Kedysi sa spolu s čitateľmi pýtal vo svojich portrétoch spisovateľov Ľudo Zúbek: „Čo tu hľadá Karl May? Prečo tu nie je Karl May?“ Kým Mayovo detstvo a mladosť boli ťažké, vyzeralo to, že vďaka literárnemu úspechu sa mu dostane viac alebo menej zaslúženej slávy. Vo veku 50 rokov píše pravidelne 3 až 4 knihy ročne, ktoré sú výnimočne úspešné u čitateľov aj napriek tomu, že už aj oni si pomaly začínajú uvedomovať, že v neskorších románoch začína „vykrádať seba samého“. V rokoch 1899 – 1900 podnikol cesty po Oriente a v roku 1908 aj do USA.
Nanešťastie to bola práve minulosť, ktorá ho dobieha. Prvou ranou je znovuvydanie kolportážnych románov, ktoré vydával pod rôznymi pseudonymami na začiatku spisovateľskej kariéry. May nad autorskými právami nemal kontrolu a bol to preňho doslova šok, rovnako ako pre verejnosť. Čitatelia si nedokázali prestaviť, že autor, ktorý tak dbal na kresťanské povedomie, písal na pokračovanie knihy, ktoré obsahovali nemorálne pasáže. May sa proti tomuto ohradil, ale v nasledovnom súdnom procese vyšlo najavo aj to, že May bol ako mladík vo väzení, a začalo sa vážne pochybovať o jeho tvrdení o cestách do USA. Súdy, ktorými sa pokúšal o nápravu, nemali konca.
Napriek tomu pracoval na knihách, ktoré sú charakteristické vážnejšou tematikou a hĺbkou. Všetky škandály si však vyberali svoju daň a May bol po roku 1910 už iba tieňom a vyčerpaný umiera v roku 1912. Hovorilo sa o celkovom vyčerpaní, zápale pľúc a srdcovej slabosti, ale oficiálne nikdy nebolo povrdené ani jedno. Dokonca sa zistilo, že na úmrtnom liste úplne chýba príčina smrti.
Aj toto vyvolalo viac otázok ako odpovedí. Až pomerne nedávno sa podarilo získať vzorky z jeho telesných pozostatkov. Toxikológia poukázala na obrovské koncentrácie olova a ťažkých kovov, a preto je možné, že slávny autor trpel chronickou otravou, ktorá sa prejavvuje celkovou slabosťou, bolesťami a oslabenou imunitou. Je však nepravdepodobné, že by išlo o zámerný zločin. Oveľa pravdepodobnejšie je, že zdrojom otravy bolo olovo vo vodovodných rúrkach alebo biela olovená farba, ktorá bola zakázaná až v roku 1909.
Digitalizované staršie knihy Karla Maya nájdete na stránke Zlatého fondu SME, na stránke Zabudnuté knihy, alebo na stránke Městské knihovny v Praze.
Igor Čonka
