Vianočná ne(obyčaj)
Už vyše dvoch mesiacov tu máme Vianoce!
A ešte sa ani len nič neligoce...
Ani len náznak ticha, či potrebného pokoja,
žiadne stíšenie a nijaká pokora...
Všetci len stresujú, čo to budú len za chudobné sviatky!
A čo by ste chceli ľudia, ved ste mali tanečné piatky!
Zhánať darčeky by trebalo, aby sa aj tým našim do rúk niečo dostalo.
Ja však matériu nechcem, tú si kúpi každý, ja chcem darovať niečo, čo bude v srdci navždy!
Čakám na dieťa. Požehnaný čas mi klope na dvere.
Snáď mi prinesie nádej, ktorá bude ukrytá vo viere.
Nie, nie sú to sviatky radosti a kľudu.
Namiesto nich, ľudia majú nudu.
Pozerajú rozprávky, ako Mrázik s Nástenkou sa stretli,
ako sa jej a Ivanove cesty pretli.
Zbytočný zhon bráni nášmu domu naplniť sa túžbou po láske,
a tak potom stojíme pri stromčeku v prestrojení anjela, či inej bezduchej maske.
Salonky a medovníčky tisnú sa nám do brucha,
nemyslíme na vnútro, na naplnenie nášho ducha.
Stresujeme, hádame sa a večeriame rýchlosťou blesku,
nahádžeme do seba kapustnicu a nejakú tú morskú tresku.
Vy jete kapra? My už nie...
Pišta Lakatoš nám ho zobral do reklamy a teraz volá nie jednému, ale dvom "kaporom".
Odkedy odišiel k funfonistom stal sa netvorom (a to len nedávno si plával v rybníku pre naším dvorom).
A je tu štedrý deň a my znova sedíme za počítačom a úpenlivo hľadáme nové priania.
Nalinkujeme google, a dáme sa do pátrania...
Ale nakoniec vždy zistíme, že žiadna inovácia neprišla.
A tak si želáme šťastné a veselé, aby vás zubatá aj ďalší rok obišla.
Zapáľme srdcia, zhasnime bolesť, obnovme radosť...
A láske? Tej učiňme počas týchto sviatkov zadosť ...
