Po Napoleonských vojnách a Viedenskom kongrese sa v Európe situácia upokojila a mladý Josef mal všetky predpoklady na to, aby sa stal jedným z koliesok byrokratickej mašinérie v monarchii. Jeho strýko bol súdnym radcom a jeho otec bol úradníkom. Rozhodol sa však študovať filozofiu na Viedenskej univerzite, čo však bolo podobne ako u iných večných študentov filozofie, iba výhovorka ako sa vyhnúť vojenčine a práci. Po čase sa ukázalo, že Josefovi chýbalo na štúdium okrem odhodlania aj nadanie, a preto sa zamestnal v kancelárii na najnižšej pozícii. Napriek tomu, že medzi nadriadenými bol aj jeho otec, po niekoľkých rokoch nepostúpil ani na miesto nižšieho pisára. Mal však literárne ambície a keďže v tej dobe boli v móde cestopisy, rozhodol sa precestovať Rakúsko a napísať o tom cestopis. Ešte predtým sa so známymi stavil, že o dva roky bude slávnejší ako ktorýkoľvek minister, alebo štátny radca. Kamaráti si od neho vymohli sľub, že nespácha žiadny zločin.
Precestoval postupne Rakúsko, Čechy a zavítal aj do pohraničných oblastí Nemecka. Vyhľadával výnimočné lokality - prírodné zaujímavosti a opustené hrady. Všetko si podrobne zapisoval. V rovnakom čase sa v novinách začali objavovať správy o tom, ako sa na niektorých miestach rakúska začali objavovať vyryté, namaľované, alebo vysekané nápisy KYSELAK. Ide o akýsi odkaz, kód, alebo tajnú spoločnosť, uvažovali niektorí. Pravda bola oveľa prízemnejšia. Kyselak sa pri návšteve každého miesta "podpísal". Po čase na to prišli úrady, ale boli na neho krátke. Proti vyrezávaniu, vyškrabávaniu, alebo tesaniu mena do skál, múrov starých zrúcanín, alebo kmeňov stromov neexistoval zákon a vec sa riešila maximálne "dohovorom". To už bol Kyselak osobnosťou a vrátil sa do Viedne. Vydal svoj faktami nabitý cestopis, ktorý bol pre vtedajších čitateľov zaujímavý asi ako minuloročný cestovný poriadok a kniha sa nepredávala. Popri tom sa v meste začali objavovať nápisy KYSELAK, niektoré na verejných miestach. Ich autora niekoľkokrát predvolali na úrady, ale väčšinou sa tváril nechápavo a po prepustení nechal na budove svoj podpis.
Traduje sa historka, ako si ho nechal predvolať cisár František. Vojenský doprovod ho dopravil k cisárovi, ktorý sa mu milo prihovoril a vysvetlil mu, že svojimi nápismi poškodzuje majetok a neprináša nič štátu, ani spoločnosti. Vinník potichu prikyvoval a odišiel smutný a so sklopeným pohľadom. Cisár však po jeho odchode zistil, že na jednej strane písacieho stolíka má vyškrabané KYSELAK.
Podobných príbehov kolovalo niekoľko a dnes je nemožné overiť ich pravdivosť. KYSELAK sa stal predchodcom všetkých "tagerov" a autorov graffiti a určité obdobie bol vraj medzi bežnými ľudmi známejší ako knieža Metternich. Je však otázkou, koľko nápisov vytvoril on a koľko jeho obdivovatelia. Podľa niektorých správ sa jeho "podpis" objavil aj kdesi vo Vysokých Tatrách...
Kyselak umrel počas epidémie cholery v roku 1830, ale aj po jeho smrti sa meno KYSELAK objavovalo po celej Európe. KYSELAK sa dostal do slovníkov a časopisov.
Igor Čonka
Občianske združenie Zabudnuté knihy
