.
Kde bol Husák a ďalší členovia SNR v čase vyhlasovania SNP
Slovenské národné povstanie vyhlásili dôstojníci slovenskej armády v Banskej Bystrici na čele s Jánom Golianom 29. augusta 1944 o 20.00 h. Chýbali však pri tom politickí predstavitelia ozbrojeného odporu – nemal kto organizovať občiansky a politický život a správu na povstaleckom území, ktoré zahŕňalo väčšinu Slovenska. V Banskej Bystrici nebol nikto z tzv. Slovenskej národnej rady, dokonca nikto z nich o vyhlásení Povstania ani nevedel. SNR sa skladala z dvoch častí – ľavicovej a pravicovej, resp. komunistickej a občianskej. Zakladajúcimi predstaviteľmi za komunistov boli Husák, Novomeský, Šmidke a za tzv. občiansky blok bývalí agrárnici Ursíny, Lettrich, Josko. SNR sa v mesiacoch pred vypuknutím Povstania deklarovala za ilegálny zvrchovaný politický orgán na Slovensku, ktorý na povstaleckom území mal prevziať moc. Členovia SNR Husák, Novomeský, Lettrich a Josko však boli v čase vyhlásenia Povstania v Bratislave a nevedeli o ňom. Šmidke bol v Moskve bez kontaktov so Slovenskom a Ursíny bol v obci Rakša v Turci, kde býval – o vyhlásení Povstania 29. augusta nevedel. Dôstojníci Golian a spol. ovládnuté územie vyhlásili za oslobodenú demokratickú Československú republiku ako spojenca protihitlerovskej koalície. Už fakt, že nikto z politikov SNR v priebehu vypuknutia Povstania v B. Bystrici nebol, považovali Golianovi dôstojníci minimálne za nezodpovedné – aj preto, že v týždňoch pred Povstaním žiadala SNR od vojakov odboja politické podriadenie. Navyše, v utorok 29. augusta o 19. hodine vystúpil v bratislavskom rozhlase minister obrany Ferdinand Čatloš, ktorý nemecké jednotky okupujúce Slovensko vyhlásil za "priateľské". Čatlošova „zradcovská“ reč si podľa dôstojníkov odboja urgentne žiadala reakciu rázneho politického prejavu organizátorov Povstania. Július Nosko, jeden z povstaleckých dôstojníkov, o tom v spomienkach písal:
(..) Ale kto sa má tohto prejavu ujať? Politici, alebo vojaci? Patrilo by to SNR, ale tá sa zatiaľ verejne neprejavila a ani sme netušili, kde vtedy 29. augusta večer jej členovia sú. Vedeli sme však, že na Donovaloch u MVDr. Nábělka sa už niekoľko dní skrýva Dr. V. Šrobár.
.
Šrobárova odbojová činnosť
Vavro Šrobár, bývalý minister v československej vláde, sa na Donovaloch skrýval, lebo dostal informáciu, že ho chcú zatknúť. Hoci mal už vyše 70 rokov (narodil sa r. 1867), počas Slovenského štátu rozvíjal ilegálnu odbojovú činnosť. Šrobár, ktorý bol v spojení s exilovým československým prezidentom Edvardom Benešom, začal so svojimi ľuďmi postupne organizovať tzv. národné výbory, teda ilegálne skupinky, ktoré sa mali zúčastniť na obnovení demokratického Československa. Proti začleneniu šrobárovcov do SNR, ktorá sa konštituovala v decembri 1943, však boli komunisti. Šrobár v spomienkach na svoju odbojovú činnosť napísal:
Mali sme heslo i čas i pripravené podzemné národné výbory. Moja skupina mala registrovaných vyše 900 výborov. Tisícku sme chceli dosiahnuť po dvoch týždňoch. Ale vojnové udalosti zvrátili naše plány. (...) Na podnet Dr. Nábělka, znamenitého vlastenca, preložil som miesto pobytu na Donovaly, do horskej dedinky, v ktorej mal malú chalupu. Dúfal som, že tu budem mať pokoj od zvedavého gestapa a gardistov a že si budem môcť pokojne vypracovať, čo treba pripraviť k dňu povstania.
.
Vojaci nevedeli nič o SNR, išli za Šrobárom
Pokiaľ ide o predstaviteľov ilegálnej SNR, nikto o vyhlásení Povstania dôstojníkmi nič netušil a ani ho nepredpokladal. Napr. člen SNR Ján Ursíny v spomienkach napísal, že v utorok 29. augusta 1944 bol večer v Turčianskych Tepliciach (vtedy Štubnianskych), kde sa od známych dozvedel o prejave ministra obrany Čatloša, ktorý vítal príchod nemeckých okupačných jednotiek na Slovensko. Napriek tomu Ursíny do blízkej Banskej Bystrice nešiel, aby ako kľúčový člen SNR na vážnu situáciu urgentne reagoval. Ursíny prespal doma v obci Rakša a do Banskej Bystrice prišiel až ráno 30. augusta. Medzitým, v noci z 29. na 30 augusta, prišla na Donovaly za Šrobárom Golianova delegácia na čele s dôstojníkmi Veselovcami. Július Nosko o tom napísal:
Z iniciatívy pplk. Vesela vybrala sa v noci na 30. augusta na Donovaly skupina dôstojníkov, aby presvedčila Dr. Šrobára, že treba dať okamžitú politickú odpoveď gen. Čatlošovi. Do rána 30. augusta Dr. Šrobár, MVDr. Nábělek a Veselovci napísali známu Proklamáciu Ústredného národného výboru, ktorú pred zverejnením niekoľkokrát prečítal a opravil aj člen SNR Ursíny.
.
Člen SNR Ursíny v Bystrici v stredu 30. augusta
Ján Ursíny prišiel do Bystrice v stredu 30. augusta ráno, stretol sa s Golianom a ďalšími dôstojníkmi a od Mirka Vesela si vyžiadal proklamáciu, ktorú napísal Šrobár. Šrobár označoval za politického hegemóna povstania tzv. Ústredný národný výbor, ktorý mal byť na čele jeho siete ilegálnych národných výborov. Ursíny Ústredný národný výbor prepisoval na Slovenskú národnú radu. V spomienkach napísal:
Vyžiadal som si od majora Vesela, čo v noci so Šrobárom naštylizovali, a upravil aj doplnil som časť pre civilné obyvateľstvo. Šrobár totiž namiesto SNR sústavne používal Ústredný národný výbor.
.
Členovia SNR Husák s Lettrichom prišli do Bystrice 31. augusta
Šrobárovské proklamácie s výzvami, aby celý národ povstal, prečítali 30. augusta o 11-tej hodine dopoludnia v Slobodnom slovenskom vysielači v Banskej Bystrici. Už pred vyhlásením Povstania však žilinská posádka slovenskej armády pod velením povstaleckého veliteľa Jozefa Dobrovodského, ktorý násilne zosadil miestneho prorežimného veliteľa Jána Kalla, v priebehu utorka 29. augusta ozbrojene vystúpila proti nemeckým vojskám, ktoré prichádzali na Slovensko zo západu. Boli to prvé boje Povstania. Predstavitelia SNR však stále neprichádzali do Banskej Bystrice a nevedelo sa, čo je s nimi. V Banskej Bystrici bol z kľúčových členov SNR len osamotený Ján Ursíny. V spomienkach napísal:
V Bystrici som spolupracoval s vojakmi a veľmi netrpezlivo som očakával príchod ostatných členov národnej rady. Bohužiaľ, ubehla celá streda (30. augusta), ale nikto nedošiel. Takisto bolo vo štvrtok. Až potom, 31. augusta poobede, teda na tretí deň, prišli autom do Banskej Bystrice dr. Husák, dr. Lettrich a dr. Josko.
.
31. august 1944: Šrobár vs. Husák
Absencia predstaviteľov Slovenskej národnej rady v Banskej Bystrici poskytla obrovské možnosti pre politickú aktivitu Vavra Šrobára, ktorý sa začal bez čakania ujímať politického vedenia Slovenského národného povstania. Golianov dôstojník Július Nosko o tom v pamätiach napísal:
Dr. V. Šrobár ako hlavný predstaviteľ predvojnovej politiky na Slovensku využil to, že sa SNR nehlásila k politickej činnosti, a zvolával na 31. augusta do Banskej Bystrice zjazd zástupcov revolučných národných výborov pre demokratickú voľbu Ústredného národného výboru podľa požiadavky prezidenta republiky Dr. E. Beneša. Na zjazd povolali aj predstaviteľa povstaleckej armády. Tým bol v tom čase jej náčelník štábu pplk. J. Golian, ktorého dňom 30. augusta minister národnej obrany z Londýna povýšil na plukovníka. Krátko popoludní 31. augusta prišli konečne do Banskej Bystrice Dr. J. Lettrich a Dr. G. Husák. Keď sa dozvedeli o zjazde, ich prvá cesta viedla na Veliteľstvo Čs. armády. Tu sme obidvoch politikov zahrnuli otázkami: ,,Prečo tak neskoro? My už tri dni bojujeme, a SNR nikde! Robí to dojem, že sa vyčkáva, ako to všetko dopadne.“ Predstaviteľom politických strán to bolo nepríjemné, boli z toho rozpaky a prvé podozrievanie. Politici prišli za Golianom, aby si overili, či sa on a s ním aj povstalecká armáda cíti ešte podriadený SNR, alebo už prešiel do podriadenosti Dr. V. Šrobára. Keď dostali Golianovu odpoveď, že sa už raz podriadil SNR a nevidí dôvody, prečo by sa jeho podriadenosť mala meniť, odporučili mu, aby na Šrobárov zjazd nešiel. Po otvorení zjazdu prišli naň ako nepovolaní Dr. J. Lettrich a Dr. G. Husák, ktorí zhromaždenie rozhádzali argumentovaním, že ústredný orgán slovenského odboja už dávno existuje, preto nie je potrebné nič voliť a bude najlepšie, keď sa zjazd v tichosti rozíde. SNR bola ochotná akceptovať za svojich členov niektorých účastníkov. A tak s trojdňovým oneskorením vystúpila SNR z ilegality a 1. septembra bola vydaná známa Deklarácia SNR ako ústredného politického povstaleckého orgánu.
.
Husák: Neuznal som zjazd šrobárovcov, vyzval som ich, aby sa rozišli
Komunista Gustáv Husák ako nepozvaný hosť zjazdu šrobárovcov urgentne žiadal, aby svoje zhromaždenie rozpustili. S odstupom času o tom Husák napísal:
Zorganizovali sme delegáciu komunistickej strany, sociálnych demokratov a buržoáznych partnerov (takto Husák nazýval tzv. občiansky blok) v Slovenskej národnej rade a nikým nepozvaní dostavili sme sa Šrobárov „zjazd národných výborov“. Bolo tam asi 60 ľudí: Šrobárovi prívrženci, časť členov Revolučného národného výboru v Banskej Bystrici a bystrickí mešťania. Ani jeden povstalecký okres - okrem Banskej Bystrice - nebol zastúpený a táto spoločnosť si osobovala právo vytvoriť centrálny politický orgán povstania! Zjazd otvoril Šrobár prejavom plným chválospevov na Beneša a jeho vládu. Potom vystúpili naše delegácie: za sociálnych demokratov Ertl, za „občiansky“ blok Ursíny a Lettrich, za komunistickú stranu ja. Tón prejavov bol jednotný: povstanie pripravovala takmer rok Slovenská národná rada, ktorá vytvorila aj vojenské vedenie. Teda centrálny orgán povstania tu je. Môže byť reč o jeho doplnení, rozšírení, ale tento zjazd nemá nijaké právo vytvárať nový orgán. Šrobár za predsedníckym stolom počúval prejavy a starecky sa usmieval, akoby nerozumel, o čo ide. Preto som musel vyložiť veci otvorenejšie: vyše 30 okresov je dnes v otvorenom boji, v povstaní, majú svoje riadne orgány - okresné národné výbory a miestne národné výbory. Nikto ich na tento zjazd nepozval, nie sú tu. Ako sa môže zídená spoločnosť opovážiť voliť centrálny orgán povstania bez skutočných zástupcov ľudu? Komunistická strana tento zjazd neuznáva, prítomní „delegáti“ nikoho nezastupujú, je to politický podvod na povstaleckom ľude. Je len jedna možnosť: aby sa zjazd potichu a bez ďalšieho rokovania rozišiel. Potom bude možné hovoriť o rozšírení Slovenskej národnej rady.
.
Husák o Šrobárovi: Veľmi skoro pochopil vývin
Istým politickým kompromisom bolo, že Vavro Šrobár a niektorí jeho spolupracovníci sa stali členmi SNR, Šrobár sa dokonca stal spolupredsedom SNR. Husák v pamätiach napísal, že Šrobár, československý minister ešte z r. 1918, sa počas SNP „umúdril“:
V Slovenskom národnom povstaní (Šrobár) veľmi skoro pochopil, že roku 1944 určujú vývin iné sily ako roku 1918, pochopil silu a orientáciu ľudových más, silu komunistickej strany, ZSSR. Zbadal rýchlo, že Beneš staval svoje plány na Slovensku na piesku a - umúdril sa. Ako predseda Slovenskej národnej rady prakticky iba formálne viedol schôdze, neprebojúval benešovské hľadiská, nebojoval s komunistami; pravda, aj vysoký vek (takmer 80 rokov) a tomu zodpovedajúca povahová nevýbojnosť podväzovali jeho vystúpenie. Bez mihnutia oka podpísal Deklaráciu Slovenskej národnej rady, a tým opustil Benešovo stanovisko v národnej otázke, postupne sa jasne vyjadroval za národnú samobytnosť slovenskú, podporoval jednotné stanovisko Slovenskej národnej rady v zápasoch s Benešovou vládou, stále viac sa prikláňal k slovanskej, a v danej situácii sovietskej, orientácii - proste prekonal počas Slovenského národného povstania pod tlakom revolučných udalosti taký vývin, že v základných otázkach úplne opustil Benešov front.
.
Úryvky, kontext: Šrobár: Význam Slovenského národného povstania, 1946; Ursíny: Spomienky na Slovenské národné povstanie, 1994; Nosko: Takto bojovala povstalecká armáda; 1994; Husák: Svedectvo o Slovenskom národnom povstaní, 1964; Jablonický: Z ilegality do povstania, 2009; Jablonický: Povstanie bez legiend, 1990
