Archeologické objavy v oblasti stredo- a juhoamerických civilizácií vyvolali na konci 19.storočia v Európe a USA takmer rovnakú hystériu ako objavy v Egypte počas prvej polovice 19. storočia. Zároveň sa stalo živnou pôdou pre neoverené informácie.
Augustus Henry Julian Le Plongeon bol talentovaným zememeračom a jedným z propagátorov fotografie. Otvoril si fotografický ateliér a vzhľadom na kvalitu jeho práce ho pozvalil, aby zdokumentoval výpravy do vnútrozemia. Le Plongeon vďaka experimentom dokázal fotografovať aj v náročných podmienkach.
V roku 1875 sa spolu s manželkou Alice pustili do vykopávok v oblasti Chichén Itzá a čakal ich jeden objav za druhým. Medzi ich najzaujímavejší objav patrila socha Chac Mool. V prvej fáze ju nazvali Chac Mool, ale neskôr ju sponzor expedície Stephen Salisbury premenoval na Chac-Mool. Malo ísť o rituálnu sochu, ktorá mala súvisieť s náboženstvom Mayov.
Aj vďaka skúsenostiam vo fotografovaní poskytli manželia odborníkom aj verejnosti neuveriteľné množstvo obrazového materiálu. Dokumentovali systematicky a zároveň si uvedomili, že svoje objavy musia aj "predať", takže fotili aj stereoskopické fotografie, ktoré boli v tom období hitom.
Nikto z výpravy však nebol odborníkom. To spôsobilo niekoľko ťažkostí. Prvou bolo nie celkom profesionálne odkrývanie stavieb. Podobne ako v prípade Egypta, Mezopotámie aj Grécka si najímali miestnych pracovníkov a ani oni, ani členovia výpravy si niekedy nelámali hlavu s postupným odkrývaním vrstiev a správali sa občas ako hľadači pokladov, keď ich zaujímali najhodnotnejšie pamiatky, pričom niekedy úplne ignorovali okolie.
Druhým, ešte väčším problémom bola interpretácia. Podobnosť pyramíd a niektorých stavebných prvkov s Egyptskými stavbami viedlo členov expedície k presvedčeniu, že išlo o príbuzné kultúry, prípadne o jednu kultúru, ktorá sa neskôr rozšírila do celého sveta. Augustus a Alice nadobudli presvedčenie, že Mayovia boli jednou z prvých civilizácií, ktorá bola v staroveku spojená s Egyptom. Medzi mayský písmom a egyptskými hieroglyfmi podľa Le Plongeonovcov existovala spojitosť a na základe toho ich začali prekladať.
Na základe prekladov mali byť vládcami kráľ Chac-Mool a kráľovná Moo. V roku 1881 vydal prvú knihu s názvom Pozostatky Mayov a o niekoľko rokov neskôr aj knihu Posvätné tajomstvá Mayov.
Väčšina historikov bola skeptická a po dôkladnom štúdiu označili všetky tieto teórie za nepodložené, na čo Augustus a Alice reagovali kritikou historikov, ktorí podľa nich nikdy nejdú do terénu, zatiaľčo oni pri vykopávkach boli a vedia svoje. Situácia sa postupne vyhrotila a manželia ešte viac obhajovali svoje teórie, ktoré boli na začiatku 20. storočia už takmer neudržateľné. Le Plongeon v niektorých artefaktoch videl slobodomurárske symboly a spájal mystické Egyptské tradície s Atlantídou, Indiou a stredoamerickými ríšami, čo ho ešte viac vzdialilo vedeckým kruhom. Tesne pred začiatkom 20. storočia vydal aj knihu Kráľovná Moo a egyptská sfinga. Teórie, ktoré navrhol, zneli podobne ako v prípade Donellyho Atlantídy.
...podobne ako všetci mayskí autori, ktorí opisovali strašné katastrofy, ktoré spôsobili potopenie "krajiny Mu", aj Proclus spomína existenciu desiatich krajín alebo ostrovov, rovnako ako Platón. Môže to byť len náhoda, alebo išlo o skutočné geografické vedomosti týchto autorov?
Argumentoval napríklad aj tým, že Egyptské lode mŕtvych sa plavia na západ - na západ od Egypta je púšť, čiže ide o vzdialenú krajinu za púšťou. Hlavné mesto Egypta - Téby pochádzalo z Mayského tepal, čo znamená vládnuť. Faraón Menes pochádzal z Mayského men, čo znamenalo okrem iného budovateľ...
Kritika, že pri mnohých citátoch vytrhol veci z kontextu a že podobnosť neznamená súvislosť a že miešal grécke a egyptské názvy ako sa mu hodilo, boli ďalšou živnou pôdou pre zatrpknuté reakcie autora voči "oficiálnej vede". Knihy o Mayoch a zmienky o krajine MU vzbudili vo verejnosti záujem a niektorí ešte viac rozšírili jeho teórie. Na záver života boli manželia Augustus a Alice Le Plongeonovci spájaní so všetkým, len nie s oficiálnou vedou a na ich príspevky k objavom a kategorizácii Mayských pamiatok sa takmer zabudlo.
Knihy je možné si stiahnuť z projektu Gutenberg a rozsiahlu zbierku fotografií je možné nájsť na Getty Images.
Igor Čonka
Občianske združenie Zabudnuté knihy
