reklama

Moje naj

Bol september a ja som, ako už veľakrát, cestoval vlakom za mojou priateľkou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Roštek

Bol september a ja som, ako už veľakrát, cestoval vlakom za mojou priateľkou. Sedím si tak v reštauračnom vozni a popri vychutnávaní si kávičky, čítal som aj knižku v Braillovom písme.

V Kraľovanoch nastúpil pán sprievodca, ktorý sa len premiestňoval do Žiliny, tam mal nasadnúť na iný vlak a začať svoju prácu. Už sme párkrát spolu cestovali a dali sme sa do reči, trochu povtipkovali.

Pán sprievodca kráčal rovno k barovému pultu a hovorí: "Roštek... a poprosím kávičku".

Prisadol si ku mne a ja sa po pozdravení hneď pýtam: „Prosím Vás, počul som, že hovoríte pani za pultom, že chcete rožtek, aký mi doporučujete? Kávičku som už dopil, tak si chcem niečo zobnúť.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pán sprievodca sa na chvíľu odmlčal a potom hovorí:

„Roštek...

...roštek...

... aaale... ja som Roštek.“  A spolu sme sa dali do smiechu.

Pán sprievodca najprv telefonoval a dotyčnému sa predstavil. Potom si pýtal kávičku. No nevidiacemu Paľkovi nedošlo, že pán sprievodca sa volá Roštek.

Biela palica 1

Po chutnom a poriadne sýtom obede sme sa s priateľkou a našim štvornohým miláčikom Brawnom vybrali na prechádzku na okolité kopce. Bolo krásne slnečné  počasie a jeseň hrala všetkými možnými farbami. Prvý kopec pred nami bol spočiatku len mierny, neskôr bol stále strmší a strmší. Hore bola maringotka a štekot ovčiarskeho psa už zďaleka prezrádzal aj prítomnosť oviec. S Katkou sme sa pár desiatok metrov vrátili, odbočili doľava a popri hlohoch a  tŕpkach sme kráčali na ďalší kopček. Po určitom čase sme sa rozhodli urobiť si krátku prestávku. Katka, sediac na vetrovke, po chvíli zistila, že stratila čelenku. Nešlo mi to do hlavy, keďže ja mám vždy všetko po ruke vo vreckách. Pre istotu som vložil ruku do jedného a potom do druhého vrecka a zistil som, že čipová karta na autobus vo vrecku nie je. Aj keď som nevidiaci a priateľka vidí zhruba na 15 percent, s nádejou sme sa vrátili po tej istej trase späť. No ani po karte, ani po čelenke ani stopy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vrátili sme sa domov, dali si s rodičmi kávičku so zákuskom a po rozhovore, čo sa nám stalo, otec zahlásil, že tie veci musíme nájsť. Tak sme šli.

Až po miesto, kde Katka sedela na vetrovke, nič. Keďže priateľka robila počas prechádzky aj fotky, s otcom pozreli pre istotu aj do mobilu. Na jednej z fotiek som stál ja s naším havinom a vedľa nás bielo-červený stĺpik. Otec si všimol, že sme to museli byť oveľa ďalej, lebo ten stĺpik je vraj od nás vzdialený asi 100 metrov. Na fotke mohol byť priblížený, a tak sa javil oveľa bližšie. My dvaja s Katkou sme si však vôbec neboli vedomí, že by sme nejaký podobný stĺpik boli cestou míňali. Po nejakom čase sme to vzdali, no otcovi stále nešiel do hlavy ten stĺpik vedľa mňa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vrátili sme sa a po večeri sme si sadli k telke, popri tom Katka ukazovala mamine nafotené snímky. Samozrejme, debatili sme aj o stratených veciach. Otcovi stále behal po rozume  ten záhadný stĺpik. Zrazu mama skríkne: „Aký stĺpik! Veď je to Paľova palica.“ Takže občas sa dá zmýliť aj biela palica s geografickým stĺpikom.

Každopádne o dobrú náladu bolo postarané, aj keď sa veci nenašli.

PS: Na druhý deň sme šli domov a len len sme stihli autobus. Nastúpil som doň bez respirátora, no hovorím pánovi vodičovi, že hneď ako si sadneme, si ho nasadím. Tak aj bolo.  A tu zrazu z vrecka, v ktorom som mal respirátor, ťahám aj spomínanú stratenú dopravnú kartu. Háčik bol v tom, že som si ju nechal vo vrecku inej bundy. Katkina čelenka sa, žiaľ, nenašla.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Biela palica 2

Začiatkom februára som si na lekársky poukaz objednal v „Zdravíčku“ bielu palicu. V minulosti palica prišla do dvoch, troch dní, no tentokrát sa to poriadne predĺžilo, lebo palica došla až koncom apríla. No nie to je pointou, ale jej vyzdvihnutie zo spomínanej výdajne.

Zdravíčko je predajňa so zdravotnými pomôckami. Nachádza sa v novo zrekonštruovanom obchodnom dome, bývalom Dome služieb. Nevedel som presne, v ktorej časti obchodného domu predajňu otvorili, tak som sa bol opýtať u kamošky, ktorá má obchodík zhruba 150 metrov oproti obchodnému domu. Povedala mi, že je to presne na mieste, kde bol v minulosti obchodík s elektronikou. Ten som si dobre pamätal, takže posmelený touto informáciou som tam vyrazil.

Len čo som stlačil kľučku, hneď po pár krokoch ma oslovil milý ženský hlas a pani sa mi predstavila. Trochu ma to zaskočilo, lebo aj keď som tam bol len druhýkrát, nikdy sa mi pani nepredstavovala. Pýtala sa ma, či niečo vidím, ja že nič. Pochválila ma, že som veľmi šikovný. Potom sa ma ešte pýtala, či chodím po meste sám a tak ďalej. Napokon mi vraví: „Nech sa páči, posaďte sa“. Zdalo sa mi to ešte čudnejšie, v miestnosti bolo príjemne a ticho, myslel som si, že som asi zablúdil do nejakej novej kaviarničky. Na jazyku som už mal otázku, či mi môžu urobiť kávičku, no pani sediaca oproti mne zrazu povedala: „Tak prejdeme k veci, pán Oško.“

.....?????

„Ale ja nie som pán Oško“, hovorím.  „Aaa toto asi nebude kaviarnička a už vôbec nie zdravotnícke pomôcky:)“

Ona hovorí, že nie, toto je poisťovňa. Samozrejme vysvetlili sme si to. Pani čakala na klienta, čistou náhodou tiež zdravotne postihnutého, či zrakovo, to som sa nedozvedel. Spolu aj s jej ďalšou kolegyňou sme sa zasmiali, zaželali si ešte pekný deň a pani ma vyprevadila von, zhruba 5 metrov doprava k tým správnym dverám.

Vtipné zážitky zo života sú jednoducho tie najlepšie.

Pavol Kéri

Pavol Kéri

Bloger 
  • Počet článkov:  69
  •  | 
  • Páči sa:  109x

Som nevidiaci športovec. Mám rád život, mám rád ľudí a v rámci svojich možností sa snažím žiť naplno. P.S.: Veľmi rád pečiem bábovky Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu