Keď nevládne rozum

Rozum a cit - to sú dva faktory, ktoré ovplyvňujú naše správanie. Je určite v ľudskej povahe začať reagovať emotívne, keď sa ocitneme v situácií, ktorú nedokážeme riešiť. Vtedy môže človek cítiť okrem iného napríklad aj strach. Prvé dni roku 2010 priniesli Slovensku veľa udalostí a ešte viac reakcií na ne, z ktorých väčšina bola a ešte stále je veľmi emotívna aj preto, že niektorí ľudia začali cítiť strach.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Autodopravcovia cítia strach z toho, že nastavenie zavedeného mýtneho systému ich privedie takpovediac „na dlažbu“. Keď chceli zodpovedného ministra upozorniť v prvých januárových dňoch na nedostatky v systéme dozvedeli sa, že pán minister je na dovolenke. Nebolo nikoho, na koho by sa dalo obrátiť, aby sa nakopené problémy začali riešiť. Konali potom tak, ako koná človek, ktorý má strach a ktorý zároveň cíti hnev, pretože ho tlačí čas. A čas sú predsa peniaze, ktoré museli v tomto prípade platiť dopravcovia aj za neprejazdené úseky.

Pokúsim sa teraz podať svoj (nie) emotívny pohľad na niektoré úspechy a neúspechy Slovenska.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď Slovensko v roku 2004 vstupovalo do EÚ, žila som zhodou okolností v zahraničí (v štáte EÚ) a bola som vtedy na Slovensko veľmi hrdá. Závideli mi vtedy dokonca Austrálčania, ktorí mali s vybavením pobytového víza v tej krajine väčšie problémy ako ja. Za tento úspech Slovenska sa chcem poďakovať ľuďom, ktorí sa na ňom podieľali.

Vstup Slovenska do NATO považujem tiež za veľký úspech, aj keď by sa na túto tému dalo samozrejme diskutovať (podobne ako o vstupe do EÚ), ale myslím si, že súčasná slovenská politická reprezentácia sa zhodne na tom, že to boli dobré kroky. Za tieto sa chcem tiež poďakovať ľuďom, ktorí priložili ruku k dielu.

Bola som hrdá na Slovensko aj vtedy, keď dokázalo vstúpiť do schengenského priestoru. Musím sa priznať, že neustálé vyťahovanie pasu a podozrivé pohľady rakúskych hraničných kontrol pri každej ceste do Rakúska napr. za kultúrou, mi boli dosť nepríjemné. Za to, že sme v Schengene, sa chcem poďakovať všetkým tým, ktorí zabezpečili našu pripravenosť.

A som hrdá na Slovensko aj pre to, že dokázalo menu euro zaviesť bez problémov, aj keď by sa dalo opäť diskutovať o tom, či bolo pre nás euro v danom čase výhodné. Nie som ekonóm a preto túto otázku nechám radšej na odborníkov. Ale schopnosť dokázať niečo pripraviť tak, aby to fungovalo, si veľmi cením (a na Slovensku zvlášť). Za toto chcem poďakovať ministrovi, ktorý nebol na dovolenke v dňoch zavádzania eura, a všetkým, ktorí sa na príprave prijatia eura podieľali.

Dodám toľko, že ako sa hovorí, kto nič nerobí, nič nepokazí. Robiť chyby je rovnako ľudské ako mať strach. Pointa je v tom, že ak človek urobí chybu, mal by si ju dokázať priznať už len preto, že tým vydá signál, že je človekom, ktorý má schopnosť sebareflexie, a teda má schopnosť poučiť sa a byť lepším.

Nepočula som zatiaľ od pána ministra školstva, že by si priznal, že zodpovednosť za meškajúce učebnice nesie aj on a ospravedlnil sa pedagógom za spôsobené problémy. Nepočula som zatiaľ o tom, že by sa pán minister dopravy ospravedlnil nielen slovenským, ale aj zahraničným dopravcom za to, že dodnes (info z 5.1. aby som bola presná) nedostali niektorí z nich palubné jednotky, ktoré si objednali ešte v polovici novembra 2009, a ďalej za to, že museli čakať na registráciu dlhé hodiny v neľudských podmienkach a nakoniec za to, že prevádzkovateľ mýta nedokázal pripraviť dopredu ani registračné formuláre v iných jazykoch okrem slovenčiny.
Nepočula som pána ministra vnútra ospravedlniť sa občanom Slovenska za to, že boli využívaní pri cvičeniach psov, pričom sa k ich batožinám dávali trhaviny, a za to, že anglická verzia oficiálnych stránok ministerstva vnútra bola v rozhodujúcej chvíli "under construction", čo len dokreslilo imidž Slovenska v zahraničí. A musím sa tiež priznať, že od niektorých ľudí, ktorí pôsobili na ministerských postoch a ktorí sú dnes na postoch iných, ospravedlnenie za ich skutky ani nečakám. Len pripomeniem, že politik sa aj preto nazýva politikom, že nesie nielen vecnú, ale aj politickú zodpovednosť. O fakte, že by mal konať vo verejnom záujme nehovoriac.

Skryť Vypnúť reklamu

Na vlastnú obhajobu dnes od niektorých ministrov počujeme argument, že tak isto sa predsa správala aj minulá vláda. No neviem... Ale aj keby, nie je to, páni ministri, troška hlúpa obhajoba? Táto vláda chcela byť predsa lepšia ako tá minulá, či nie?

Miroslava Kobzová

Miroslava Kobzová

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek, ktorý má svoju prácu veľmi rád a želá si, aby sme raz žili v slušnejšej krajine, než je tá, akú tu dnes zažívame... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu