Kúpil som ho pred pár rokmi od jednej pani doktorky. Teda,bola to taká zvláštna kúpa. Jedného dňa prišla za mnou, posedela na kávičke, aže či by som nechcel kúpiť taký malý pozemok, nejakých smiešnych 800 metrovštvorcových, že je to ideálne na relax v štýle bratislavského vidieka.
Ja som sa o vinohradníctvo doposiaľ zaujímal len v jehofinálnej podobe. To je tá tekutina vo fľaši. A chvíľu som sa aj bránil, alepresvedčila ma, že keď budem starší, tak mi to určite príde vhod. A keďpovedala cenu, za ktorú mi to predá, odmietnuť sa už nedalo - 37 tisíc za 800metrov, to je 46 korún za meter. No nekúpte to. Veď aj pod továreň firmy Kia sapozemky vykupovali po 300 korún za meter. A pozemky v okolí môjho vinohradu savtedy predávali za skoro 2500 Sk za meter. Tomu sa proste nedalo odolať.
A tak mám vinohrad. Momentálne som síce dosť zaneprázdnený anemám čas sa mu venovať, ale raz - možno na dôchodku - tam budem môcť chodiťkaždý deň okopávať a polievať, aby som mal pár litríkov svojho vlastnéhodomáceho vínka. Už sa na to teším.
Akurát teraz som sa dozvedel, že ktosi - bez môjhovedomia - prekvalifikoval pred dvoma rokmi môj a aj všetky ostatné pozemky v okolí na stavebné.Tak to už človeka fakt naštve, tá predstava, že môj vinohrad bude uprostredvilovej štvrte. A nepotešilo ma ani to, že jeho cena stúpla na 6000 korún zameter. Ja ho proste nepredám. Budem si tam pestovať svoj vinič a tí papaláši,čo si kupujú pozemky okolo na svoje budúce vily, mi budú môcť len závidieť. Onibudú mať svoje vily. Ja zas ten najdrahší vinohrad v strednej Európe.
Vy mi neveríte? A či som vám už niekedy klamal?
