Naposledy sa mi to nepodarilo. Bola som podpísať zrušenie odvolania a priznať si chybu, ktorú som urobila. Musím za ňu zaplatiť. Škoda, že na daňovom úrade nefungujú monitorované linky. Zlepšilo by to komunikáciu. Myslím si. Ale zase by to išlo len z vrecka daňových poplatníkov. Aj z môjho. Nebudem dráždiť hada bosou nohou. Posledné istoty, ktoré nám naša vláda pripravila nám už aj tak siahnu hlboko do vrecka.
Hovorí sa, že čert nikdy nespí. Je to pravda. Z daňového úradu ma kontaktovali dva krát. Najskôr v sobotu a o dva dni neskôr, v štátny sviatok. Doteraz som bola na tom, že cez víkendy a štátne sviatky pracuje len súkromný sektor. Mýliť sa je ľudské. Prečo o mňa daňový úrad prejavil taký záujem? Daňové priznanie za prvý štvrťrok som podala na starom tlačive. Aj počítač je stroj omylný, niektoré aktualizácie neprechádzajú tak hladko, ako som si myslela, treba to opraviť. Čo najskôr. V pondelok som daňový úrad nenavštívila. V utorok bol štátny sviatok a moja ekonómka si s asi polovicou Slovenska predĺžila víkend. Ticho som jej závidela. Neotravovala som. Streda je tiež deň. Luxus v podaní predĺženého víkendu si nemôžem dovoliť, o to viac sa teším na štátny sviatok, ktorý nevychádza na sobotu alebo nedeľu. Sviatok práce sme tento rok svätili v utorok. Čo viac som si mohla priať. Na daňovom úrade sa štátny sviatok svätil príznačne. Prácou. Informovali ma o tom o pol deviatej ráno. Na telefonickú výzvu som nereagovala, posielajú mi ju písomne. Pracovné povinnosti si na daňovom úrade plnia naozaj poctivo. Víkendy a štátne sviatky nie sú výnimkou. Škoda, že o tom neinformujú nás, daňových poplatníkov. Nevedomosť neospravedlňuje. Mala som byť rýchlejšia. Daňový úrad má na vyjadrenie sa čas neobmedzený, občan pracujúci musí reagovať ihneď. Človek sa učí na vlastných chybách.
Výzvu prežijem. Opravené daňové priznanie som daňovému úradu doručila hneď v stredu. Na výzvu v písomnej podobe som nečakala. Prišla až o dva týždne. Do vlastných rúk. To bol ten príjemnejší papier, ktorý mi z daňového úradu poslali. Potešil ma aj pokutou. Za to, že som daňové priznanie nepodala v termíne. Mohla som sa odvolať, tak som sa odvolala. Odvolanie im prišlo. Volali mi. Opäť. Mám ho prísť stiahnuť, lebo mi aj tak nepomôže. Daňové priznanie som podala na starom tlačive, to ako keby som ho nepodala vôbec. Berú do úvahy len to opravené. Moja smola. Keby som sa riadila pokynmi ich zamestnankyne, mohla som sa tomu vyhnúť. Rada by som si pokyny daňovej pracovníčky opäť vypočula. Keby na daňovom úrade bola monitorovaná linka. Neostáva mi nič iné, len pokutu uhradiť. Mám šťastie. Uhradím najnižšiu sumu, ktorou daňový úrad svojich poplatníkov pokutuje. Jednému celkom dobre nerozumiem. Prečo dostanem možnosť odvolať sa, keď je už dopredu jasné, že mi to nepomôže?
