Jim a Hilda – roztomilýstarší manželský párik – žije v peknom domčeku na samote malebnéhoanglického vidieka. Jim, aktívny penzista, sa zaujíma o politiku, zatiaľčo jeho manželka Hilda sa stará hlavne o domácnosť a o akútnejhrozbe vojny, o ktorej sa denne hovorí v rádiu, nechce spočiatku ničpočuť.
Jim preto vezmecelú vec do svojich rúk a začne sa pripravovať na hroziaci atómový útok zostrany Sovietskeho zväzu. Riadi sa pri tom vládnou brožúrkou Protect and Survive, v ktorej jepodrobne popísaný postup zariadenia protiatómového úkrytu vo vlastnom domea obsahuje zoznamy potrebných predmetov na prežitie nukleárneho výbuchu. Hildinnajväčší problém je, že pri tom všetkom vzniká v dome neporiadoka špina. Tri minúty pred útokom prichádza posledná správa z rádiaa po nej nasleduje už len ticho.
Jim a Hildaútok prežijú, ale stále nechápu, v akej situácii sa ocitli. Hilda sa snažíupratať spálené a sčernalé zvyšky zariadenia domu a Jim sa pri šálkečaju uisťuje, že pomoc už je určite nablízku. Čas však ubieha, vodya stravy niet, obom sa v dôsledku žiarenia (čo si nerozumejú, veď„žiadne žiarenie nie je vidieť“) rapídne zhoršuje zdravotný stav. Hroziaci koniec, ktorýdivák tušil už skoro, si obaja do poslednej chvíle nedokážu uvedomiť.
Táto kreslená „rozprávka“(mimochodom podľa obalu DVD vhodná pre deti od 6 rokov) mi prehnala po chrbtezimomriavky ako pred ňou hádam len tématicky podobný Grave of the Fireflies. Okamžite sa mi vrátili spomienky na brannécvičenia v škole, kedy sme si skúšali čistenie plynových masiekglycerínovým mydielkom a prezerali si bunker pod školskou telocvičňou, doktorého sme sa mali v prípade „útoku“ podľa možnosti čonajdisciplinovanejšie odobrať.
Detsky jednoduchýilustračný štýl tvorcu Jima a Hildy, Raymonda Briggsa, zodpovedá ichmiestami až zarážajúcej naivite a dobromyseľnosti. Po zhodení bomby sa ichdomček, ktorý bol predtým čistučký a idylicky situovaný uprostredšťavnatých zelených polí mení na nehostinnú pascu a chrániaci krytvyrobený z dverí opretých v 60-stupňovom uhle o stenu sa stávastiesňujúcou hrobkou.
Film je výnimočnýtým, že s minimálnymi prostriedkami – dvoma postavami, jednym interiéroma jednym exteriérom – dokáže vytvoriť ťaživú atmosféru neurčitého, alenadľudsky silného nepriateľa a divák má pocit, akoby žiarenie, ktorézabíja Jima a Hildu, padalo aj priamo naňho.
Okrem čistého pohnutia z krutého osudu postávvo mne po zhliadnutí When the Wind Blows ostalaj trpký pocit z vedomia, že schopnosť narábať s glycerínovým mydielkom bynás pred 20timi rokmi takisto ako dnes určite nezachránila.
