Kto tvrdí, že je u nás málo roboty?

Čisto hypoteticky som ako jeden z mnohých siahol po ponuke trhu práce. Prvá ponuka znela zaujímavo: Obchodný zástupca firmy xy aj bez praxe. Náplňou práce bude aktívna komunikácia so zákazníkmi spojená s predajom a starostlivosťou o nových a existujúcich zákazníkov. Ponúkaný plat 1500 € plus bonusy, mobilný telefón, notebook, bezplatné zaškolenie, kariérny rast. Ihneď som reagoval a dohodol termín na vstupný pohovor. Nahodil som sa, oholil, navoňal pánskym parfémom, ktorému neoddolajú ani anjeli, do očí som si nakvapkal kvapky proti začervenaniu – istota je istota, preleštil topánky a onedlho som sedel zoči voči mladíkovi s vyholenou hlavou, ktorý si ma skúmavo premeral pohľadom, ponúkol stoličkou a začal si čosi písať do tabletu. Celý nadšený som počúval, aká je to perfektná firma. Naozaj, zaškolia ma, budem chodiť po bytoch a prezentovať tovar. Najsksôr si ho ale musím zakúpiť a naučiť sa s ním robiť. Ako pre mňa, ho dostanem za polovičnú cenu. Úžasné, stačí mi vložiť len 250 € a tovar je môj. Samozrejme rozvoz na prezentácie budem robiť na vlastnom aute, ale náklady si môžem vyúčtovať do daňového priznania, ak si otvorím živnosť. No a finančné ohodnotenie? Až 12 percent z obratu, plus mi zaplatia náklady na telefón. Ak sa uchytím, budem ako Monča z Paneláku M 2 a budem mať aj nejakých ľudí pod sebou a z ich predaja budem získavať tiež percentá a bude aj ten notebook. No nevezmete tú prácu? Ja som vzal, dokonca sa stanem podnikateľom, či?Po prvotných školeniach som nabehol do prvého bytu na dohodnutú adresu. Po dvoch hodinách môjho takmer profesionálneho hereckého výkonu, ľudia ostali chladní a ja som nič nepredal. Môj školiteľ ma poučil, kde robím chybu, je to všetko o emóciách ľudí a vzbudení pocitu, že bez tohto tovaru nemôžu žiť. A hlavne hneď im, ak nemajú hotovosť, ponúknuť úver od spriatelenej úverovej spoločnosti. Bomba! Získal som obchodné zručnosti, o akých sa mi ani nesnívalo a stíhal som urobiť za popoludnie tri prezentácie aj s niekoľkokilometrovým presunom, rozbalením a zbalením tovaru. Len som akosi nestihol predávať a v treťom mesiaci rozdiel medzi spotrebovanými pohonnými hmotami a ziskom z predaja mi ledva stačil na pokrytie zdravotnej poistky. Tak tadiaľto moja cesta asi nevedie. (Tu však musím podotknúť, že sú aj firmy, kde to funguje trochu iným spôsobom).Vyhol som sa teda inzerátom typu obchodný agent, manager predaja, asistent predaja a nalistoval som ďalší inzerát: realitný maklér.Maklér je slovo tajomné a lákavé. Nuž po oboznámení sa s pozíciou sa mi to zdalo akosi veľmi príbuzné obchodnému agentovi, pretože práca spočívala v zháňaní nehnuteľností na predaj, spísaní zmluvy s majiteľom a následným zháňaním kúpy-hladných zákazníkov, ktorým predhodím nehnuteľnosť s navŕšením a ja dostanem za jednotlivý predaj aj 200 ewry. Paráda. Plný entuziazmu som nabehol na hľadanie voľných nehnuteľností. Aké jednoduché, z autobusovej zastávky som odtrhol lístoček s telefónnym číslom a už som volal. A bingo! Na druhej strane sa mi ozval kolega a tak to pokračovalo s druhým, tretím, jedenástym telefonátom. Tak prichodí skúsiť niečo iné. Trh s poistkami, ponukami mobilných operátorov a podobných špecialistov je preplnený, hoci manageri v kožených nohaviciach ma presviedčali, že všetko záleží od šikovnosti predajcu a schopnosti zástupcu spoločnosti ponúknuť jej produkt: „Nemôžeš hľadieť na ľudí, tak nič nezarobíš,“ pričom mu v očiach preblikávali euromince ako strýkovi Držgrošovi. Nuž je pravda, poznám pár jedincov, ktorí sa riadne zvŕtajú, majú dar reči a presviedčania a podarilo sa im na takomto biznise, alebo predávaní kozmetických a iných výrobkov zarobiť. Je pravdou, že pečené holuby nikomu do úst nevletia a bez práce nie sú koláče a teda že budúcnosť je skutočne v rukách každého jednotlivca a len na ňom záleží čo a koľko do toho investuje vlastného sebazaprenia, učenia a snahy.Práca na doma! Budem sedieť doma, robiť pri počítači alebo poskytovať služby callcentra, budem sám svojim pánom, ako Jarek Nohavica spieva v jednej z pesničiek, na hlave čepici a škrábat se v uchu. Na prvú z množstva odpovedí som nereagoval, pretože sa mi nezdalo, že mám poslať 30 ewry a dostanem inštrukciu (to som prekukol, dostal by som návod, že si mám dať inzerát a ponúkať prácu a kto ju bude chcieť, nech pošle 30 ewry.) Z ďalšej som dostal mobil, texty a návod, ako otravovať ľudí na druhom konci Slovenska. Prvým telefonátom urobiť anketu asi v zmysle, či, keď sa ráno zobudím, či otvorím oči. Druhým telefonátom nadšene nahodiť návnadu druhej strane, že sa stala výhercom (Pani Mária z Papradna v podaní Petra Marcina: „Čo som vyhrala?“), priložiť podmienku a už len overovať splnenie podmienok. Sám takéto telefonáty ruším, tak nebudem otravovať pol sveta. A plat, už spomínaný provízny systém. Telefón som vrátil.Do pozície gazdinky resp. pomocníka v domácnosti ma nevybrali, lebo hľadajú atraktívnu blondínu s minimálne trojkami, pre pozíciu seriózneho pracovníka v priemysle som bol už starý, môžem vycestovať do zahraničia a robiť v mäsovýrobe, rybospracujúcom priemysle, údržbára v hoteli, prípadne u nás na bežiacom páse svetoznámeho výrobcu, tu zase mňa odradili fyzické tresty, inde zase ponúkaný plat na úrovni minimálnej mzdy, ktorý trhá žily zahraničným zamestnávateľom, však im boli sľúbené nielen daňové prázdniny, firma za euro, ale aj to, že Slováci sú spokojní s málom a stačí sľúbiť. Teda určite, že stovky ponúk na voľné miesta. Nuž ale kto veľa vyberá, nakoniec preberie.Takže hypoteticky si najskôr vezmem príklad od niektorých našich spoluobčanov, začnem robiť opatrovateľa detí... len sa musím v mojom veku ešte posnažiť na ich produkcii, prihlásiť sa o sociálnu podporu, rodinné prídavky, či? Alebo využijem svojho kamaráta, ktorý sa dostal do vysokej politiky, nech sa prihovorí a ja obsadím to novovytvorené lukratívne miesto asistenta.