.
Dobrovodského poveril pripraviť povstanie v Žiline Golian
Slovenské povstanie r. 1944 organizovala a vyhlásila skupina dôstojníkov pod vedením Jána Goliana, tzv. vojenské ústredie. Golian, ktorý slúžil v Banskej Bystrici, poveroval v priebehu roka 1944 prípravami povstania v jednotlivých posádkach po celom Slovensku spriaznených ľudí, ktorým veril. Žilinskú posádku dostal na starosť major Jozef Dobrovodský, ktorý síce v tomto meste býval, ale slúžil v Pezinku. Veliteľom žilinskej posádky bol prorežimne orientovaný podplukovník Ján Kallo, ktorého mal Dobrovodský po vyhlásení povstania odstaviť. Po celom Slovensku zároveň vznikali ilegálne národné výbory, ktoré sa zvyčajne skladali z dvoch zložiek: socialistickej/komunistickej a demokratickej/občianskej. Pripravovali sa na prevzatie civilnej správy po vyhlásení povstania. Ďalšou zložkou boli partizáni v horách, často so sovietskymi veliteľmi – mali bojovať spolu s vojakmi, no niekedy konali svojvoľne – už pred vyhlásením povstania. Začiatok celoslovenského povstania mal dva varianty – ideálnym bola koordinácia s postupujúcou Sovietskou armádou, zaujatie celého Slovenska a pripojenie sa k spojencom. Horší variant by nastal vtedy, keby Nemci začali vojensky okupovať Slovensko ešte pred priblížením sa Sovietov. Podľa tohto variantu sa mala vzbúrená slovenská armáda postaviť Nemcom na odpor. Práve k druhému, horšiemu variantu prišlo – bolo to aj pre rôzne diverzné akcie partizánov, často s obeťami medzi nemeckými civilistami. Nemci začali obsadzovať Slovensko 29. augusta skoro ráno bez ohlásenia, a to zo severozápadu. Prvú informáciu o tom 35-ročný Dobrovodský dostal 29. augusta o 7.30 h od člena ilegálneho národného výboru v oblasti Žiliny Vavra Ryšavého, ktorý neskôr napísal:
Posledné dve noci sme ani ja ani Dobrovodský nespali vo svojich bytoch (...). Z opatrnosti sme spali v textilnom sklade Miroslava Kubiša na Mrázovej ulici. Ráno 29. augusta sme zavčasu vstali, že pôjdeme do Grand-hotela na raňajky. Pred žilinskou synagógou som stretol môjho známeho z policajného riaditeľstva Vojtecha Kováča. Ten mi oznámil správu o prekročení hraníc Slovenska nemeckou okupačnou armádou. S touto oficiálnou správou sme oboznámili mjr. Dobrovodského, s ktorým sme sa na mieste zhodli, že ideme do akcie. (z listu Ryšavého historikovi Dušanovi Halajovi)
.
Dobrovodský išiel do kasární prevziať velenie
Dobrovodského rozhodnutie „ísť do akcie“ znamenalo odstrániť najskôr veliteľa posádky Kalla. Vo svojich spomienkach, ktoré zverejnil historik Dušan Halaj, Dobrovodský uviedol:
Keď som ráno 29. 8. dostal správu, že ide transport (Nemcov), ktorý má vykladať v Hričove, ešte som váhal verejne vyhlásiť povstanie – pod dojmom Golianových rečí: nezačínať včas, potrebujem získať čas, každá hodina mi je dôležitá. Z toho dôvodu, aby som nezmeškal dobu, rozhodol som sa, že prevezmem násilne velenie.
.
Dobrovodský zaistil veliteľa posádky Kalla
Dobrovodský sa po príchode do kasární odobral do kancelárie veliteľa Kalla a oznámil mu, že preberá velenie. Priebeh zaistenia Kalla Dobrovodský neskôr opísal:
Prišiel som hore do veliteľskej budovy, hneď sa prihlásil npor. Keníž. Povedal som mu, že už ideme Kalla zaistiť. Bol tam pritom aj Harnádek, ten mi na moje požiadanie dal pištoľ, pretože k takej veci treba mať aj nejakú zbraň. Pýtam sa, kde je Kallo? Harnádek mi hovorí: „Holič je u neho v kancelárii a holí ho.“ Povedal som: tak počkám, aby ho náhodou nepodrezal. Keď holič odišiel, ja som išiel s Kenížom a Nižňanským do jeho kancelárie a hovorím mu: pán podplukovník, preberám velenie posádky a pluku. On sa ma opýtal, na čí rozkaz. Hovorím: na vyšší rozkaz, to nech Vás nezaujíma. Že on potrebuje na to písomný rozkaz, aby to mohol odovzdať a že zavolá ministerstvo národnej obrany v Bratislave. Ja mu hovorím: pozrite sa, ja Vám naservírujem čisté víno. Ideme biť Nemcov. Tak Vy márne budete volať Bratislavu. Ak Vy budete mať rozum, tak budem mať aj ja. Viete, na osobe pplk. Kalla povstanie, ktoré sme dlhé mesiace pripravovali, nestroskotá. Máte u seba zbraň? Nepovedal ani slovo, tak som išiel k nemu, zdvihol som mu blúzu a na opasku mal pištoľ 6,35 mm. Tú som mu zobral a ešte som mu povedal: aby ste Vy vedeli, že to nie je moja svojvoľná akcia, tak som nechal zvolať dôstojníkov do dôstojníckej jedálne a tam uvidíte, koľko ľudí Vám ostalo verných. Vtom on vybafol: „Nadporučík Nižňanský, dávam Vám rozkaz, zatknite majora Dobrovodského!“ Nižňanský sa na neho len usmial a povedal: „Ja prijímam rozkazy len od pána majora.“ Tak vtedy on už kapituloval.
.
Dobrovodský dal pokyn na boj proti nemeckým jednotkám
Po prebratí velenia Dobrovodský vydal pokyn na ozbrojený odpor. Prevaha Nemcov útočiacich na Žilinu však bola veľká, prenikali postupne ďalej. V noci na 30. 8. Dobrovodský rozhodol o stiahnutí sa na východný okraj mesta a postupnej príprave na obranu Strečna. S dlhodobejším držaním Žiliny sa vzhľadom na veľkú nemeckú presilu ani nepočítalo. Išlo o to, zorganizovať žilinskú posádku a mobilizovať ďalších ľudí spomedzi obyvateľstva. V spomienkach Dobrovodský uviedol:
29. 8. k večeru prišiel za mnou do kasární dr. Kubiš a ja som mu povedal, že Žilinu držať nebudem, pretože nemám k tomu rozkaz. Mám rozkaz Žilinu mobilizovať a evakuovať a s jednotkami ustúpim do priestoru Strečna, kde ma má podchytiť martinská posádka. Na prepravu členov ilegálneho národného výboru som im dal jedno väčšie vojenské motorové vozidlo, ktoré mal dr. Kubiš i s členmi k dispozícii a tí odišli skutočne bez mojej prítomnosti tuším do Martina a potom do Banskej Bystrice.
.
Žilinu Nemci obsadili 30. augusta 1944 večer
Dňa 30. augusta 1944 večer nemecké vojská Žilinu obsadili, čím sa skončili prvé dva dni ozbrojeného odporu slovenských vojakov. Žilina začala teda ako prvá v povstaní bojovať – už 29. 8. ráno, hoci Golian ho vyhlásil až o 20-tej hodine večer. V liste historikovi Dušanovi Halajovi člen ilegálneho národného výboru Vavro Ryšavý napísal:
Ak sa dá o niekom povedať, že bol hrdinom SNP, tak to bol bezosporu mjr. Jožko Dobrovodský, s ktorým sme urobili prvé rozhodnutie k SNP o 7,30 hod. ráno 29. augusta 1944, keď som mu odovzdal správu, že nemecké okupačné jednotky prekročili slovenské hranice.
.
Úryvky, kontext: Halaj: Príprava a prvé dni povstania v Žiline, Vojenská história, 1999; Vojenský historický ústav: Generálmajor in memoriam Jozef Dobrovodský; Jablonický: Povstanie bez legiend
