Beh oslobodenia Lietavskej Lúčky 2026
Sobota 9. mája 2026. Tretí ročník podujatia. A opäť vyššie zdvihnutá laťka kvality: 124 bežcov v hlavnej kategórii.
Bežali sa detské kategórie a to na vzdialenosti 1200m. Hlavná kategória mala trať s dĺžkou 10km. Štart bol presne o 9: 30min. A v tomto čase si bežecky užívali svoje, možno aj prvé, odbehnuté metre najmladší.
Pred bežeckou aktivitou sa o 9:00hod. pod taktovkou starostu Jána Čerňana kládli vence padlým vojakom pri oslobodení obce.
S Martinom sme dorazili na podujatie s časovým sklzom z dôvodu meškania vlaku. Pri prezentácii nám organizátor zabezpečil prebranie štartových balíčkov, my sme sa stihli preobliecť, trochu sa rozklusať, tiež sa pozdraviť s niekoľkými bežeckými priateľmi a o 9: 30min sme boli pripravený na štarte.
Celkovým víťazom sa po tretíkrát stal Tomáš Michalec v traťovom rekorde 33min.14sec., svoj vlastný traťový rekord z minulého roka vylepšil o 26 sekúnd. Medzi ženami zvíťazila Katarína Bačíková s časom 39min.34sec., tesne za ňou o 11 sekúnd dobehla druhá Mariana Bodyová.
Svoju tretiu účasť na tomto podujatia som si užil aj ja s Martinom, teda zdravotne znevýhodnená dvojica, konkrétne nevidiaci Pavol Kéri s vodičom Martinom Petreje. A zvládli sme to za pekných 51min.06sec.
Štart bol ako vždy, trochu pomalší, no keď sa bežecké pole preriedilo, nastavili sme si aj my s Maťom svoje tempo a začali odkrajovať z plánovanej méty. Asi po pol kilometri sme odbočili doprava, potom dvesto metrov rovno a opäť doprava, potom na dosť nerovnú asfaltovú cestu, po nej opäť hladká asfaltka a postupne sme sa blížili k železničnému priecestiu, z neho vďačné klesanie. Opäť sa terén zrovnal a popri cintoríne a neskôr aj kravkách pasúcich sa na lúke, sme už mali za sebou 4km. To už oproti nám bežal ten najrýchlejší. No na nás čakal nerovný kamenistý terén, ktorý má takmer 2 km. Trochu nás to spomalilo, no bojovali sme. Po 5 km sme sa napili a opäť „horsa do boja“. Trasu sme už mali prečítanú, tak sme to rozbehli. Po 7 km bolo trochu cítiť predošlé kilometre, predsa len 5kové tempo bolo dynamické. Pred železničným priecestím som si aj zavzdychal, stúpanie dalo zabrať. Po prebehnutí to už išlo len dole, no bolo treba vydržať. Trochu začalo pripekať aj slniečko, húževnato sme makali ďalej. Maťo mi hovorí: „Pali, už vidím cieľ, vydrž, už len 600m“. Skúsili sme dať do toho záveru všetko a vyšiel nám spomínaný fantastický výkon. V cieli medaila na krk, gratulácie, neskôr sme si sadli k stolu a po gratuláciách od nás, ale aj nám, sme si pochutili na horúcom gulášiku a chutnej kofole. Urobili sme si nejaké fotografie, napr. so ženskou víťazkou Katarínkou, Peťom Henrichom, ale aj s mnohými ďalšími. Počas občerstvenia sa navôkol rozliehali zvuky sirén polície, sanitiek, ale aj požiarnikov, to mali najmenší možnosť spoznať z blízka techniku záchranných zložiek . Na podujatí bolo množstvo stánkov s rôznym sortimentom, napr. športového oblečenia a obuvi. Bola tu tiež možnosť prezrieť si staroveké strelné zbrane, či zúčastniť sa krátkeho kurzu prvej pomoci.
Nasledovalo vyhlásenie výsledkov, odmenili aj nás krásnym pohárom ceny fairplay. Samozrejme srdečne gratulujem všetkým zúčastneným od najmenších, pretože každý jeden vyšiel zo svojho komfortu a urobil niečo pre seba, aj sa zúčastnil pekného podujatia a zvýšil jeho atraktivitu.
Srdečne ďakujeme celému organizačnému tímu počnúc Miroslavom Ščibranom, bezpochyby starostovi obce Jánovi Čerňanovi a všetkým, ktorí priložili ruku a zorganizovali krásne podujatie. Obrovská vďaka tebe Martin, pretože aj keď boli momenty a ťažšie okamihy, zvládli sme to krásne a v zdraví a bezpečí si ma doviedol do cieľa.
