Kde je môj korienok?

doklady od príbuzných, písal na matriky, hľadal v internete a začal som kresliť môj strom. Viem, že sú na to aj platené služby, dokonca celá veda – geneaológia, ale, myslím si, snáď si dokážem poradiť aj sám. Strom, kde moje deti boli malými konárikmi, sa ale utešene rozrastal po predkoch a o chvíľu mi nestačila ani pripravená A 3. Dostal som sa aj do slepých uličiek, dostal som sa na chybné cesty... našiel som svojich menovcov dokonca v ďalekej Amerike, pričom nie som presvedčený o tom, že nás niečo spája alebo nespája. Syn študoval umelecký smer na vysokej škole a hľadanie predkov mi naznačilo, že gény nezdedil žiaľ asi po mne, ale jeden z pra... bol umelcom, sochárom a v jednom slovenskom mestečku má dokonca múzeum. Ale aj ja som po ňom niečo zdedil - túlavé topánky. Aspoň sa mám na koho vyhovoriť. No moje pátranie skončilo pomerne rýchlo. Po jednej vetve som sa dostal v 18. storočí na maďarské územie a ďalej som už nepátral. Po maďarsky neviem, tak akurát pozdraviť a poďakovať. A druhá vetva uviazla tiež v 18. storočí pre zmenu v Čechách. Tam som sa pokúšal ešte pátrať ďalej a narazil som na úžasných ľudí, ktorí boli ochotní mi pomôcť a pomáhali hľadať, milú pani matrikárku, no v jednej dedinke sa stopa končí. Určite to nevzdávam a skúšam ďalej. Bývam na Slovensku, obdivujem ho, pretože je nádherné, má poklady ako žiadna iná krajina, vyrástol som tu a tak, ako som videl napísané v kaplnke v Rajeckej Lesnej: „Mamička ma učila, aby som miloval Slovensko.“, milujem túto krajinu. Na druhej strane sa správam slušne k Maďarom, Čechom, Poliakom, Francúzom... lebo nemôžem povedať, či nepochádzam práve odtiaľ. Preto sa mi páči myšlienka jednotnej Európy, pretože som Európan, teda poviem s úsmevom, že aspoň v to dúfam.