dvere. Potom vzal hlavu a gamby z úst odrezal; že sa len tak zuby vyškierali. Vybil jednu šibu na obloku a tam zastrčil tú hlavu.

.

Za zlatým jabĺčkom:

A naostatok povedal: „Tu máš túto človečiu hlavu, uvaríš mi ju na večeru a sama si vylúp oči a urež nos a uši z nej, uvar si ich s mliekom či s medom a zjedz ešte, kým ja prídem.“ (...) Hneď ju chytil, do tej chyže zavliekol, krv z nej vycedil, telo na kusy posekal a povešal. Potom schrupkal so všetkým tú uvarenú hlavu.

.

Mahuliena, zlatá panna:

Len čo sa mu ten syn narodil, nepovedal on nikomu nič, ale vzal dieťa, tašiel k tomu kamennému stĺpu, dieťa si napoly rozťal, kameň jeho krvou polial a bežal dnu a kľakol si na kolená a tak sa modlil.

.

Zo zdrojov:

J. Rezik: Prešovské jatky r. 1687, z latinčiny preložil G. Pogány; Š. Pilárik: Turecko-tatárska ukrutnosť, z nemčiny preložil J. Minárik; Š. Pilárik: Podivuhodný voz Boží, 1678; z nemčiny preložil J. Minárik; Slovenské rozprávky, ed. P. Dobšinský

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
SkryťZatvoriť reklamu