Valencia trip 2025
Úprimne, ani neviem ako začať opisovať tento krásny zážitkovo aktívny výlet, no skúsim to úplne spontánne, tak, ako to prišlo.
Priateľka Katka ma raz zoznámila so svojim kolegom, tiež bežcom. Takže samozrejme, že sme spolu dali aj pohodový bežecký tréning, počas ktorého sme podebatovali o všeličom. Padla aj téma rôznych bežeckých podujatí. A tam sa to nejak začalo. Juraj mi dal do pozornosti o.i. polmaratón vo Valencii, ktorý sa koná koncom októbra. Mňa to úplne nadchlo, no bol som mesiac po návrate z Araratu, kde bolo fantasticky, no „finančne vyčerpávajúco“. Aj napriek Jurajovej ponuke, ktorá bola do určitej sumy kompenzovaná, tiež po zvážení ďalších okolností, som sa tohto polmaratónu vzdal.
Bola asi polovica októbra, keď mi Katka oznámila, že posledný októbrový víkend ideme spolu s Jurajom a ďalšími bežcami do Valencie. Najprv som nechápal, no po vysvetlení celej situácie som sa začal tešiť naplno. Treba povedať, že doslovne tu platí, že ja som k tomuto polmaratónu prišiel ako slepé kura k zrnu.
A tak sa výlet do Valencie stal realitou.
Keďže bolo pre mňa a ďalších bežcov zariadené množstvo vecí (od kávy, čaju a vody z automatu
v hoteli , každé ráno dve trojdecové vody v chladničke, odvoz busom na štart a tiež späť), nemuseli
sme takmer nič vybavovať. Akurát deň pred podujatím sme skočili na Expo, kde sme si prevzali
štartové balíčky s číslami, tričká a to bolo všetko. Expo obrovské s množstvom stánkov ponúkajúcich
rôzne športové potreby, doplnky, gély, ale napríklad aj okuliare, v ktorých sú zabudované
reproduktory a ovládate to cez mobil.
A začal deň preteku. Po skorých raňajkách sme prešli na zastávku, na ktorej sme nasadli na bus a odviezli sa do kotla podujatia. Zhromažďovali sa tam už tisícky bežcov. Počasie bolo konečne po predošlých horúcich dňoch chladnejšie, bolo zamračené, no nepršalo. Na mieste sme sa upravovali, prišpendlili štartovné čísla, trochu ešte doplnili tekutiny, taktiež sa trochu prebehli, no nakoľko bolo všade obrovské množstvo bežcov, tak len tak mini.
Keďže je to mega podujatie, s mega účasťou, boli sme delený do koridorov, ktoré organizátori
odštartúvali postupne.
Prví vyštartovali presne o 8hodine 25minúte. My s Jurajom sme štartovali v 7 vlne, takže to vyšlo na 9: 01.
Najrýchlejší bol Etiópčan Yomif Kejelcha s výkonom 58: 02sec.
Medzi ženami dobehla ako prvá Agnes Jebet Ngetich 1: 03: 08sec.
Najrýchlejší slovák peter Ďurec a jeho najlepší výkon 1: 02: 58sec.
Zo Slovenských vytrvalkýň to najlepšie zvládla Monika Dolinajová s výkonom 1: 27: 26sec.
Športovci so zdravotnými obmädzeniami mali tiež veľké zastúpenie, zo Slovenska teda ja, nevidiaci
Pavol Kéri s vodičom Jurajom Ždinakom. Náš čas v pohodovom tempe bol 1: 59: 28.
Mimochodom, bežcov zo Slovenska sa tam zúčastnilo cez 100.
Ako som už písal, počasie, resp. teplota sa umúdrila už v sobotu večer, v nedeľu ráno bolo tiež super, takže štart v pohodičke. Nechali sme zapálených bežcov bežať, po chvíli sme odštartovali aj my. Všade tisícky bežcov, no verili sme, že sa to časom pretrhá. Vo Valencii sú široké cesty, samozrejme sa nájdu aj užšie a tam sa to vždy spomalilo. Zhruba na 5 km začal padať dážď, čo bolo príjemné osvieženie.
Polmaratónsku métu sme skracovali podľa možností a schopností, no množstvo bežcov udávalo
tempo aj nám. Kde sa dalo, tam Juraj našiel uličku a hneď sme zrýchlili.
Počas celej doby, s jednou malou prestávkou, pršal drobný, občas aj celkom hustý dážď. Keď sme boli na desiatom kilometri, Juraj mi hovorí, že nejaké dve minúty po dvoch hodinách dobehneme do cieľa. Hovorím mu, že by sme druhú polovicu mohli dať rýchlejšie. Juraj prikývol a makali sme ako nám situácia dovolila. Zakopnutia, zašliapnutia, lakťovky, či rýchlo doľava dva kroky, brzdíme, ale občas aj dupeme čo to dá, to bolo v tom dave takmer stále. Hustý dážď spôsobil, že sme boli už úplne mokrý.
S približujúcim sa cieľom mnohí už aj kráčali. A cesty, ako keby úmyselne, boli často priúzke
a obiehanie bolo čoraz zložitejšie. Juraj mi opísal dokonca aj kuriozitku: asi 60ročná dcéra sa
rozhodla, že prevedie svoju minimálne 80ročnú mamu cez cestu, čo bolo v tom hustom bežeckom
toku poriadne riskantné. Ako sme bežali a mokli, z pravej tenisky sa mi začala vysúvať vložka, no veril
som, že to dobehneme bez zapodievania sa s výstelkovou vložkou. Počas preteku
hrali popri trati rôzne skupiny, speváci, či hudba z reproduktorov. A že ich bolo poriadne, svedčí aj číslo 63. Po informácii od Juraja, že do cieľa máme necelý kilometer som sa aj potešil
a aj trochu zrýchlil, no nebol som jediný a koridor do cieľa úzky, nám nedovolil dať tempo aké by sme
chceli. A teda s rešpektom sme dali polmaratón pod dve hodinky.
V cieli nám po niekoľkých desiatkach metroch zavesili na krk krásne medaile. Nafasovali sme ešte
papierové tašky a v určitých niekoľkometrových intervaloch nám do nich stále organizátori niečo
prihodili. Koridor to bol dlhý, predsa len 27 tisíc bežcov sa musí niekde vmestiť.
Jarka, ktorá bežala svoj prvý polmaratón, to dala o minútku lepšie od nás. Janka pre zmenu dobehla niekoľko minút po nás.
Po zgrupení sa všetkých našich, sme sa busom odviezli do hotela a po teplej sprche sme sa hriali ešte pod teplou dekou.
Valenciu sme si užili do sýtosti, či už prechádzkami, návštevami múzeí, ochutnanie rôznych jedál,
kávičky, zmrzliny, či pivka a mnoho iného. Tiež sme si užili more a deň pred podujatím sme si aj super
zaplávali a oddýchli. Využili sme aj miestnu hromadnú dopravu, ktorá chodila celkom často, hlasové
oznamovanie zastávok nebolo žiadnou výnimkou, takže „proxima parada“ nasleduje zastávka mám
poriadne napočúvané. Môžem povedať, že Valencia je krásne turistické teplé mesto aj na
konci októbra, s množstvom ľudí v uliciach a to aj po 22 hodine. Obrovské množstvo kaviarničiek,
reštaurácii, obchodíkov s rôznym tovarom, kluby z energickou hudbou, výstavami, detské ihriská,
tiež precízne urobené cesty, chodníky pre chodcov, cyklistov, množstvo zelene, vtáctva a stále
krásnych vôní. Takto som vnímal Valenciu ja.
A čo sa športovania týka, obrovská gratulácia všetkým, padali krásne výkony a prepisovali sa nové čísla.
Samozrejme veľká vďaka organizátorom. Zorganizovať takéto obrovské podujatie si vyžaduje
obrovské množstvo času, šikovných ľudí a bezpochyby financií.
Obrovská vďaka tebe Juraj, za bezpečný dobeh do cieľa. A naozaj veľká vďaka za sponzoring počas tohto celého tripu.
Taktiež tebe vďaka, Katarínka moja, za to, že ma pri týchto mojich aktivitkách podporuješ a tešíš sa so mnou.
