Štatistiky hovoria, že okolo 450,000 registrovaných pracovníkov prišlo za 2 roky do Británie, odhady vravia, že ich je viac ako milión. Najväčšie zastúpenie má podľa očakávania Poľsko a Slovensko napriek svojej veľkosti (či skôr malosti) tróni na treťom mieste. Niektoré štatistiky boli doplnené o informácie, že pracovníci z Východnej Európy majú väčšinou nízke vzdelanie a pracujú v najpodradnejších zamestnaniach.
Zo skúsenosti viem, že v skutočnosti však mnohí zamestnávatelia radi zamestnávajú pracovníkov z Východu. Sú vraj často pracovitejší ako Angličania.
A tiež lacnejší. Verím. Veď stavebný robotník z Anglicka živiaci rodinu bude ťažko konkurovať Východoeurópanovi, ktorý sa delí o dvojizbový dom s ďalšími piatimi spolubývajúcimi. Často i výdavky Východoeurópanov zahŕňajú iba tie najnutnejšie potreby na prežitie. Ešte som totiž za celé dva roky nestretla Poliaka v telocvični, či na plavárni alebo v reštaurácii na večeri. Zato Poľských čašníkov či stavebých robotníkov je všade toľko že si už ani nepamätám kedy ma naposledy obsluhoval Angličan.
Nie je zriedkavé, že Východoeurópania žijú v akýchsi uzavretých spoločenstvách či komunitách a ich snaha začleniť sa do širšej spoločnosti je minimálna. Navzájom si pomáhajú, delia sa o výdavky, či poriadajú súkromné party ako jeden z mála druhov (lacnej) zábavy. Bezpečie takýchto komunít potláča aj posledné snahy zdokonaliť sa v jazyku a pripsôsobiť sa kultúre krajiny v ktorej žijú.
Môj manžel mnohých Východoeurópanov zamestnáva ako pracovník personálnej agentúry a za ten čas si na nich vytvoril svoj vlastný názor. Napriek tomu, že ja som jednou z nich, nemá o imigrantoch z východnej Európy najlepšiu mienku. Nie zriedkavo je totiž verbálne napádaný.
Ľudia z našich končín na neho pôsobia ako panovační a arogantní. Dožadujú sa zamestnania a poskytnutie práce agentúrou berú ako samozrejmosť. Nechcú počuť o tom, že to či dostanú prácu zavisí od toho, či sa uvoľní pracovné miesto na trhu. Nechcú si pripustiť, že často nehovoria poriadne po anglicky alebo nemajú dostatočné referencie. Nájdenie zamestnania považujú za zodpovednosť agentúry a nezriedka vytiahnu i argument diskriminácie ak im neponúknu prácu ihneď. To, že pracovníci agentúr majú zodpovednosť ku svojim platiacim(!) klientom sprostredkovať im spoľahlivých a bezúhonných zamestnancov ich nezaujíma. Až príliš časté „You – give me job!“ v každom prípade nie je tým najlepším spôsobom ako sa prezentovať a požiadať o sprostredkovanie zamestnania.
Vraj sa správajú, akoby im ten západný svet niečo dlžil. Nepoznám históriu do podrobností tak, aby som mohla objektívne zhodnotiť, či nám „západniari“ naozaj niečo dlžia. No z vlastnej skúsenosti si dovolím povedať, že v každom prípade dlžíme niečo hlavne sami sebe.
Poznámka: Manžel zamestnáva niekoľko desiatok Východoeurópanov každý deň a spomínané postrehy sú jeho a moje osobné skúsenosti a názory. A opísané skúsenosti sa netýkajú všetkých Východoeurópanov v UK, ale špecifickej skupiny ľudí, ktorí sem príchádzajú robiť nízkokvalifikovanú prácu a ktorých je po máji 2004 momentálne väčšina.
