reklama

Na Slovensku nemáme more? Omyl.

Dobre, trochu preháňam. Ale faktom je, že na našom území môžeme navštíviť jazero, ktoré nesie honosný názov Morské oko.

Na Slovensku nemáme more? Omyl.
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V objatí mohutných bukov leží tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku, ktoré vzniklo doznievaním sopečnej činnosti vo Vihorlatských vrchoch. Vtedy došlo k zosuvu svahu z pohoria, vytvorila sa prirodzená bariéra a zahradené miesto vyplnila voda. Tvárme sa, že morská. K jazeru Morské oko vedú dve hlavné trasy z obcí Remetské Hámre alebo Zemplínske Hámre, ktoré sa nachádzajú na jeho protiľahlých stranách.

O obci Zemplínske Hámre som písala v uvedenom článku:

My sme si znovu vybrali trasu, ktorá začína v obci Zemplínske Hámre. Dedinka je našou rodnou hrudou, preto sme vďační, že takéto výlety nemusíme plánovať vopred. Doobeda sme počkali, kým sa ustáli dážď a mračná rozplynú. Akonáhle sa toto udialo, už sme mali v batohu vodu a sústo na cestu. Východiskovým miestom je kameňolom, pri ktorom sa nachádza turistické informačné centrum a zastavenia Hámorského náučného chodníka, ktorý Vás vedie niekdajšou baníckou históriou v tejto oblasti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Svieži vzduch po daždi je oslobudzujúci, očisťujúci. Všade rozvoniavajú machy, dreviny - najmä ihličnany, sem-tam na Vás kvapne dažďová kvapka z lístia, ktoré pohýňa vietor. Blato je verným spoločníkom, okrášľuje naše topánky. V hustom lese sa dostane miesta aj slnečným lúčom, a táto konštalácia elementov ženie naše nohy vpred. Budeme sa tešiť vôni Morského oka a vystúpime aj na neďaleký čertov kopec Sninský kameň.

Ráčte vstúpiť do tajomstva Vihorlatských vrchov.
Ráčte vstúpiť do tajomstva Vihorlatských vrchov.  (zdroj: dk)

Lavočka toňenka, voda studeneňka.
Lavočka toňenka, voda studeneňka.  (zdroj: dk)

Mláďa salamandry škvrnitej nám potvrdilo, že postupujeme správne po žltej turistickej značke.
Mláďa salamandry škvrnitej nám potvrdilo, že postupujeme správne po žltej turistickej značke.  (zdroj: dk)

Lesnou cestou naberáme výškové metre a dostávame sa k skalnému útvaru Janíčkova skalka, pri ktorej tečie potôčik. Nachádza sa tu skalná diera - jaskyňa o rozmere približne 40x60cm s dĺžkou cez dva metre. Je to miesto nášho klasického prvého občerstvovacieho zastavenia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Janíčkova skalka. Zelená je po daždi ešte zelenšia.
Janíčkova skalka. Zelená je po daždi ešte zelenšia.  (zdroj: dk)

Telekia ozdobná - symbol CHKO Vihorlat.
Telekia ozdobná - symbol CHKO Vihorlat.  (zdroj: dk)

Telekia ozdobná nás sprevádza od Janíčkovej skalky až k rázcestiu Tri tably. Táto cesta je veľmi fotogenická a presne v tejto lokalite sme v zime rozpoznali aj čerstvé stopy vlka. Tri tably je najvyššie položené turisticky prístupné sedlo vo Vihorlatských vrchoch. Stretávajú sa tu chodníky zo smerov Motrogoň, Sninský kameň, Morské oko a iné. Celý tento vymedzený priestor, ktorým kráčame, patrí do územia Vihorlatského pralesu. Bukové pralesy Karpát v CHKO Vihorlat boli v roku 2007 zapísané do svetového dedičstva UNESCO. V celosvetovom kontexte sú pralesy vo východnej časti krajiny našou pýchou. Jedinečnú hodnotu tvoria stále prebiehajúce ekologické a biologické procesy a andosolové pôdy Vihorlatu (andosol je pôda s vysokou priepustnosťou, dobrou štruktúrou a plodnosťou, vyskytuje sa na sopečnom teréne). Buk lesný si zaslúži osobitú pozornosť pri zápise do UNESCO. Buk je najrozširenejšou drevinou na Slovensku, jeho dominancia sa prelína do jeho obrovskej vitality a v tejto oblasti vytvára unikátnu reťaz, ktorá poskytuje prirodzené útočisko pre viac než 10 000 živočíchov, húb a rastlín. Viac o tejto problematike sa dočítate na stránke: http://nppoloniny.sopsr.sk/unesco-karpatske-bukove-pralesy/.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Stromy, živé ruky, nohy zeme.
Stromy, živé ruky, nohy zeme.  (zdroj: dk)

Spleť. Na tomto území sa nachádzajú viac než 240 ročné buky.
Spleť. Na tomto území sa nachádzajú viac než 240 ročné buky.  (zdroj: dk)

A už konečne zavítavame k jazeru, ktoré si spomína na vulkanickú aktivitu v tomto pohorí. Turistov láka nie len svojím pomenovaním, ale hlavne krásou a krištáľovo čistou vodou. Národná prírodná rezervácia Morské oko bola vyhlásená na ochranu biologických hodnôt jazera. Platí tu najvyšší piaty stupeň ochrany. Brehy jazera sú skalnaté a príkre, zo strany kaštielika je prístup voľnejší. Morské oko je celoročne zásobované čistou vodou z bystrín, ktorá sa hromadí v hlbokej jazernej panve. Jazero je prístupné v každom ročnom období a eventuálne môžete prejsť celý okruh.

Viac o geologickej stavbe, faune a flóre sa dočítate na stránke: https://morskeoko.webnode.sk/morske-oko/

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aha, ako pozerá.
Aha, ako pozerá.  (zdroj: dk)

Nešahat pouze koukat.
Nešahat pouze koukat. (zdroj: dk)

Morské oko oblapené a ochránené. Pohľad zo Sninského kameňa (1006 m n. m.)
Morské oko oblapené a ochránené. Pohľad zo Sninského kameňa (1006 m n. m.)  (zdroj: dk)

Skalný útvar Sninský kameň sa skladá z dvoch samostaných brál, Veľký Sninský kameň a Malý Sninský kameň. Zatiaľ čo na Malom Sninskom kameni si užívate výhľad na slovensko-poľsko-ukrajinské trojhraničie, vyhasnutú sopku Vihorlat a spomínané jazero Morské oko, z Veľkého Sninského kameňa sa za priaznivého počasia objavia aj Vysoké Tatry. Kolmé steny skál siahajú do výšky 20 metrov, preto ide o statného jedinca z čeľade kameňovité. Niet divu, že toto miesto je opradené legendami, prečítajte si jednu z nich od Alexandra Duchnoviča z roku 1848:

“Na samom vrchole Vihorlatu je veľký viac, ako 100 siah dlhý a tak isto široký kameň – skala, taký ako stôl stojací, ktorého až od samého Debrecína vidieť bez potreby ďalekohľada. Kameň tento zve sa Sninským kameňom a o ňom nasledujúca povesť sa hovorí. V dávny vek sa čert pohneval na ľud Krajňanský (oblasť v okolí Sniny), pretože cerkvi budovali a kríže stavali namiesto toho aby jemu slúžili. Preto chcel celu Krajňu potrestať – vzal z mora preveľiký kameň i nim chcel celú zem zadusiť a ľud tunajší pobyť. No keď však nešťastný čert nad horou bol, zakikiríkal kohút. Na ten hlas čert sa nastrašil, pustil kameň na zem, ktorý pretože veľmi ťažký bol, zapichol sa do zeme tak, že iba vrch mu vidno. I tento kameň dodnes, ako symbol diablov stojí vo Vihorlate.“

Schody vedúce na skalné bralo.
Schody vedúce na skalné bralo. (zdroj: dk)

Čertova skala s krížom. Hotový oxymoron.
Čertova skala s krížom. Hotový oxymoron.  (zdroj: dk)

Aj jedna malá čertica zapózovala.
Aj jedna malá čertica zapózovala.  (zdroj: dk)

Morské oko z Malého Sninského kameňa. Iný uhol.
Morské oko z Malého Sninského kameňa. Iný uhol.  (zdroj: dk)

Zmysel pre detail.
Zmysel pre detail.  (zdroj: dk)

Chyť si ma a privoňaj.
Chyť si ma a privoňaj.  (zdroj: dk)

Daždivo. Slnečno. Čas na vyparovanie.
Daždivo. Slnečno. Čas na vyparovanie.  (zdroj: dk)

Vihorlatská džungľa sa s Vami lúči a bude sa tešiť Vašej návšteve. Nie každý môže povedať, že navštívil slovenské more.
Vihorlatská džungľa sa s Vami lúči a bude sa tešiť Vašej návšteve. Nie každý môže povedať, že navštívil slovenské more.  (zdroj: dk)
Dominika Kislíková

Dominika Kislíková

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  60x

Kúsok po kúsku skladám mozaiku navštívených miest. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu