Štúr najskôr Pospíšilovej verejne vyznal lásku a o pár mesiacov ju verejne nechal

Štúr r. 1840 uverejnil báseň, ako mu Pospíšilová „vznietila v srdci plameň“, a r. 1841 báseň, aby na neho zabudla.

Štúr najskôr Pospíšilovej verejne vyznal lásku a o pár mesiacov ju verejne nechal
Maľba Ľudovíta Štúra od Jozefa Klemensa (LM SNK) a portrét Marie Pospíšilovej od neznámeho autora (Múzeum Ľ. Štúra). Vzťah Štúra k Pospíšilovej trval od septembra 1840 do februára 1841, teda pol roka. Časopisecky ho deklaroval a aj ukončil.
Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

.

25-ročný Štúr o 19-ročnej Marii: Vzala mi pokoj

Keď sa 25-ročný učiteľ na evanjelickom lýceu v Bratislave Ľudovít Štúr vracal r. 1840 z Nemecka, cestou sa zastavil v Hradci Králové, aby navštívil rodinu Pospíšilovcov. Jaroslav Pospíšil, novinár, bol jeho priateľ, otcom rodiny bol známy český nakladateľ Jan Pospíšil. Jaroslav mal aj sestru Marii, vtedy 19-ročnú. Keď Štúr 16. septembra 1840 od Pospíšilovcov odchádzal, na schodoch spadol a zlomil si pravú ruku. Zostal preto neočakávane ešte niekoľko dní u svojich hostiteľov. Starala sa o neho práve Marie. Po niekoľkých týždňoch, 6. novembra 1840, Štúr z Bratislavy Jaroslavovi Pospíšilovi napísal, ako mu Marie vzala pokoj a spôsobila nezahojiteľnú ranu:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rána na pravici se již snad brzo zhojí, ale ona do srdce, již mi zadala, hojíc onu, milostná opatrovnice má, jest hluboká, nevyhojitelná. Kdož by mi byl předpovídal, že v Hradci padnu do bolů lásky jimž sem pečlivě vyhýbal, abych tím neodvisleji, tím samostatněji pracovati a pro jednu oulohu pojité všecky síly vynaložiti mohl? (...) Vaše vlastenecká, dobrosrdečná, milostná skromná panna sestra strašně na mne působila, ona mi unesla dosavadní pokoj srdce (...).

.

Štúr poslal Jaroslavovi verše venované Marii, aby ich publikoval

Ľudovít Štúr zároveň k listu pripojil svoje básne venované Marii a dodal: „Naději pak se, že druhou tuto báseň (Vzpomenutí) ve svých milostných Květech propustíte, a dovolíte jí přijíti touto cestou k Oné, k jejímuž srdci mluví.“ Báseň Vzpomenutí vyšla v Květoch 19. novembra 1840, a to pod Štúrovým pseudonymom Boleslav Záhorský, ktorý bol jeho okoliu známy. Úryvky básne prepísané do prózy:

SkryťVypnúť reklamu

Marie! (...) Srdce valně bije, mním každou dobou vběhnout v město Vaše (...), kde dům Váš – drahé seznámení naše. Milostný přelud! (...) Tak jsi v hloubce mé duše pohřížena (...) Marie! (...) v mém srdci (...) plápol se vzmáhá, jejžto jsi vznítila (...).

.

Širší kontext Štúrovej ľúbostnej básne

Ľúbostná báseň Štúra Vzpomenutí nadväzovala na ľúbostnú poéziu Jána Kollára, ktorý písal básne o láske k Míne. Bolo to Kollárovo básnické pomenovanie jeho nemeckej lásky Friederiky Schmidtovej, ktorá však bola pre Slovákov ako žena neznáma. Štúr išiel ďalej – báseň venoval mladej Češke, ktorú osobne niektorí jeho druhovia poznali, a lásku jej vyznával v populárnych novinách, ktoré patrili jej otcovi. Teda akoby z takéhoto začiatku nebolo už pre Štúra zodpovednej cesty späť. Keďže Štúr bol v tom čase na čele slovenského mládežníckeho hnutia, ktoré sa vyjadrovalo hlavne literárne, akoby dal príklad, že byť vlastencom a zároveň mať vzťah k žene je prirodzené a aj jej verejne písať básne.

SkryťVypnúť reklamu

.

Štúr r. 1841 Jaroslavovi napísal, že s jeho sestrou končí

Ľudovít Štúr však po niekoľkých mesiacoch, 28. februára 1841, Jaroslavovi Pospíšilovi napísal, že v Bratislave rastie „maďarský fanatizmus“, jeho čaká boj proti Maďarom a teda neistá budúcnosť, čo má vplyv aj na jeho vzťah k Marii. Štúr zároveň pripája k listu báseň Rozžehnání (Rozlúčka). Bola zverejnená v Květoch 28. októbra 1841 opäť pod Štúrovým známym pseudonymom Boleslav Záhorský. V liste Jaroslavovi píše, že sa s jeho sestrou lúči a už jej viac nechce písať:

Přečtěte mou báseň, jíž do Květů zasílám, a dejte Marii upřimnou radu. Vy mně porozumíte! - Báseň dejte skoro tisknouti. Pochází to z vřelého srdce: já chci, aby Vaše milá, hodná Maria šťastnou byla!! (...) Já vykonám oulohu mou: Vy žíte blaženě! Nevšímejte si srdce jinocha - jemu to rokoval osud! (...) Budete-li psát do Hradce, vzkažte velectěné rodině Vaší mé úcty a pozdravení. Vzkažte je rovně Marii! Představte jí smysl básně mé s upřímnou bratskou radou zapomenouti na syna Tater. Já jí nechci více psáti: zastupte Vy, drahý Jaroslave, místo mé.

SkryťVypnúť reklamu

.

Štúrova báseň Rozžehnání

Ľudovít Štúr v básni Rozžehnání adresátke hovorí, aby na neho zabudla, on vraj musí zanechať všetky slasti sveta, ale nikdy nezanechá svoju vlasť, teda sa s ňou rozchádza. Začiatok básne:

Zapomeň, Drahá, zapomeň jinocha,/ nade nímž mraky se bouřlivé shání;/ zapomeň, Drahá, zapomeň na hocha,/ jenž Ti posílá bolné rozžehnání:/ On na vše světa zapomene slasti,/ jenom nikdy, jen nikdy o své vlasti!

.

Rozžehnání ako programová báseň: Bojujúci vlastenci sa neženia

Štúrova báseň Rozžehnání je o ukončení vzťahu so ženou kvôli boju za vlasť. Text akoby bol aj po prvý raz zverejneným programom pre jeho najbližších druhov, ktorí sa rozhodli bojovať proti „maďarskému fanatizmu“ – aby sa neženili. Viacerí mladí Štúra aj poslúchli a vyhýbali sa vážnym vzťahom k ženám, aspoň spočiatku. Medzi nimi bol napríklad aj Ján Francisci – viac v článku Francisci nechal Jurkovičovú kvôli práci pre národ. Vzal si ju Hurban.

Štúr zverejnil v Květoch r. 1840 ľúbostnú báseň Vzpomenutí venovanú Marii a r. 1841 rozlúčkovú báseň Rozžehnání, v ktorej hovorí, aby na neho zabudla
Štúr zverejnil v Květoch r. 1840 ľúbostnú báseň Vzpomenutí venovanú Marii a r. 1841 rozlúčkovú báseň Rozžehnání, v ktorej hovorí, aby na neho zabudla 

.

Zdroje: Listy Ľ. Štúra a J. Pospíšila, časopis Květy, Slovenská národná knižnica v Martine, Múzeum Ľ. Štúra v Modre

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu