Vo všeobecnosti sa v označujú traja hlavní obvyklí podozdiví - Caesar, kresťania a moslimovia. Samozrejme, je to trochu komplikovanejšie.
Knižnicu založili buď Ptolemaios I, alebo jeho syn Ptolemaios II okolo rokov 300-250 p.n.l . V prvom období bola knižnica súčasťou prestíže Ptolemaiovcov a ako správni autokratickí vládci si dali záležať na to, aby projekt bol tým najlepším, čo sa dalo vo vtedajšom svete vidieť. "Museion" bol výnimočnou stavbou v kráľovskej štvrti. Ptolemaiovci sa pustili do úspešného náboru učencov a pisárov, pričom sľubovali nevídané podmienky - dobrý plat, ubytovanie a strava zdarma a pre niektorých dokonca aj diplomatický azyl. Okrem toho sa knižnica v tomto období preslávila aj neortodoxnými metódami - za originály diel, ktoré si požičiavali z iných knižníc, platili obrovské zálohy, ktoré nechali prepadnúť a naspäť posielali prepísané kópie. Ptolemaiovci vydali edikt, ktorý dovolil skonfiškovať akékoľvek literárne dielo, ktoré prišlo do krajiny. Podľa jedej verzie mali vojaci rozkaz prehľadávať všetky lode bez ohľadu na krajinu pôvodu, čo spôsobovalo nemalé diplomatické problémy. Okolo roku 250 p.n.l vytvorili abecedný katalóg, ktorý mal rozsah viac ako 120 zvitkov. Okrem toho sa zamerianie rozšírilo o vedecké laboratóriá, študovne a prednáškové sály. V druhom storočí pred našim letopočtotm, bolo zvykom posielať diela do knižnice, ktorá za to bohato platila. Okrem toho sa pre mnohých učencov stali populárne študijné pobyty Alexandrii.
Prvými problémami pre knižnicu bola politika. Ptolemaiovci viedli niekoľko nákladných a nie veľmi úspešných vojen. K tomu sa pridalo napätie počas bojov o trón. Hlavný knihovník Aristarchus podporoval jednu súperiacu stranu a dúfal, že jeho zapojenie sa do politického boja nezostanú nepovšimnuté. To sa aj stalo - žiaľ, podporoval nesprávneho kandidáta. Po víťazstve Ptolemaios VIII začal prenasledovať všetkých, ktorí akokoľvek podporovali jeho protivníkov. Zameral sa hlavne na "cudzincov", ktorých vyhnal. Z kozmopolitnej knižnice sa stala "štátna inštitúcia" a časť učencov sa radšej rozhodla pre iné inštitúcie - napríklad konkurenčnú knižnicu v Pergame.
V prvom storočí sa vedenie knižnice prideľovalo ľuďom, ktorí často neboli odborníkmi, ale mali správny pôvod a vzťahy na dobrých miestach. Asi stopäťdesiat rokov od vzniku sa o knižnici hovorilo ako o skvelom zdroji informácii s takmer nulovou pridanou hodnotou. Tvorivosť zaostávala a rovnako začal byť problém aj s financiami. Do tejto situácie prichádza na scénu Julius Caesar. Pri bojoch došlo k požiaru, ktorý zničil časť areálu. Knižnica určite nezhorela celá, lebo o existujú zmienky o tom, že ju navštívil Marcus Antonius. Potom, ako sa Alexandria dostala pod nadvládu Ríma, veci išli od desiatich k piatim. Cisári podporovali knižnicu minimálne a okolo prvého storočia nášho letopočtu sa začalo s "presunom" časti zvitkov do iných knižníc a súkromných zbierok. V druhom storočí sa Museion a knižnica sa zmieňuje minimálne. V meste zostáva niekoľko knižníc, a jednou z nich je Serapeum, kam sa presunula časť kníh z veľkej knižnice. Ďalšie knižnice mali iba regionálny význam. V rokoch 272 a 297 došlo v Alexandrii k ďalším bojom, poďas ktorých boli zničené mnohé budovy pôvodnej kráľovskej štvrte. Po tomto čase sa veľká knižnica nespomína...
Ak by sme to mali zhrnúť veľmi jednoducho, koniec veľkej knižnice v Alexandrii prišiel pomaly a veľmi nudne. Na záver zostala iba vyprázdnená inštitúcia, ktorá niesla meno slávnej knižnice, ktorá sotva plnila svoju funkciu. Finančná podpora vyschla a bolo len otázkou času, kedy sa cenné knihy rozpredajú a kedy to tam niekto zavrie. Možno tento osud pripomína niektoré inštitúcie, ktoré sú iba tieňom toho, čím bývali kedysi a je na čase, aby ich niekto buď reformoval, alebo zhasol svetlo.
Igor Čonka
