Roman Kebísek
Vývoj Kollára od nemeckej jednoty k slovanskej a Štúra od Slovanov k Rusom
Nemecké zjednocovanie podnietilo Kollára k idei slovanského. Štúr videl budúcnosť Slovanov v pripojení k Rusku.
(Texty, kontexty a metatexty) Zoznam autorových rubrík: ***HAMMEL_60._ROKOV***, ***KRASKO_A_GROEBLOVÁ***, ***FENOMÉN_TIMRAVA***, ***PRVÍ_ZAPISOVATELIA_ROZPRÁVOK***, UČITEĽ LÁNI - VÄZEŇ SVEDOMIA V 17. STOR., SLOVENSKÝ EXIL V 17. STOROČÍ, KOMPÁNKOVA KRÁSKA A POLOZVER, SLOVENSKO A HOLOKAUST, ***ŠTEFÁNIK_A_ŽENY***, IVANKOVEJ VIDENIE LÁSKY, SMRŤ BRATOV ŠULEKOVCOV V R. 1848/9, PRVENSTVO BÁSNIKA VOZÁRA, 1843, POÉZIA JANKA KRÁĽA, ***ŠTÚROVA_KONCEPCIA***, PROZAIČKA ZAYOVÁ Z UHROVCA, BÁSNIK FÁNDLY, BERNOLÁK PROTI BAJZOVI, SMRŤ KRMANA V ŽALÁRI R. 1740, MONUMENTÁLNE DIELO BELA, GNORIMEDNOPOLIPROSTATUS, 1728, KTO BOL JÁNOŠÍK, POÉZIA SLOVENSKÉHO BAROKA, PREŠOVSKÉ JATKY R. 1687, BAROKOVÝ PORTRÉTISTA KUPECKÝ, STARŠIA SLOVENSKÁ LITERATÚRA, RUSKÁ KULTÚRA, SVETOVÁ LITERATÚRA A UMENIE
Nemecké zjednocovanie podnietilo Kollára k idei slovanského. Štúr videl budúcnosť Slovanov v pripojení k Rusku.
Slovenský novinár Ľudovít Štúr bol od novembra 1847 poslancom uhorského snemu.
Nemec Hegel videl na vrchole vývoja ľudstva Germánov. Štúr si jeho názor upravil a nad Germánov postavil Slovanov. Prirovnal ich ku Kristovi a ich dejiny vysvetľoval aj pomocou fenoménu zakliatia v rozprávkach.
Štúr r. 1851 v utajovanom spise navrhol, aby sa Slovania usilovali pripojiť k Rusku. Zároveň chcel odísť do Srbska.
Podľa Štúra mať rodinu v ťažkej dobe znamená vystavovať ju riziku. Podľa Hurbana dáva rodina v ťažkej dobe človeku silu.
Rajská bola r. 1841 v Bratislave, kde sa stretla so Štúrom.
Myšlienky, ktoré ovplyvnili slovenský pohyb v 1. polovici 19. storočia, si slovenskí vzdelanci priniesli z Nemecka.
Štúr r. 1851 napísal, že ak sa proti Rakúskej monarchii obrátia v nej žijúce národy, zanikne. Stalo sa tak r. 1918.
Pred 1. sv. vojnou vydala Slovenka Turcerová v Paríži prvú monografiu o Štúrovi, ktorá vyšla ako samostatná knižka.
Adela Ostrolúcka bola pra-pra-pra-pra-pravnučka Juraja Radvanského, umučeného r. 1687 na Prešovských jatkách.
Po Ľudovítovi Štúrovi sa zachoval jediný fotografický portrét – pochádza pravdepodobne z roku 1849, keď mal 34 rokov.
Vzťah 25-ročného Štúra k 19-ročnej Pospíšilovej trval od septembra 1840 do februára 1841.
Štúr žiadal r. 1842 o povolenie vydávať noviny v češtine. Nedostal ho, tak si podal žiadosť na noviny v slovenčine.