Krajina, ktorého parlament vedie nositeľ pochybne získaného akademického titulu dnes spozná v rámci ocenenia Učiteľ Slovenska svojho „učiteľa roka“. Je to však paradox, že ministrom financií či predsedom parlamentu ostane niekto, kto - súdiac podľa jeho slov, konania a doterajšieho spôsobu života - si múdrosť a vzdelanie vážiť nemôže, lebo sú menej ako možnosť stáť na tribúne s talianskym populistom Salvinim či Le Penovej úsmev.
Priorita protikorupčnej vlády je dohoda s... Ficom
Prioritou údajne protikorupčnej koaličnej zostavy nemôže byť budúcnosť Slovenska. To by ňou muselo byť vzdelávanie a jeho obnova. No táto protificovská koalícia nevie z javiska parlamentu vyprevadiť ani netradičného otecka a plagiátora, ktorý nevie zahlasovať ani za takú jednoduchú vec, ako je uvoľnenie skompromitovaného poslanca na prokurátorom žiadané zákonné vyšetrovanie.
A tak obnova systému vzdelávania beží na pozadí iných programov slovenskej spoločnosti. Líder opozičnej strany nevie priamo čeliť zodpovednosti za svoje konanie a skrýva sa za falošné reči o tom, že je politický väzeň. A tým hovorí verejnosti a mládeži viac, ako hociktorá kniha. Vieme predsa, že ŠtB si chodila po svoje obete v noci a do práce a nenechávala si ich predvolávanie schvaľovať parlamentom.
Ak by bol súdruh Robert Fico bežným človekom, už dávno by musel reflektovať svoje konanie mimo parlamentných lavíc v pokojnom prostredí zariadenia ministerstva vnútra. On však bežný človek nie je. Ani sa na to v živote nepripravoval. Vždy mal so sebou zvláštny plán. Má o sebe tradične nafúknutú mienku a papalášske privilégium poslanca zákonodarného zboru mu zabezpečuje možnosť nebyť vyšetrovaný podľa litery zákona.
Lebo ako povedal on sám v minulosti, bohatí si môžu dovoliť lepších právnikov a preto majú pred zákonom lepšiu pozíciu. Priznajme, že okrem hodiniek od manželky nevystavuje na obdiv všetko, čo má. Aj keď spáva na samých drahých adresách, ostatné veci obozretne skrýva. Ale čo iné ho však ešte drží mimo väzobného stíhania ak nie privilégium mocipána.
Učitelia v ofsajde, hulváti na obrazovke RTVS
Občianske združenia Živica a Komenského inštitút od roku 2018 dnes už štvrtýkrát v rámci Global Teacher Prize udelia motivačné ocenenie „Učiteľ Slovenska“. Medzi nominovanými sú muži a ženy, ktorí učia online, učia iných kolegov, učia zážitkovo, pracujú na ukrajinsko-slovenskej hranici, priniesli si odtiaľ koronu a učia dokonca aj ruštinu. Aby sa im potom ich študenti čudovali, prečo to vlastne za tie peniaze robia.
Premena pohľadu spoločnosti na činnosť učiteľov sa má v dnešnej situácii „udiať“ akosi mimovoľne. Pod tlakom plagiátorskych káuz, prebiehajúceho šírenia klamstiev o ruskej agresii či vulgárnych pokrikov z prvomájovej tribúny sociálnodemokratickej strany a všeobecnej neistoty z toho, či bude Sulík naďalej blúzniť o diktáte Bruselu, kým bude počúvať diktát Moskvy.
Vzory správania
Global Teacher Prize hovorí aj o niečom mimoriadne dôležitom. O prinášaní pozitívnych vzorov z radov učiteľov do verejného priestoru. Vynikajúci učitelia a učiteľky majú prispieť k posilneniu statusu a sebavedomia učiteľa a chce tak prispieť k motivácii učiteľov k ešte kvalitnejšiemu výkonu ich profesie. Áno, vzájomná pomoc a inšpirácie tých, ktorí nedisponujú peniazmi ani mocou.
Ostávajú mimo záujmu ministra financií a minister školstva zatiaľ môže hovoriť o regionálnych centrám podpory, kurikulárnej reforme či zlepšovaní školského prostredia. Milióny prídu z bruselského Plánu obnovy a odolnosti ale slovenský štát učiteľkám a učiteľom dvojnásobné platy nedá. A ani to neplánuje. Lebo reči o zvyšovaní učiteľských platov vo volebnom program OĽaNO boli tiež zrejme len taký anketový plagiát.
Učiteľ Slovenska je aktivistické a predsa kvalitné podujatie ľudí, ktorí sa pravidelne stretávajú aby dávali svojej profesii vnútornú energiu a aby sa podelili o to, čo vedia, s tými kolegyňami a kolegami, ktorí chcú vedieť viac. Ide o aktívnych učiteľov, lektorov či iných aktérov formálneho aj neformálneho vzdelávania. Hľadajú a oceňujú inšpiratívnych učiteľov a učiteľky základných a stredných škôl na Slovensku. Chcú ich dávať za vzor ako inšpiráciu iným. A zatiaľ verejnej debate dominujú vuglarizmy a zbabelosť bezcitného sociálneho demokrata s drahými hodinkami na ruke.
Obdivujeme Fica, Kollára a veríme konšpiráciám
Ak nám nie je jasné, prečo sa nevieme pohnúť vo svete vzdelávania z miesta a prečo 56 percent občanov tejto krajiny verí neovereným a falošným správam, ktoré popri vulgarizmoch šíri z prvomájovej tribúny Robert F., tak je to preto.
Lebo toto sú skutoční učitelia národa. Oni inšpirujú svoje deti a svojich voličov. A tak trochu aj naše deti a rodičov spolužiačiek a spolužiakov našich detí. Boris Kollár a Robert Fico ukázali, že pochybná minulosť ani prítomnosť nedokážu spôsobiť odchod z javiska dejín a súčasnosti.
Pedagógovia za katedrami sú síce budúcnosťou tejto krajiny, no tú budúcnosť nám chcú ukradnúť tí, ktorí vulgárneho klamára a exkomunistu a neúprimného bojovníka za vlastnú rozvetvenú rodinu a všetky mamičky svojich detí ešte stále chcú podporovať a voliť.
Učiteľka/Učiteľ Slovenska ostanú aj zajtra za katedrou a budú svojim žiakom tak trochu na smiech. Lebo oni budú chcieť byť ako Robert a Boris.
Preto toto ich „vyučovanie“ vlastným negatívnym príkladom treba zastaviť. Je to toxické viac ako sa nám zdá. A nielen pre učiteľov a učiteľky. Pre nás všetkých.
Príklady vedúcich predstaviteľov štátu totiž majú na dlhodobé vnímanie toho, čo je v živote dôležité a prináša úspech, väčší vplyv ako ten najlepší učiteľ. Aj preto toľko mladých ľudí odchádza študovať inde. A vracia sa ich stále menej.
To, že hlavným faktorom motivácie pre návrat domov je spoločensko-politická a kultúrna klíma vieme všetci.
