Podnikanie formou živnosti je na Slovensku fenomén. Viac ako 377 000 aktívnych živnostníkov tvorí drvivú väčšinu podnikateľských subjektov, čo svedčí o tom, že je to pre ľudí dôležitá cesta. Hoci sa často jedná o malé podnikanie – remeselníkov, konzultantov alebo finančných sprostredkovateľov – je to motor ekonomiky. Je však tiež pravdou, že práve táto forma podnikania, kde fyzická osoba ručí celým svojím majetkom, sa stáva hlavným terčom pri "upratovaní" verejných financií.
Nové bremená: Vyššie odvody a deficit štátu
Konsolidačný balíček prináša nepríjemné zmeny. Najviditeľnejšie je zvýšenie zdravotných odvodov pre SZČO o jeden percentuálny bod (na 15% pre osoby bez zdravotného postihnutia). Áno, toto opatrenie má štátu priniesť stovky miliónov eur. Pôjdu síce do zdravotných poisťovní, no ruku na srdce, ťažko očakávať automaticky lepšiu starostlivosť. Ak štát získa viac peňazí od živnostníkov a zamestnancov, môže sa tak čiastočne znížiť jeho vlastný príspevok za poistencov štátu (deti, dôchodcovia a iní), a tým si v podstate "lieči" deficit. Hlavným problémom zdravotníctva totiž nie je len nedostatok financií, ale najmä neefektívnosť systému. Naliať viac peňazí do neefektívneho systému je len dočasné hasenie požiaru, nie skutočná reforma.
Likvidačné údery pre mikroživnostníkov
Najtvrdšie dopady čakajú na tých najmenších. Konsolidácia zásadne mení pravidlá pre minimálny vymeriavací základ pre sociálne odvody, ktorý sa má zvýšiť z 50% na 60% priemernej mzdy. To znamená, že aj živnostníci s nízkymi príjmami (a mnohí si popri zamestnaní len privyrobia) budú platiť výrazne vyššie minimálne odvody do Sociálnej poisťovne. Druhým úderom je skrátenie takzvaných odvodových prázdnin. Kým predtým začínajúci živnostník nemusel platiť sociálne odvody takmer rok a pol, po novom by táto povinnosť mala vzniknúť už po šiestich mesiacoch. Príspevok 131,34€ mesačne (minimálny odvod, ktorého výška sa bude postupne zvyšovať) tak pre mnohých ľudí s mikropríjmom (napr. 300€ mesačne) môže znamenať stopku a koniec podnikania. Argument, že sa im tým zaručí vyšší dôchodok, je pre nich v danej chvíli irelevantný a zavádzajúci – hlavný je pre nich cash-flow tu a teraz.
Odvody ako trest: Je útek do s.r.o. riešením?
Slovensko má dlhodobo jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení a tieto zmeny situáciu len zhoršujú, čím sa prehlbuje rozdiel oproti Česku či Poľsku. Súčasné nastavenie systému tlačí živnostníkov k prehodnoteniu ich formy podnikania. Mnohí začnú zvažovať prechod na s.r.o. Hranica okolo 50000€ ročných tržieb sa často uvádza ako moment, kedy sa o tom oplatí uvažovať. S.r.o. ponúka pri príjmoch do 60000€ zvýhodnenú 15% daň z príjmu a rôzne možnosti legálnej optimalizácie odvodov. Je však nutné počítať s vyššou administratívou a nákladmi na účtovníctvo. Každý prípad si vyžaduje individuálny prepočet, ale je zrejmé, že štát týmto krokom namiesto povzbudzovania flexibility trhu motivuje podnikateľov k obchádzaniu systému alebo k odchodu za hranice.
Namiesto represie podpora vlastnej zodpovednosti
Namiesto neustáleho zvyšovania povinných odvodov, ktoré len zaplátajú diery v štátnom rozpočte a systém neozdravia, by mal štát konečne prijať systémové riešenie. To by znamenalo zavedenie ročného zúčtovania sociálnych odvodov (čo by prinieslo spravodlivejšie nastavenie platieb) a najmä podporu dobrovoľného dlhodobého investovania a sporenia na dôchodok. Podpora je dnes žalostná a neadekvátna. Živnostníci, ktorí platia minimálne odvody, budú mať v starobe nízke dôchodky a štát to v budúcnosti aj tak bude musieť riešiť formou sociálnych problémov. Namiesto represie a sťahovania peňazí dnes, by mala prísť výrazná daňová motivácia na tvorbu vlastného majetku pre spokojnú jeseň života. Je to jediná dlhodobo udržateľná cesta.
