V októbri 1912 vyšiel v novinách New York American článok od Paula Schliemanna, vnuka slávneho objaviteľa Heinricha Schliemanna.
Ako som našiel stratenú Atlantídu, kolísku všetkej civilizácie.
Text začína spomienkami na Heinricha Schliemana
...hodinu pred smrťou môjho starého otca, si vypýtal kus papiera a ceruzku. Trasúcou rukou napísal: „Dôverný dodatok k zapečatenej obálke. Rozbite vázu so hlavou sovy. Dôkladne preštudujte obsah. Týka sa Atlantídy. Preskúmajte východne ruiny chrámu Sais a cintorín v údolí Chacuna. Dôležité. Blíži sa noc – Lebewohl.“
Postupne písal o tom, ako sa začal venovať dokumentom a tam našiel informácie o Atlantíde.
„Keď som v roku 1873 vykonal vykopávky v ruinách Tróje v Hissarliku a v Druhom meste objavil slávny ‚Priamov poklad‘, medzi týmto pokladom som našiel zvláštnu veľkú bronzovú vázu. V nej som objavil niekoľko kusov keramiky, rôzne malé obrázky zo zvláštneho kovu, mince z rovnakého kovu a predmety vyrobené z kosti. Niektoré z týchto predmetov a bronzová váza boli popísané fenickými hieroglyfmi. Veta znela ‚Od kráľa Chrona z Atlantídy‘.“
Ďalšie odhalenia boli ešte fantastickejšie a samozrejme obsahovali obvyklých podozrivých
...prejdem k prekladu mayského rukopisu, ktorý je súčasťou slávnej zbierky Le Plongeona, rukopisu Troano...
...v záznamoch starého budhistického chrámu v Lhase sa nachádza staroveký chaldejský nápis napísaný okolo 2 000 rokov pred Kristom: „Keď hviezda Bal padla na miesto, kde je teraz len more a obloha, Sedem miest so svojimi zatými bránami a chrámami sa chvelo a triaslo ako listy stromu v búrke. A hľa, z palácov sa valila záplava ohňa a dymu. Vzduch naplnila agónia a krik davu. Hľadali útočisko vo svojich chrámoch a citadelách. A múdry Mu, kňaz Ra-Mu, vstal a povedal: „Nepredpovedal som to všetko?“ A ženy a muži v drahokamach a žiarivých odevoch nariekali: „Mu, zachráň nás.“ A Mu odpovedal: „Zomriete spolu so svojimi otrokmi a bohatstvom, ale z tvojho popola povstanú nové národy. Ak zabudnú, že sú nadradení nie kvôli tomu, čo si obliekajú, ale kvôli tomu, čo majú odovzdať ostatným, postihne ich rovnaký údel!“
Text pokračoval a Schliemannov vnuk sľuboval, že čoskoro o objavoch knihu, na ktorú sa môžu čitatelia tešiť. A tak čitatelia čakali...
Kniha navychádzala a ukázalo sa, že Heinrich Schliemann nemal žiadneho vnuka, ktorý by sa volal Paul... Neskôr sa objavila špekulácia, že ide o iného príbuzného. V texte sa objavili niektoré nepresnosti - Féničania nepoužívali hieroglyfy, preklady Le Plongeona boli nesprávne...
Preto to niektorí čitatelia to považovali za podvod. Podobné podvody sa objavovali v novinách, ktoré vlastnil William Randolph Hearst pomerne často. Senzačné texty, zveličené udalosti, rozhovory s neexistujúcimi osobnosťami a "vedecké" novinky boli na dennom poriadku.
Boli to doby, keď si majiteľ novín mohol dovoliť takmer všetko. Veľmi pekne to ukázal Orson Welles vo filme Občan Kane, keď tlačový magnát píše svojmu podriadenému: "Vy napíšte text, ja dodám vojnu."
Kniha nikdy nevyšla a pod Paulom sa zľahla zem. Škoda. Na túto knihu sa vtedajšia generácia tešila možno viac, ako dnešní priaznivci Piesene ľadu a ohňa na záver, ktorý George R. R. Martin určite napíše.
Digitalizovaný text článku nájdete napríklad na tejto stránke - SACRED TEXTS
OZ Zabudnuté knihy
Igor Čonka
