Šramko ospieval v 18. storočí krásu svojej manželky. Vzbudilo to aj odsúdenie

Keď Katarína Šramková r. 1778 ako 29-ročná zomrela, jej manžel ju vo veršoch opísal ako krásnu ženu s krásnou dušou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Kniha s názvom Života i smrti požehnaná památka... od Pavla Šramka, v ktorej ospieval krásu a dobré vlastnosti svojej manželky Kataríny Potockej po jej predčasnej smrti r. 1778
Kniha s názvom Života i smrti požehnaná památka... od Pavla Šramka, v ktorej ospieval krásu a dobré vlastnosti svojej manželky Kataríny Potockej po jej predčasnej smrti r. 1778 

PAVOL ŠRAMKO A KATARÍNA POTOCKÁ:

Evanjelický učiteľ v Paludzi na Liptove Pavol Šramko a zemianska dcéra z neďalekej dediny Potok Katarína Potocká sa vzali r. 1770. On mal 27 rokov, ona 21. V r. 1778 Katarína Šramková po vážnom ochorení zomrela vo veku 29 rokov. Jej manžel sa r. 1773 stal paludzským farárom. Keď zomrela, vydal na jej pamiatku knižku veršov Života i smrti požehnaná památka..., kde opísal celý jej život a svoj vzťah k nej. Vykreslil ju ako krásnu ženu so spanilou dušou, jej postava bola podľa neho dokonalá, mala bystrý rozum a vtip. Mala veselý a láskavý pohľad, príjemné vystupovanie voči každému. Úryvok:

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

K tomu přívetivé bylo jí vzezření,

veselé a ke všem laskavé patření,

s usmíchem spojené k lidem přimluvení

a s všelikým rádem rádné obcházení.

Co se tkně ostatní proporcie těla,

tu ona uplně dokonalou měla,

při kteréžto defect nebyl žádný zcela,

než, jí slušně vypsat, těžko jest i vela.

Slovem: s kým se koli ona obznámila,

muž-li byl, neb žena, to by vysvědčila;

že její osoba tak byla spanilá,

že v počtu krásných žen státi zasloužila.

Ale duše její byla spanilejší,

rozum a vtip její nad mnohé ostřejší,

schopnost, i nad ostrou věc, pronikavejší,

pamět pak nad bystrý potůček bystřejší.

.

KATARÍNINE VERŠE:

Pavol Šramko doložil vtip svojej manželky aj na jej veršoch. Sú dokonca jedny z prvých, ktoré sa pripisujú slovenskej žene. Ide o blahoprianie manželovmu priateľovi, prešovskému učiteľovi Michalovi Semianovi. Pod svojimi iniciálami mu Katarína Šramková, rodená Potocká, napríklad želala toľko radosti, ako má ryba kostí:

Skryť Vypnúť reklamu

Kladu i já k těmto upřimné žadosti,

a vinšuji Tobě, příteli, radosti

tolik, kolik v rybě se nalezá kostí;

u Boha i lidí žádané milosti.

Pán Bůh nech tě dlouze šťastného zdržuje,

Tvé cesty nechať sám žehná a zpravuje,

po prácech condici dobrou nech šafuje,

tak v den tvého jména K. P. ti vinšuje.

.

PREDSMRTNÉ SLOVÁ:

Po Kataríne Šramkovej zostali tri deti. Tri jej zomreli ešte za jej života. Pavol Šramko obrazne píše, že za troma, ktoré zomreli, sa poponáhľala do nebies a tri siroty mu nechala:

A tak spatrovala tento nestály svět

a jeho márnosti devět i dvadcet let,

k tomu dva měsíce i dnů tři a dvadcet,

umřela v nejlepší věku svojeho květ.

Skryť Vypnúť reklamu

Půl deváta roka pak v manželství žila,

šestero zdařilých dítek porodila,

k trojím do věčnosti sama pospíšila,

troje pak v siroctví otci zůstavila.

.

ODSÚDENIE KNIHY:

Otvorenosť Pavla Šramka, s akou opísal lásku k svojej manželke, vyvolala aj odsúdenie. Banskoštiavnický evanjelický farár Ján Čerňanský vo veršovanej odpovedi označil Šramkove verše za "plané, pohoršení plné, oplzlé", či za "nemírné ženy milování". Evanjelický farár v Hybiach Augustín Doležal vo svojich odsudzujúcich veršoch o Šramkovi napísal, že "k nasledování vytrčil svú postel, svatě se na něj hněvá křesťanský kostel".

.

ŠRAMKOVA GRAMATIKA:

Skryť Vypnúť reklamu

Pavol Šramko vydal r. 1805 Česko-slovenskú gramatiku, teda v tom čase pravopisnú príručku spisovného jazyka slovenských evanjelikov. Táto knižka sa dostala r. 1836 do rúk Jána Francisciho, ktorý mal vtedy 14 rokov, neskoršieho významného protagonistu slovenského národného pohybu. Vo svojom životopise o tom Ján Francisci píše:

Nezadlho, ako sme otca pochovali, prezrel som po ňom ostavšiu zbierku kníh. Medzi nimi našiel som knižtičku dosť obšúchanú a starobou ožltnutú, asi z dvoch tlačených hárkov záležajúcu, s nápisom: Československá gramatika od Šramku. Aké bolo moje podivenie! Vidieť a zvedieť, že aj slovenská gramatika jest na svete. Veď som sa už od šiestich rokov učil gramatiku latinskú, maďarskú, nemeckú a počul som, že vo vyšších triedach učia sa aj gramatiku grécku a hebrejskú; ale o slovenskej gramatike som nikdy nič neslýchal, ani som netušil, že taká jest na svete. A tu, hľa! na vlastné oči vidím tlačenú slovenskú gramatiku! (...) A tento nález — teraz prichodí mi samému čudno — že tento nález u mňa, ačpráve som vtedy už mal štrnásť rokov, ačpráve som v detinstve od narodenia len po slovensky hovoril, predsa len ten nález po prvý raz vzbudil vo mne uvedomelú pozornosť na slovenskú reč, že veď aj slovenská reč je na svete, že to musí byť taká vzácna ako iné, keď tiež má svoju gramatiku, a že tá reč je moja vlastná, moja materinská. To bolo prebudenie sa vo mne Slováka.

Drevený evanjelický kostol v Svätom Kríži, kam bol prenesený z Paludze pred tým, ako ju zaliali vody Liptovskej Mary. Kostol postavili r. 1774, krátko po tom, ako sa paludzským farárom stal Pavol Šramko.
Drevený evanjelický kostol v Svätom Kríži, kam bol prenesený z Paludze pred tým, ako ju zaliali vody Liptovskej Mary. Kostol postavili r. 1774, krátko po tom, ako sa paludzským farárom stal Pavol Šramko. (zdroj: Wikipédia)

LITERATÚRA:

P. Šramko: Života i smrti požehnaná památka...; M. Eliáš: Literárny spor vo veršoch z 18. storočia, 1971; J. Francisci: Vlastný životopis

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

2 články
Skryť Zatvoriť reklamu