Som rozhorčený pacient, kto je viac?

Trošku reality. Zdravotné poisťovne vyrástli ako huby po daždi snáď v každom okresnom meste, ej, budeže to raj na zemi, či na Slovensku. Honosné budovy s lešteným mramorom na podlahe, klimatizácia, ochotní pracovníci, luxusné limuzíny dávajú tušiť, že si pacienta vážia a dostane sa mu tá najvyššia starostlivosť. Niektoré poisťovne nevydržali na šachovnici a dostali pat, ak nie práve mat štvrtým ťahom. Ja som bol dobrovoľne – nasilu v spoločnej poisťovni. Poisťovňa to bola super, pokrývala silové rezorty – policajtov, vojakov, hasičov, takže určite netrpela nedostatkom odvodov. Ale diablik pokušiteľ intrigoval a zrazu som sa dozvedel, že moja poisťovňa zanikla a pohltila ju všeobecná. Nuž, ja ako človek realista, človek, ktorý rád chodí v zabehaných koľajách a nemá rád zmeny, som prijal s nevôľou túto skutočnosť, ale však avízované zabezpečovanie mojich potrieb týkajúcich sa môjho zdravia sa zdalo na slušnej úrovni a predsa všeobecná poisťovňa je najväčšia, hoci zastrešuje aj sociálne odkázaných, predsa má podporu štátu, či? Tak som vo všeobecnej. A ani si neuvedomujem, že keď som pred dvomi rokmi platil za lieky 10 €, teraz zaplatím 38 ewry. Však lekárne. Ani si neuvedomujem, že okrem bežných vyšetrení a potreby predpísať nutné lieky k lekárom nechodím, hoci svoje odvody poctivo odvádzam. Nuž moje odvody nie sú žiadny zázrak, ale však si ukladám babku k babke a v prípade núdze nebude síce na apartmán, ale na slušnú starostlivosť. Mám rád poriadok. Pre poriadok si predstavujem, že keď si zaplatím službu, tak ju mám dostať. Ale naše zdravotníctvo mi pripadá, ako krachujúce cestovné kancelárie. Zaplatíš zájazd, prídeš do destinácie a zistíš, že tam čaká nekvalitné ubytovanie - ak vôbec, že cestovná kancelária nezaplatila za pobyt, stravu, cestu späť, zistíš, že prestanú brať telefón a na internete sa zjaví strohé – ďakujeme, odchádzame, nevychádza nám to, končíme, poisťovňa zaplatí. Čo urobí potom našinec: Podá trestné oznámenie a snaží sa dostať k svojim peniažtekom. A je dobre, veru dobre nasrdený. Nie na poskytovateľa ubytovania, stravy, dopravcu, ale na cestovku, ktorá vzala peniaze, dala zmluvu o poskytnutí služby a prisľúbila úžasný relax po vyčerpávajúcom roku driny. A zdravotníctvo? Nie, ja sa tiež nehnevám na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, lekárov, sestry, ktorí robia, čo sa dá a lavírujú na hrane medzi naplnením potrieb pacientov a pokrytím všetkých nákladov. Ja som veru dobre nasrdený na zdravotné poisťovne. Nie na ich radových pracovníkov. Nech si to poisťovne riešia s ministerstvom zdravotníctva a s kompetentnými, ale nech prestanú unavovať ľudí s výkrikmi do tmy, že za všetko môžu lekári a hádzať vinu na iných. Ja som si predsa službu predplatil v zdravotnej poisťovni a nezaujíma ma, aké problémy má poisťovňa. Ja tú službu mám zaplatenú a chcem ju. Pre mňa, za mňa, nech poisťovňa predá budovu, zaplatí čo má, aby pacient dostal všetko a nech sa presťahuje aj pod most. Ak nevedia hospodáriť, tak nech idú kade ľahšie. Kedysi zdravotné poisťovne neboli a bolo dobre. Lenže bola doba vhodná na to, aby si ktosi, kto o tom mohol a môže rozhodovať, vytvoril lukratívne miesta, honosné sídla a nabalil kapsy. Tak to ja určite nepotrebujem. (V reštaurácii tiež neplatím vopred za jedlo a ak by som to tak urobil, príde čašník a bude hádzať vinu na kuchára, že nemá suroviny a kuchár príde, aby som mu za suroviny priplatil. To je choré, ale zdravotné poisťovne to tak robia.)