Udalosti posledných týždňov sa nedajú nazvať inak, než desivé. Ďalšie kolo lockdownu a čoraz zhoršujúcej sa pandemickej situácie, doťahovačky vaxerov a antivaxerov, nezmyselné politické preteky a nesmieme zabudnúť na urážajúce komentáre na sociálnych sieťach. Ruku hore ten, kto si pri nich aspoň raz nepovedal - v tejto krajine nikdy nebude dobre, kým tu žijú takíto ľudia.
Pred pár dňami som bola na rýchlom nákupe. V rukách som mala asi päť vecí, keď ma oslovil starší dedko. ,,Dobrý deň, prepáčte, prepáčte... môžem sa vás niečo opýtať?'' ozval sa jemnejším hláskom a ja som samozrejme napriek všetkému zastavila a odpovedala kladne. ,,Nechcem vás vyrušovať, ale prosím vás, nepovedali by ste mi dokedy má platnosť táto morcadella?'' opýtal sa ukazujúc mi vrch plechovky. ,,Ja totiž dobre nevidím, nemám so sebou okuliare a nechcem kúpiť zle,'' dodal.
Nepohla som sa síce ja, no niečo sa pohlo vo mne. Odpovedala som mu a dedko pomaličky pokračoval vo svojej ceste druhou uličkou. Keď som zaplatila nákup, zbadala som, že dedko je ešte pri okne, prekladá si nákup. ,,Ešte raz vám pekne ďakujem,'' povedal mi s úsmevom - čo som dedukovala podľa jeho očí. Jemné vrásky okolo nich sa nazbierali a v jeho očiach bolo toľko pokory, ako som už dávno nevidela. Závidela som mu to dobro, tú vďaku. ,,Ja ďakujem,'' odpovedala som pohotovo, aj keď som si úprimne nebola istá za čo. Jednoducho, tak som to v ten moment cítila.
Až teraz, posledné dni, si uvedomujem za čo som sa skutočne poďakovala. Vedela som, že tých pár sekúnd je v mojom živote dôležitých. Možno na ne o desať rokov zabudnem, no s istotou nezabudnem, k čomu viedli. Treba odísť, a tak odchádzam. Nie do Ameriky, ani na exotickú dovolenku. To by zmenilo len stabilitu môjho bankového účtu.
Odchádzam od ega, od minulosti, od frustrácie, od stigmy, že čakanie pri pokladni v obchode, ktoré trvá viac než tri minúty, musí sprevádzať nervózne klopkanie nohou a prevrácanie očami. Dnešný svet je skutočne desivým miestom a my sa aj tak desíme sami. Pretekáme sa v načítanej odbornosti, urážkach, kritike, názoroch, ktoré prezentujeme ako pravdu.
Mali by ste odísť aj vy. Verím, že sami viete od čoho. Najlepšie by bolo, ak by ste tak urobili hneď teraz. Tam niekde medzi regálmi je totiž dedko, ktorý potrebuje pomôcť. A kvôli tomu, že utekáte k tej pokladni, o ktorej si myslíte, že je tou najlepšou-najrýchlejšou, si ho nemusíte všimnúť.
